4 Fínsko

4.1 Prírodné podmienky
Fínsko je rozlohou šiesta nejväčšia európska krajina, ktorá sa vždy musela vyrovnávať so svojou nevýhodnou geografickou polohou na periférii Európy a drsnými klimatickými podmienkami. Nejdlhšiu no nevýraznú hranicu má krajina s Ruskom, na severe potom s Nórskom a riekou Torniojoki so Švédskom. Západné pobrežie omýva Botnický záliv, na juhu leží Fínsky záliv. K Fínsku patrí súostrovie Ahvenanmaa (švédsky Åland) na juhozápade s 3 000 ostrovmi a ostrovčekmi (iba 80 je obývaných), ktoré je pokračovaním čiastočne ponorenej pobrežnej nížiny.

4.2 Povrch
Geologicky Fínsko tvorí rozsiahly štít starých žulových hornín opracovaných kontinentálnym ľadovcom. Prevažnú väčšinu územia zaberá plochý a mierne zvlnený terén nížin a plošín. Iba na severe sa terén dvíha, ale horských výšok dosahuje iba na malom území pri hraniciach s Nórskom na severozápade. Ľadovec, ktorý pokrýval celé Fínsko, pred niekoľkými tisícmi rokov krajinu zarovnal a zanechal v nej velké množstvo jazier a morénového materiálu. Ľadovec ustúpil z územia Fínska zhruba pred 9000 rokmi. Dobu ľadovú pripomína stále ešte nadvyhovanie sa zeme z mora, vďaka čomu rozloha krajiny rastie ročně o 7 km2. V oblasti Pohjanmaa sa ročne zdvyhne zem o viac ako 9 mm, čo činí takmer meter za sto rokov. Oficiálny názov zeme – Suomi – znamená „zem jazier a bažín“. Finsko má viac než 55 000 veľmi členitých jazier zaujímajúcich takmer 10% rozlohy krajiny a prepojených rozvinutým systémom riek a kanálov. Väčšinou ide o jezerá veľmi malé, veľkých jazier s vodnou plochou väčšou než 200 km2 je iba 22 a to vrátane umelých vodných nádrží Lokka a Porttipahta. Najväčšie jazero Saimaa má plochu 4400 km². Najväčšie rieky sú Kemi a Oulu, tečúce z plošín na východe do severného výběžku Botnického zálivu.

4.3 Podnebie
Fínsko je od Atlantiku oddelené hradbou Škandinávskeho pohoria i šírkou celého polostrova a taktiež má výraznú kontinentálnu klímu. Asi 1/5 územia, ležiaceho za polárnym kruhom, má veľmi chladné podnebie s teplotami, ktoré v zime klesajú na priemerných –20 ºC a absolutných –40 ºC a nižšie. Behom krátkeho leta ale denné teploty môžu vystúpiť i vysoko cez 20 ºC najmä na juhu je klíma priaznivo ovplivnená blízkosťou mora. Zrážky klesajú od juhozápadu k severovýchodu z 700 mm na 450 mm. Zima je najdlhším ročným obdobím a trvá dlhše ako ostatné ročné obdobia dokopy. Na juhu je dĺžka najkratšieho zimného dňa 6 hodín a v najsevernejšom Laponsku trvá polárna noc 52 dní. V období okolo slnovratu je na južnom pobreží deň dlhý takmer 19 hodín. Na severe v Nuorgamu trvá polárny deň, keď slnko nezapadne za horizont, 67 dní. Na severe Fínska slnko v letnej sezóne nezapadá.

4.4 Rastlinstvo a živočíšstvo
Fínsko je najviac zalesnenou krajinou Európy. Lesy pokrývajú viac než 2/3 plochy krajiny. Dominujú borovice a jedle, na severe smreky. Na juhu rastú najmä „otužilé listnáče“(brezy, jelše, osiky, ale tiež duby a javory). Veľkú časť severnej tretiny krajiny zaberá bažinatá tundra, miestami porastená zakrslými stromami. Vo vyšších polohách prevláda subarktická flóra machov a lišajníkov, v nižších potom kroviny.

