Krajiny Škandinávie

1.Základné údaje
   1.1Švédsko
   1.2Nórsko
   1.3Fínsko
   1.4Dánsko
2.Švédsko
   2.1Prírodné podmienky
   2.2Povrch
   2.3Podnebie
   2.4Rastlinstvo a živočíštvo
   2.5Hospodárstvo
   2.6Doprava
   2.7Obyvateľstvo
   2.8Zaujímavosti
3.Nórsko
   3.1Prírodné podmienky
   3.2Povrch
   3.3Podnebie
   3.4Rastlinstvo a živočíštvo
   3.5Hospodárstvo
   3.6Doprava
   3.7Obyvateľstvo
   3.8Zaujímavosti
4.Fínsko
   4.1Prírodné podmienky
   4.2Povrch
   4.3Podnebie
   4.4Rastlinstvo a živočíštvo
   4.5Hospodárstvo
   4.6Doprava
   4.7Obyvateľstvo
   4.8Zaujímavosti
5.Dánsko
   5.1Prírodné podmienky
   5.2Povrch
   5.3Podnebie
   5.4Rastlinstvo a živočíštvo
   5.5Hospodárstvo
   5.6Doprava
   5.7Obyvateľstvo
   5.8Zaujímavosti

Úvod
Nekonečné diaľky, celodenné svetlo či tma, ale i prosperita a stabilita-to všetko a ešte omnoho viac je Škandinávia - krásna krajina, plná nádherných lesov, čistých jazier a riek, mohutných zaľadnených pohorí a dlhých hlbokých fjordov. Je tiež krajinou premenlivého počasia, kde veľmi často prší a občas od Severného ľadového oceánu zaduje studený severák, čo však vôbec nevadí miestnym obyvateľom. Ba práve naopak-zdá sa, že inú krajinu by nemohli viac milovať.Cieľom našej práce je priblížiť vám nádherné škandinávske krajiny o niečo viac, aby ste sami objavili a pochopili to prosté „čaro severu“ ktoré nás viedlo k napísaniu tohoto projektu.

Švédsko
rozloha :449 964 km2
počet obyvateľov :8,863 000
hlavné mesto :Stockholm
štátne zriadenie :konštitučná monarchia
úradný jazyk :švédština
mena :1 SEK
najvyšší bod :Kebnekaise (2111 m.n.m)
najnižší bod :hladina mora (0 m.n.m.)
HDP/obyv :25 710 USD (1996)
náboženstvo :Švédska cirkev (luteráni) 87%
očakávaná dĺzka života pri narodení:81 rokov(Ž)75.6(M) (1996)
priemerný ročný prírastok obyvateľstva:0.6% (1991-1996)
členstvo v medzinárodných org. :OSN,EÚ,OECD

Nórsko
rozloha :323 878 km2
počet obyvateľov :4 405 000 (1997)
hlavné mesto :Oslo
štátne zriadenie :konštitučná monarchia
úradný jazyk :nórčina
mena :1 nórska koruna (NOK)
najvyšší bod :Galdhoppigen 2469 m.n.m
najnižší bod :hladina mora 0 m.n.m
HDP/obyv :34 510 USD (1996)
náboženstvo :luteráni 88%
očakávaná dĺzka života pri narodení:80.6(Ž) 74.9(M) (1994)
priemerný ročný prírastok obyvateľstva:0.6% (1991-1996)
členstvo v medzinárodných org.: OSN,NATO,OECD

Fínsko
rozloha :338 145 km2
počet obyvateľov :5 145 000 (1997)
hlavné mesto :Helsinki
štátne zriadenie :republika
úradný jazyk :fínština,švédština
mena :1 EUR
najvyšší bod :Haltiatunturi 1324 m.n.m
najnižší bod :hladina mora 0 m.n.m
HDP/obyv :23 240 USD (1996)
náboženstvo :evanjelický luteráni 89%
očakávaná dĺzka života pri narodení:80.2(Ž) 72.8(M) (1995)
priemerný ročný prírastok obyvateľstva:0.5% (1991-1996)
členstvo v medzinárodných org. :OSN,EÚ,OECD

