5. Dánsko

5.1 Prírodné pomery
Dánsko sa rozkladá z 2/3 na Jutskom polostrove, pretiahnutom do dĺžky 300 km od hraníc s Nemeckom na sever. Zbytok pripadá na 483 ostrovov (97 je obývaných), z nich najväčšie sú Sjaelland a Fyn oddelené prielivom Veľký Belt (Store Baelt).Prielivy Skagerrak a Kattegat oddeľujú Dánsko od Škandinávskeho polostrova.Suchozemskú hranicu(67 km) má len od juhu s Nemeckom.

5.2 Povrch
Rovinný povrch celého Dánska modeloval ľadovec, ktorý tu po štvrtohornom ústupe zanechal početné morénové usadeniny. Jutský polostrov s priľahlími ostrovmi tvorí zbytok niekdajšej pevniny, ktorá bola po ústupe ľadovca zatopená morom. Preto je pobrežie veľmi členité. Priemerná nadmorská výška Dánska je len 30 metrov a najvyššia „hora„ Yding Skouhoj má 173 metrov. Západné pobrežie polostrova je ploché s piesočnými dunami dosahujúcich výšku až 30 metrov; východné rozčleňujú plytké a krátké zálivy - fjordy. Niektoré úrodné oblasti ležia pod úrovňou hladiny svetového oceánu. Na severe dlhý Limfjord oddeľuje časť pevniny vybiehajúcej k Švédsku od hlavného Jutska. Ten je oddelený od ostrova Fyn úzkym Malým Beltom. Južne od oboch najväčších ostrovov sa nachádzajú ostrovy Als, Langeland, Rolland, Falster a Mrn, ďaleko v Baltskom mori žulový Bornholm. Miestami sú na pobreží skalné útesy.Dánsko nemá žiadne väčšie jazerá a i rieky sú veľmi krátke. Najdlhšia rieka Gudena má 158 kilometrov. Na juhu sa rozkladajú bažiny.

5.3 Podnebie
Klíma Dánska je vplyvom teplého Golfského prúdu oceánska, mierna, vyrovnaná a pomerne vlhká. Zrážok ubúda od západu (800 mm) k východu (500 mm), smerom k východu sa vďaka kontinentálnemu vplyvu zväčšuje teplotný rozdiel. Priemerné januárové teploty majú rozpetie od -1°C do +1°C, júlové len 15-17,5°C. Okolité more väčšinou nezamŕza.

5.4 Rastlinstvo a živočíštvo
V lesoch, ktoré tvoria už len okolo 10% plochy krajiny a sú prevažne druhotne vysádzané, sa striedajú porasty bukov a dubov s borovicami. Mnoho stromov bolo vysadených ako vetrolamy na pobreží Severného mora. Pre Jutsko sú typické vrásovištia. Chudobnú faunu reprezentuje v lesoch srnčia a divoká zver,v Limfjorde sa vyskytujú ustrice.

5.5 Hospodárstvo
Poľnohospodárstvo
Dánske poľnohospodárstvo má k dispozíci vyše 60% plochy krajiny, ktorú zaberá orná pôda, ale zamestnáva len 5% pracujúcich. Vysoko produktívne malé farmy a roľnícke družstvá sú orientované na chov ošípaných (9 miliónov kusov) a hovädzieho dobytka pre mlieko.Najmä pre jeho potrebu sa pestujú krmoviny a jačmeň,ktorý slúži tiež na výrobu piva. Dôležitá je produkcia pšenice, cukrovej repy, zemiakov a repky olejnej. Asi polovica poľnohospodárskej produkcie sa vyváža, predovšetkým do štátov Európskej únie. Zvyšok zásobuje dánsky potravinársky priemysel, ktorý je druhým najväčším spotrebiteľom pracovných síl. Úlovkom rýb sa radí Dánsko na 10-11. miesto na svete, lovia sa prevažne slede, tresky a platíze.

Priemysel a obchod
Nerastné zdroje Dánska sú obmedzené. Hlavné bohatstvo predstavuje ropa a zemný plyn ťažené zo šelfu Severného mora, ktoré kryjú domácu spotrebu (plyn sa dokonca vyváža do Nemecka a Švédska). Ďalej sa ťažia len kameň (žula), tehlárske hliny, krieda a kaolín. 97% vyrobenej elektriny pripadá na spalovanie ropy a plynu, zvyšok potom na veternú energiu stoviek malých generátorov stavaných najmä na západe Jutského polostrova. Vyspelý strojárský priemysel stavia námorné lode (rybárske a chladiarenské),lodné motory, poľnohospodárske stroje a zariadenia pre potravinársku výrobu. Rýchlo sa rozvinula výroba elektroniky a spojovacej techniky.Slávna je produkcia mliečnych, mäsových a rybích výrobkov, rovnako ako piva. Významná je i výroba cementu, ropných produktov, dusíkatých hnojív, porcelánu, keramiky, nábytku a odevov. Najväčší objem zahraničného obchodu krajiny pripadá na Nemecko, asi 10% na Švédsko. Dánsko má zo všetkých škandinávskych krajín ďaleko najväčšie príjmy z cestovného ruchu -asi 4% hrubého domáceho produktu z 8 miliónov návštevníkov ročne.

Dnešné Dánsko je hospodársky jedným z najvyspelejších štátov Európskej únie, v ktorom poľnohospodárstvo už dávno nehrá podstatnú úlohu.