Lesy sú domovom losov, rysov, líšiek(aj polárnych), medveďov i vlkov, na severe však najmä sobov. Rieky a jezerá sú bohaté na lososy a pstruhy, ďalej hostia hejná divokých kačiek a daľšieho vodného vtáctva. Podobne ako inde v severských krajinách ukazujú lesy, jezerá a rieky prvé známky poškodenia životného prostredia vplivom kyslých dažďov, ktoré majú pôvod v emisiách prevažne strednej Európy.

4.5 Hospodárstvo
Rast fínskej ekonomiky v 60. až 80. rokoch bol považovaný za hospodársky zázrak. V poslednom období ale krajina čelí veľkým hospodárským problémom.

Poľnohospodárstvo a lesníctvo
Lesy sú najväčším prírodným bohatstvom Fínska. Ťažba dreva (klesla však v posledných rokoch asi o ¼) a jeho spracovanie je najdôležitejším odvetvým krajiny. Drevo, papier a výrobky z nich tvoria takmer 1/3 fínskeho exportu. Poľnohospodárstvo je vplivom klimatických podmienok obmedzené na juh, využívané je iba asi 8% plochy krajiny. Prevažujú malé farmy, ktoré kombinujú najmä živočíšnu výrobu s hospodárením v lesoch. Pestujú se predovšetkým plodiny na siláž, ďalej jačmeň a ovos ako krmivo pre ošípané, zemiaky a cukrová repa. Na severe je stále dôležitý chov sobov a kožušinovej zveri, rybolov stačí pokryť domácu spotrebu.

Priemysel a obchod
Priemysel zamestnáva asi 20% pracovných síl a podobný je i jeho podiel na vytvorenom národnom produkte. Tradičná ťažba rúd farebných kovov na jazernej plošine, najmä európsky dôležitých ložisiek chrómu, zinku, niklu, medi, kobaltu, titánu, vanádu a striebra. Ťažia sa ešte fosfáty a pyrity. Ťažba železnej rudy bola ukončená.

Hospodársky rast po 2. svetovej vojne bol urýchlený reparáciami a tiež výhodnou zámenou ruskej ropy za fínske priemyslové výrobky. Energetika krajiny závislá do tej doby na spalovaní rašeliny vyrába takmer o polovicu elektriny viac spalovaním dovážaných palív. 1/3 pripadá na jadrové elektrárne.

Tradičné priemyslové odvetvia predstavujú oceliarstvo (Tampere, Imatra, Vaasa, Hanko, Pori), farebná metalurgia (meď a zinok) a spracovanie dreva (Lahti, Kuopio, Kemi, Oulu). V strojárenstve dominuje stavba lodí vrátane ľadoborcov, produkcie zariadenia pre drevospracujúci priemysel a výroba papierenských strojov. Dôležitá je produkcia kyseliny sírovej a fosforečných hnojív, sklárstvo, polygrafia elektronika- (Nokkia,Sony Ericsson). Hlavnými obchodnými partnermi sú Nemecko a Švédsko. Rýchle rastie význam cestovného ruchu.

4.6 Doprava a spoje
Cestná sieť, i keď nieje príliš hustá a iba 60% vozoviek je spevnených, v podstate vystačuje požiadavkám.
Cesty majú dobrý asfaltový povrch.

Je však možno sa stretnúť i s cestami s makadamovým povrchom (hlavne v severnej časti krajiny).(Rýchlosť je v obci, na diaľnici,či mimo obce vždy znížená oproti našej o 10 km/h)

Autobusová doprava - Medzi väčšími mestami. Železničná doprava je úzko spojená s trajektovou. Veľmi významná je vnútrozemská lodná doprava po jezerách, riekach a kanáloch (viac ako 6000 km vodných ciest), využívaná je predovšedkým pre dopravu dreva, ale tiež pre dopravu turistov. Letecká doprava obsluhuje 24 letisiek, mezinárodné je Malmi pri Helsinkách. Medzi väčšími mestami existuje letecká doprava, ale pre svoju finančnú náročnosť je pre bežného turistu nedostupná. Pre styk so zahraničím a pre zahraničný obchod je najdôležitejšia námorná doprava s najväčšími prístavmi Helsinky, Turku, Kotka a Pori. Lodná doprava je najrozšírenejším druhom prístupových ciest do Fínska, a to ako pri použití hromadných dopravných prostriedkov, tak i pri použití vlastného vozidla.