Dánsko
rozloha :43 094 km2
počet obyvateľov :5 284 000 (1997)
hlavné mesto :Kodaň
štátne zriadenie :Konštitučná monarchia
úradný jazyk :dánčina
mena :1 EUR
najvyšší bod :Yding Skovhoj 173 m.n.m
najnižší bod :Lammefjorden -7.5 m
HDP/obyv :32 110 USD (1996)
náboženstvo :evanjelickí luteráni 91%
očakávaná dĺzka života pri narodení:77.8(Ž) 72.6(M) (1995)
priemerný ročný prírastok obyvateľstva:0.3% (1991-1996)
členstvo v medzinárodných org. :OSN,EÚ,NATO,OECD
2. Švédsko

2.1 Prírodné podmienky
Podnebie je na väčšine územia chladné,patrí do kontinentálneho mierneho pásma,na JZ oceánske,na ďalekom S subpolárne.Dlhé studené zimy a krátke letá.Značný teplotný a zrážkový rozdiel medzi severom a juhom krajiny.Stredná plochá a východná zvlnená časť krajiny je tvorená z ľadovcových a riećnych naplavenín a pokrývajú ich veĺké jazerá.Juh krajiny je naopak nížinatý a pokrývajú ho kriedové usadeniny.

2.2 Povrch
Na západe prechádza hranica zhruba po hrebeňoch Škandinávskych hôr a z tade sa územie zvoľna zvažuje k východu k Botnickému zálivu. Táto časť krajiny býva označovaná ako Severné Švédsko. Južné Švédsko sa tiahne od Uppsalského výběžku na juh a tvorí sa Juhošvédska vrchovina a pásmo jazerných nížin s najväčšími jazerami Vanern, Vattern a Malaren. Súčasťou Švédska doteraz zaľadnenými sú i dva rozľahlé ostrovy v Baltskom mori-Oland a Gotland.Pobrežie Južného Švédska je nízke a ploché, ako aj najjužnejší výbežok Skane. Škandinávske hory i švédske pobrežné a južné roviny silne modelovaly ľadovce, ktoré v svahoch hôr vyhĺbili široké údolia a pokryli väčšinu územia ľadovcovými uloženinami – morénami , ktoré tvoria typické valy a kopčeky. Tiež škandinávske jezerá, zaberajúce 8,5% plochy krajiny,sú ľadovcového pôvodu, rovnako ako malebné zhluky ostrovčekov v južných jazerách aj pozdĺž celého južného pobrežia.Hrebene Škandinávskych hôr sú na severe krajiny v okolí najvyššej hory Švédska Kebnekaise (2111m). V súčasnosti sa zem opäť dvíha-na severe Botnického zálivu sa brehy dvíhajú o 1m za storočie, na juhu u Goteborgu o 20cm za sroročie. Ostrovčeky v mori sa postupne zväčšujú, až sa nakoniec pripoja k pevnine.

2.3 Podnebie
Úzky a nápadne pretiahly tvar Švédska v poludníkovom smere a v dĺžke územia okolo 1600km ovplivňuje i charakter podnebia, ktoré naviac podlieha vplivu nadmorskej výšky. Severné Švédsko má podnebie kontinentálne s veľkými teplotnými výkyvmi a naviac dosť suché, protože leží v dažďovom tieni Škandinávskych hôr.Pretože územie Švédska zasahuje až za polárny kruh, leto býva nielen suché a relatívne teplé, ale i krátke. Na severe trvá iba štyri mesiace. Krátke leto však vyvažujú „biele noci“, alebo tiež „polnočné slnko“, ktoré v júni a júli vôbec nezapadá. Zimy sú oproti tomu mrazivé a podobné mnohotýždňovej noci, osvetlované iba polárnou žiarov. V južnom Švédsku je mierne prímorské podnebie s hojnejšími dažďovými zrážkami.

2.4 Rastlinstvo a živočíšstvo
Flóra je závislá od podnebia a charakteru krajiny. Jedine nížinné južné Švédsko je vhodné pre poľnohospodárstvo, a preto tam môžeme spozorovať polia a kosené lúky, ktoré sa na vrchovine striedajú so zmiešanými lesmi. Severné Švédsko, ako nížinaté popri Botnickom zálive, tak hornaté smerom na západ, porastajú predovšetkým lesy-smrekové a borovicové s prímesou brezy, ktorá je národným stromom. Nad hranicou lesa smerom na sever a do vyšších nadmorských výšok rastie bezlesá tundra, ktorá sa v lete premení v pestrú mozaiku rašeliníšť,lišajníkov a machov, ktorými prerastá suchopýr, plané kvetiny a kry morušiek, čučoriedok a lesných jahôd.