5.6 Doprava
Dánsko má veľmi hustú cestnú sieť. Jutsko je spojené s ostrovom Fyn dvomi mostmi.Pripravuje sa i spojenie Fynu so Sjaellandom (zatiaľ trajektová doprava). Nedávno bolo otvorené nové cestné spojenie cez prieliv Őresund medzi Malmő a Kodaňou a ďalšie spojenia sa plánujú. Dôležitým dopravným prostriedkom v mestách sú okrem MHD bicykle. Väčšinu nákladnej a najmä medzinárodnej prepravy zaisťujú lode a prístavy v Kodani, Alborgu, Arhuse a Esbjergu. Na mnohých miestach je v zálivoch zavedená trajektová osobná doprava. Pravidelné letecké spojenie má 11 letísk,Kastrup pri Kodani je hlavnou základňou škandinávskej leteckej spoločnosti SAS. 5.7 Obyvateľstvo

Dáni blízko spriaznení s ostatnými Škandinávcami sú homogénnou spoločnosťou. Celkový počet obyvateľov je 5 210 000, z toho 97,3% tvoria Dáni. Priemerná hustota zaľudnenia je 120 obyvateľov/km2. I cez svoju uzavrenosť trpia medzi sebou Dáni nemeckú menšinu, ktorú ale v poslednom čase predstihli najmä imigranti z Turecka a ďalších ázijskych krajín. Rozmiestnenie obyvateľov, ktorí žijú z 85% v mestách, je veľmi nerovnomerné.

Za štátne náboženstvo bolo vyhlásené luteránske vierovyznanie. Takmer 90% obyvateľstva krajiny sa hlási k protestantskému náboženstvu, 1,6% tvoria ostatní kresťania, moslimovia tvoria 1,4% a 9% zaujímajú ostatné náboženstvá a ateisti. V Dánsku sa narodilo mnoho významných osobností, za všetkých spomeňme len spisovateľa Hansa Christiana Andersena či filozofa Sorena Kierkgaarda. K Dánsku politicky taktiež patria Faerské ostrovy a Grónsko.

Faerské ostrovy – ostrovy oviec
V Atlantickom oceáne medzi Škótskom a Islandom leží súostrovie 22 ostrovov vytvorených podobne ako Island výlevmi čadiča z podmorských zlomov. Drsná a nehostinná krajina skalnatých hôr, vysokých útesov a zradných morských úžin spôsobuje, že obývaných je len 5 najväščích ostrovov.Hoci krajina pôsobí mohutným dojmom, presahuje priemerná nadmorská výška len 300 metrov a najvyšší vrch dosahuje 882 m.n.m. Pobrežie, väčšinou neprístupné a rozbrázdené množstvom fjordov, má celkovú dĺžku zhruba 900 km. Podnebie s miernymi zimami a chladnými letami je ovplyvňované Golfským prúdom, prevládajúcimi prvkami počasia sú hmly a dážď.Takmer stálym javom je silný vietor a s ním súvisiace búrky, pri ktorých dosahujú vlny výšku až 30 m.Svahy hôr sú obrastené tvrdými trávami a šťavnatými machmi, ale stromy vyrastajú iba na miestach chránených pred búrlivými vetrami.Miestna fauna je pomerne chudobná, skladá sa z tuleňov a rôznych morských druhov vtákov.

Pôvodne tu nežili žiadni dravci, taktiež krysy a myši sa sem dostali s prvými osadníkmi. V 9. storočí priviezli Vikingovia na ostrovy ovce. Staré príslovie hovorí: „ovčia vlna je faerské zlato“ čo potvrdzuje aj názov ostrovov,ktorý v preklade znamená ostrovy oviec.

Grónsko
Grónsko – najväčší ostrov na svete s rozlohou 2 175 600 km2. Viac ako 84% plochy pokrýva pevninský ľadovec, ktorý dosahuje hrúbku až 3410 m.Ostrov má po Antarktíde druhé najväčšie zaľadnenie na svete.Podnebie ostrova je veľmi drsné s charakteristickými celoročne nízkymi teplotami.Najnižšia teplota tu nameraná dosiahla -62°C. V Grónsku žije len veľmi malý počet obyvateľov,zhruba 53 000. K najväčšej koncentrácii sídiel a obyvateľov dochádza v juhozápadnej časti.Jej klímu pozitívne ovplyvňuje Severogrónsky prúd. Základ obyvateľstva tvoria Gróňania – Eskimáci zmiešaní s bielymi prisťahovalcami.

5.8 Zaujímavosti
- Najviac bicyklov na počet obyvateľov: 2,8 .
- Najväčší vývozca šunky a slaniny v Európe.
- Najstaršia používaná vlajka na svete.
- Najbohatšia kráľovská severská rodina. - Najvyššia hora Yvding Skovhoj 173 m n. m..
- Najstarší pivovar Carlsberg založený roku 1845. Dáni sú na 5. mieste v pití piva v Európe.
- Najstaršia drevená horská dráha v Európe -1843 ,zábavný park Tivoli.
- Najobľúbenejšia hlava štátu – dánská kráľovna s 97% obľubou u obyvateľstva.
- Popri Holanďanoch najviac obyvateľov obúva dreváky.
- Najvyššia kupola - Mramorový kostol, 45 m výšky.
- Najväčšia rozloha ornej pôdy z rozlohy štátu – 60%.

Záver
Naším projektom sme vám podali množstvo informácii o krajinách, ktoré boli predmetom nášho štúdia a záujmu nielen niekoľkých uplynulých dní. Boli by sme veľmi radi, keby ste si z našej práce odniesli čo najviac, čo by pre nás bolo najväčším zadosťučinením za vynaložené úsilie. Hovorí sa, že lepšie je raz vidieť ako stokrát počuť a naozaj žiadna práca vám nemôže podať pocity a zážitky, tak ako sme ich prežili my pri návšteve týchto krajín.

Dúfame však, že sme vo vás vzbudili záujem a túžbu po poznaní prekrásnych severských štátov a že sa aj vám niekedy naskytne možnosť uvidieť všetko na vlastné oči.