4.7 Obyvateľstvo
Fínsko je tiež národnostne homogénnou krajinou, i keď má z historických čias významnú švédsku menšinu, koncentrovanú na juhozápade(Turku/Åbo). Švédština je stále úradným jazykom, ale jej používanie slabne. Počet Laponcou, ktorí hovoira odlišným jazykom a venujú sa chovu sobov na severe, klesol už na 2500. V zemi je kupodivu minimum prisťahovalcov z cudziny, vzrastá však prítomnosť Rusov. K luteránom sa hlási takmer 90% populácie. Malá časť obyvateľstva (okolo 1%) patrí k fínskej pravoslávnej cirkvi. Od roku 1923 existuje vo Fínsku sloboda vyznania. Evanjelicko-luteránska a pravoslávna cirkev sú národnými cirkvami s uzákoneným postavením. Cez 8,5 % je bez náboženského vyznania, podstatná časť z nich však patrí k neregistrovaným náboženským sektám. Fínsko má zo všetkých severských krajín najvyšší podiel vidieckeho obyvateľstva (viac ako 35%), súvisí to tiež s tradíciou bývania v neporušenej prírode. Aglomerácia Helsinek sústreďuje asi 1/5 populácie krajiny. V Laponsku sa priemerná hustota pohybuje okolo 2 obyvateľov na km². S veľkosťou a jazykovou izoláciou Fínska konstrastuje jeho medzinárodný kultúrny vpliv. Epos Kalevala, ktorý zložil Elias Lönnrot(1802 –1884), výtvarné umenie a do istej miery aj hudba Jeana Sibelia (1865 – 1957), hrali dôležitú úlohu pri vytváraní fínskeho národného sebeuvedomenia. Veľký prínos modernej architektúre a urbanizmu znamenaly práce architektov Alvara Aalta (1898 – 1976) a Eliela Eero Saarinenu(1873 – 1950 a 1910 – 1961). Svetovo známa sa stala fínska disajnerská škola, najmä v sklársve a (známe tvárne Marimekko). Medzinárodnú popularitu medzi mladými čitateľmi, získaly novely Tove Janssona(nar. 1914).

Priemerná dĺžka života Fínov je kratšia ako v ostatných severských štátoch. Úmrtnosť novorodencov je vo Fínsku najmenšia na svete, pričom dospelí Fínovia umierajú v porovnaní s ostatnými častejšie. Priemerná dĺžka života žien je 78 rokov, mužov 70 rokov. V roku 1992 bolo vo Fínsku 97 miest a 363 ďaľších obcí. Najvýznamnejším mestom je hlavné mesto Helsinky, kde v roku 1991 žilo 490 691 obyvateľov. Fínska kultúra a jazyk sa značne líši od ostatných severských štátov. Po dlhé obdobie svojej histórie bol fínsky národ pod nadvládou Švédska a Ruska. Ale nikomu se nepodarilo zlomiť jeho ducha.

4.8 zaujímavosti
- Najväčšia spotreba kávy na počet obyvateľov na svete.
- Najstabilnejšia európská ekonomika 2001 s nejmenšou infláciou.
- Najväčší výrobca papieru v Európe.
- Najsevernejší štát Európskej únie.
- Najstaršie volebné právo pre ženy v Škandinávii od roku 1906.
(- Najviac saun na svete 3 000 000 čo znamená cca. 2 Fíni na 1 saunu.)
- Najviac vyhriata je tiež fínska sauna – 120-130 ºC.
- Najrozšírenejší európsky mobilný telefón – Nokia vyrábaný vo fínskom meste Salo.