Fauna je podobná ako v Nórsku a Fínsku.v zalenených horách našli svoj domov líšky,vlky,medvede,vo vyšších nadmorskích výškach a v tundre najdeme aj líšku polárnu,soby,či lososy v čistých riekach.Na juhu napríklad kačice divé ako aj rôzne iné divé vtáctvo. Národné parky Národných parkov je vo Švédsku 16 od rozlohy 1380km2 až po najmensí-0.36km2
K ukážke sme si vybrali dva s veľmi rozdielnymi črtami:
1.- Stora Sjöfallet (1 380 km2)
Kde môžte nájsť a vidieť horskú krajinu švédskeho Laponska, arktického a subarktického typu. Mnoho jazier, vodopád Stora Sjöfallet. Nádherné lesy a vrásové útvary, bohatá flóra a fauna. Možnost ubytovania v Saltoluokta, Stora Sjöfallet, Suorva a Ritsemjokk. Prístup: po ceste z Vietas alebo lietadlom z Gällivare. 2.- Sarek (1 940 km2)
Co je druhý najväčší švédsky park.Je to najväčšia oblasť neporušenej prírody v Európe. Sú tu hory, ľadovce, hlboké údolia, bohatá flóra i fauna. V parku niesu žiadne útulky pre turistov, je tu zakázané loviť i rybáriť.

2.5 Hospodárstvo
Nerastné bohatstvo
Hlavným vývozným artiklom zostáva drevo.Avšak Švédsko je bohaté aj na rudy a to najmä na železnú rudu na čo nadväzuje aj priemysel.Je evšak nútené dovážať ropu a zemný plyn.

Priemysel
Tradičným odvetvím je hutníctvo železa, hliníka, neželezných kovov. Na veľmi vysokej úrovni je tiež spracovanie ocele. Ďaľší priemysel je drevospracujúci, potravinárský, gumárenský, textilný a sklársky. Najväčší podiel na zahraničnom obchode má však priemysel strojárenský - 50% zo strojárenských výrobkov sa vyváža. Príjmy z cestovného ruchu sú 3,04 miliardy USD.

Energetika
Švédsko má iba obmedzené ložiská uhlia a ropy, takže priemyslový rozvoj bol závislý predovšetkým na rozvoji vodných elektrární. Väčšina zdrojov vodnej energie sa však nachádza ďaleko na severe a preto niesu doposiaľ využívané v plnej miere. Odpor obyvateľov proti jadrovým elektrárňam začal narastať v polovici 70. rokov. A preto chod jadrových reaktorov by mal byť ukončený v roku 2010.Vo Švédsku sa vyrobí ročne 144 miliárd kWh, z toho 52% práve v jadrových elektrárňách a 48% vo vodných elektrárňách. Švédsko patrí ku krajinám s nejväčšiou spotrebou elektrickej energie na svete (45 000 kWh na jednu osobu ročne).

Poľnohospodárstvo
Dôležitým zdrojom príjmov bolo vždy poľnohospodárstvo, i keď dnes zamestnáva iba 3% ekonomicky činných obyvateľov. Väčšina švédskych farmárov pracuje na vlastnej pôde, ktorú obrábajú s pomocou členov rodiny a úrodu predávajú prostrednictvom družstiev. V severnom Švédsku se chovajú kravy- dojnice.Poľnohospodárii obrábajú 6,8% povrchu krajiny a pestujú prevažne, obilniny(vačšinou ovos,jačmeň na chov dobytka a ošípaných) a cukrovú repu. Dnes je Švédsko vo výrobe potravín sebestačné.

2.6 Doprava
Vo Švédsku je 12 000 km železníc, 400 000 km ciest z toho 98 000 km ve štátnej správe, 285 000 km je v súkromných rukách a 939 km je diaľnic. Hlavným dopravným uzlom je Stockholm, kde je tiež jediné medzinárodné letisko.Významná je námorná doprava.

2.7 Obyvateľstvo
Švédsko je jedna z nejväčších a zároveň nejmenej ľudnatých krajín v Európe. Má vysokú životnú úroveň a jeden z nejprepracovanejších systémov sociálného zabezpečenia na svete a rozľahlé plochy nedotknutej prírody. V mnohých ohľadoch môže budiť závisť. V rozľahlom Švédsku žije okolo 8,5 milióna obyvateľov.Pokiaľ južná tretina bola vždy hustejšie obývaná, na severe zostávajú rozľahlé oblasti takmer ľuduprázdne.

V oblasti Stockholmu žije na 1km2 252 obyvateľov, na severe necelých 5 obyvateľov na km. Na severe, kde je život na vidieku obtiažny, pokračuje sťahovanie obyvateľov do miest, a to i z miest na severe do miest na juhu. Na severe je tiež výrazne vyššia nezamestnanosť. Značné investície do dopravných sietí , dotácie priemyslu, zriaďovanie regionálnych stredísk a platové zvýhodnenia situáciu síce uĺahčujú , ale neriešia.

Veda
Veda je vo Švédsku na veľmi vysokej úrovni. Medezi nejznámejších vedcov patrí napríklad prírodopisec a matematik Emanuel Swedeborg, astronóm a vynálezca Andeers Celsius, botanik a prírodovedec Carl von Limmé, chemik Jäns Jacob Berzelius, fyzik a astronom Andres Angström, geograf Sven Hedin, historik Tor Andrac, chemik Teodor Svedberg, z vynálezcov napríklad Jihan Lundström (zápalky), Alfred Nobel (dynamit ® Nobelova cena).

Šport
Vo Švédsku je asi 2,5 miliónov ľudí členom športových klubov a aktívne sa venuje niektorému zo športových odvetví. Medzi najnavštevovanejším športami je bezosporu ľadový hokej, ktorý sa vo Švédsku hrá na 251 štadiónoch. Medzi najväčšie športové atrakcie patrí aj lyžiarsky –„Vassov beh“, ktorý meria 90 km.

2.8 zaujímavosti
- Najväčší konzumenti zmrzliny v Európe.
- Najhoršie švédske slovo je „čert“.
- Najstaršia škandinávska univerzita v Uppsale, kde pôsobil aj J. A. Komenský.
- Najznámejšia udelovaná cena na svete – Nobelova cena.
- Najviac lampičiek v oknách a vlajok na stožiaroch.
- Najtradičnejšie a nejbezpečnejšie vozidlo - Volvo.
3. Nórsko

3.1 Prírodné podmienky
Prírodné podmienky sú v Nórsku jedny z najpozoruhodnejších v Európe. Ovplyvňuje ich predovšetkým poloha na krajnom severe európskej pevniny. Tretina krajiny navyše leží za severným polárnym kruhom, kde možno v lete pozorovať polnočné slnko alebo len veľmi krátku noc. V zime slnko vôbec nevychádza a oblasť sa ponorí do pol roka trvajúceho šera. Medzi severom a juhom, ale predovšetkým medzi východom a západom krajiny sú obrovské podnebné rozdiely. Zatiaľ čo pobrežné oblasti majú podnebie oceánske, bohaté na zrážky a pomerne mierne, vo vnútrozemí, panuje kontinentálne podnebie, celkom suché a s veľkými sezónnymi rozdielmi teplôt. Tieto kontrasty navyše ešte zvyšujú Škandinávske vrchy, ktoré sa tiahnu celou krajinou od juhozápadu k severovýchodu. Napriek tomu, že tieto hory nedosahujú veľkých nadmorských výšok, sú ich vrcholky pokryté večným snehom a ľadom. Lyžovanie je preto možné i v lete. Veľké množstvo jazier na náhorných plošinách a v údoliach je pozostatkom niekdajšieho rozsiahleho zaľadnenia celého územia dnešného Nórska. Potoky a rieky pretekajúce horskými údoliami sú známe svojou výnimočne krišťáľovo čistou vodou. Hlboké rokliny s obrovskými vodopádmi (najväčšie v Európe) a perejami,ale tiež fjordy, ľadovce a jazerá tvoria významnú časť nórskej krajiny.

3.2 Povrch
Nórsko je hornatá krajina, viac ako polovica územia leží v nadmorskej výške nad 500 m a ¼ presahuje výšku 1 000 m. Škandinávske pohorie, ktoré prestupuje celú krajinu, tvorí sústavu náhorných plošín – fjeldov. Najrozsiahlejšie sú Hardangervidda na juhu a Dovrefjell nad povestným údolím Romsdal južne od Trondheimu. Medzi nimi leží už členitejší Jotunheimen s najvyššími vrchmi- Glittertind ( 2 470 m) a Galdhøpiggen ( 2 469 m) a Jostedalsbre s najväčším plošným ľadovcom v Európe (815 km2). Na severe sa rozkladá podstatne nižšia plošina Finnmark. Na okrajoch pohorí ľadovcové splazy vymodelovali hlboké údolia s početnými jazerami. V Nórsku je celkom 16- 000 jazier, najväčšie z nich je Mjøsa severne od Osla. Údolia na pobreží boli zatopené morom a tak vznikli povestné fjordy zarezané hlboko do pevniny (najdlhší -Sognefjord 187 km). Celé pobrežie je lemované asi 50 000 ostrovmi. Najväčšie bludisko ostrovov vytvárajú súostrovia Lofoty a Vesterály na severe. K Nórsku patrí taktiež nehostinné arktické súostrovie Svalbard (Špicbergy) a ostrov Jan Mayen. Úzka pobrežná nížina na juhu sa rozširuje iba v okolí Osla a v oblasti Trøndelag v strednom Nórsku. Charakteristické sú taktiež dlhé údolia cez ktoré pretekajú rieky ako Glåma (Österdal), v ktorých sa sústreďuje poľnohospodárstvo a osídlenie.

3.3 Podnebie
Hoci sa Nórsko nachádza blízko polárneho kruhu, vplyv Golfského prúdu podstatne zmierňuje jeho klímu. Pobrežná oblasť má oceánske podnebie, s miernou vlhkou zimou a ročnými zrážkami 2 000 – 4 000 mm. Východné Nórsko má výraznejšie, chladnejšie zimy, teplejšie leto a nižšie zrážky.

Laponské príslovie hovorí, že neexistuje nič také ako zlé počasie, existuje len nevhodné oblečenie. Nórske letné počasie je podobné nášmu, teploty sú v priemere o niekoľko stupňov nižšie, na západnom pobreží a náveterných stranách hôr viac a častejšie prší. V zime bývajú vyššie mrazy ako vo vnútrozemí. Pre vychádzky a výlety v horách je nutná predovšetkým pevná a vodovzdorná obuv. Väčšina ciest totiž vedie cez mokré rašeliništia, často cez cesty pretekajú potoky, ktoré sa musia brodiť. Pláštenka je vždy výhodnejšia ako dáždnik.

3.4 Rastlinstvo a živočíštvo

Asi ¼ krajiny je zalesnená (najmä v chránených fjordoch), pričom smrek zasahuje až za polárny kruh. Typické sú porasty jarabín, čučoriedok a brusníc. Na severe a náhorných plošinách rastú len kosodreviny, machy a lišajníky.Škandinávska fauna i flóra je v dôsledku nedávneho zaľadnenia pomerne chudobná na druhy. Lesná fauna bola ochudobnená činnosťou človeka. Severskú faunu zastupujú soby, losy, jelene, vzácne rys, vlk, medveď, rosomák a líška vrátane polárnej. Až za polárnym kruhom sa môže vyskytovať vretenica obyčajná, rozšírená i v blízkosti vody. V nižších polohách sa veľmi dobre darí množstvu komárov. Domovom mnohých druhov vodných vtákov sú taktiež skaly na pobreží a skalnaté ostrovy. Tie tu tvoria mnohotisícové kolónie, tzv. vtáčie bazáry. Nepomerne bohatšia je fauna morská. Niektoré ostrovčeky pri západnom pobreží Nórska a súostrovie Špicberky slúžia taktiež tuleňom k odchovu mláďat. V pobrežných vodách je možné niekedy uvidieť taktiež delfíny a až 6 metrov veľké kosatky dravé.

3.5 Hospodárstvo
Ekonomika Nórska patrí k najvyspelejším na svete a vyznačuje sa početnými špecifikáciami.

Poľnohospodárstvo
Nórsko má nedostatok poľnohospodárskej pôdy (len 3% plochy krajiny), ktorá sa nachádza len na juhu krajiny. Na malých farmách sa pestujú najmä zemiaky a krmoviny (jačmeň, ovos) pre ďaleko významnejšiu živočíšnu výrobu. Obrovský význam má v podmienkach 20 000 km dlhého pobrežia rybolov. Rozširuje sa aj chov rýb vo fjordoch.

Priemysel a obchod
Tradičné nerastné zdroje Nórska predstavujú železná ruda a rudy farebných kovov. Nevyčerpateľné zdroje vodnej energie (Nórsko je na 1. mieste na svete v produkcii elektriny na obyvateľa) boli pri zrode výroby ocele, ktorú však už predstihla svetovo významná produkcia hliníku (na báze dovážaného bauxitu). Nórsko je taktiež veľmi dôležitým vývozcom niklu, medi, zinku a magnézia. V 70.rokoch boli v Severnom mori objavené veľké ložiská ropy a zemného plynu a Nórsko sa čoskoro stalo významným vývozcom týchto surovín. Rozvinul sa rozsiahly petrochemický, naväzujúcí na chemický priemysel. Zisky z predaja palív umožňujú investície do ďalších, technologicky progresívnych odvetví ( elektronika, elektrochémia, špeciálne zliatiny a prístroje) a rozvoja infraštruktúry. Veľmi významná je výroba celulózy a papiera. Tradičná je stavba lodí, výroba mliečnych výrobkov, spracovanie kožušín a rýb. Nórsko vlastní jednu z najväčších obchodných flotíl (polovicu tvoria tankery) a prevádzkuje námornú dopravu pre mnoho štátov. Svoj zahraničný obchod chce krajina posilniť vstupom do EU, ktorý už dvakrát odmietla. Takmer polovicu exportu tvoria palivá a ropné produkty. Najväčšími partnermi sú Veľká Británia, Nemecko a Švédsko.

3.6 Doprava
Lodná doprava pozdĺž pobrežia zostáva naďalej najdôležitejším spôsobom transportu. Najväčšie prístavy majú Oslo, Bergen, Tonsberg, Stavanger, Porsgrunn a Narvik (vývoz švédskej železnej rudy). V členitom teréne vláda investuje veľké čiastky na komunikačné prepojenie všetkých oblastí a výsledkom sú nákladné a veľkolepé technické diela (najmä tunely a cesty vo fjordoch).
Viac než polovica železníc je elektrifikovaná. Železničné spojenie so severom (Narvik) je ale možné len cez švédske územie. V porovnaní s leteckými spojmi sú železničné siete v Nórsku veľmi riedke, hlavné spoje sú medzi mestami Oslo - Stavanger - Bergen - Aandalsnes - Trondheim - Bodö. Vo vidieckych oblastiach je dôležitá autobusová doprava (s naväzujúcou prepravou trajektami). Tieto spojenia sú v Nórsku veľmi prepracované, v podstate na každej ceste v krajine prebieha nejaká autobusová linka.Veľmi dobre fungujú aj vnútroštátne trajekty a plavby po fjordoch, jazerách a voľnom mori.

Využíva sa takmer 50 letísk, medzinárodné sú v Oslo, Stavangeri a Bergene. Hlavným letiskom už nieje Fornebu v Oslo,ale úplne nové letisko Gardermoen, 40 km severne od Oslo. Spojenie do centra zaisťujú moderné vlakové súpravy. Nórsko je podielníkom škandinávskej leteckej spoločnosti SAS.

Automobilová doprava - sieť ciest je hustá a veľmi dobre zjazdná. Diaľnice sú len v okolí Oslo. Jazda i v kolónach s množstvom nákladných vozidiel je vždy plynulá, väčšinou na hranici rýchlostných limitov. Mestská verejná doprava je relatívne drahá a oplatí sa vzhľadom k vzdialenostiam iba v Oslo a Bergene.

3.7 Obyvateľstvo
Nórsko je národnostne homogénnou krajinou a Nóri majú rovnaký etnický a jazykový základ ako susední Švédi. Iba asi 20 000 Laponcov a 10 000 Fínov žijúcich na severe tvorí pôvodné jazykovo odlišné menšiny. Asi 2 000 Laponcov v oblasti Finnmark sú stále polokočovnými chovateľmi sobov. Ostatní cudzinci sú neskorší prisťahovalci. Osídlenie Nórska je značne nerovnomerné a rozptýlené, 85% populácie žije v južnej časti krajiny a ¼ je sústredená v okolí hlavného mesta.

Arktické ostrovné teritória Nórska
Medzi 74° a 81° severne zemepisnej šírky, 700 km severne od Nórska leží súostrovie Svalbard, známejšie pod menom Špicbergy ( 62 700 km2). Za nórske územie boli uznané medzinárodnou dohodou v roku 1920.

Tvoria ich: najväčší ostrov Západný Špicberg, Severovýchodná zem, Edgeov ostrov, Biely ostrov, Zem kráľa Karola a mnoho menších ostrovov. Jeden z nich – Medvedí ostrov (Bjørn Øya) je vzdialený takmer 300 km južne. Svalbard znamená „chladné pobrežie“ – v zime tu klesajú teploty pod –40 ºC. Víchrice a plávajúce ľadové kryhy často znemožňujú spojenie medzi jednotlivými ostrovmi. Od roku 1773 slúžili ako základňa pre expedície k severnému pólu. Objav ložísk uhlia znamenal internacionalizáciu ostrovov. Zmluva z roku 1920 určila správu nad ostrovmi Nórsku, ale rozdelila právo ťažby nerastných zdrojov medzi niekoľko štátov. Od 90. rokov však v ťažbe pokračujú len Nórsko a Rusko. Väčšina plochy ostrovov je zaľadnená. Z ľadovcov vyčnievajú skalné štíty hôr – Špicbergy. Najvyššie dosahujú 1 700 m. Státisíce sťahovavých vtákov využíva ostrovy k odpočinku na svojich dlhých cestách. Ich pozorovanie sem vábi vzrastajúci počet turistov. Pozdĺž pobrežia žijú tulene, mrože a veľryby.
Ostrov Jan Mayen (380 km²) vzdialený asi 500 km východne od Grónska je pomenovaný po holandskom moreplavcovi 17.storočia. Pustý, sčasti zaľadnený ostrov vulkanického pôvodu je pozoruhodný vyhasnutou sopkou Beerenberg (2277 m). Bol zabraný Nórskom v roku 1929 a je na ňom inštalovaná rádiová a navigačná stanica.

3.8 Zaujímavosti
- Má najdlhšiu pobrežnú čiaru Škandinávie vďaka fjordom a to plných 20 000 km.
- Najhlbší fjord Sognefjord má hĺbku 1 241 m.
– Nachádza sa tu najhlbšie škandinávske jazero – Horningdalvatn – hĺbka 514 m.
- Najväčší škandinávsky ľadovec Josterdalsbreen 475 km².
- Najvyššia škandinávska hora Galdhoppigen – 2 641 m.
- Je tu najviac trolov na svete.
- Najsevernejší bod Európy Nordkapp je súčásťou krajiny.
- Najstarší prevádzkyschopný kolesový parník na svete – Biela Labuť – Skiblander. Na jazere Mjøsa zahájil prevádzku 2. 8. 1856.
- Najdlhší pevninský tunel na svete 24,5 km (bez poplatku).
- Najstaršie lyžiarske skokanské preteky Hopelom od r. 1808.
4 Fínsko

4.1 Prírodné podmienky
Fínsko je rozlohou šiesta nejväčšia európska krajina, ktorá sa vždy musela vyrovnávať so svojou nevýhodnou geografickou polohou na periférii Európy a drsnými klimatickými podmienkami. Nejdlhšiu no nevýraznú hranicu má krajina s Ruskom, na severe potom s Nórskom a riekou Torniojoki so Švédskom. Západné pobrežie omýva Botnický záliv, na juhu leží Fínsky záliv. K Fínsku patrí súostrovie Ahvenanmaa (švédsky Åland) na juhozápade s 3 000 ostrovmi a ostrovčekmi (iba 80 je obývaných), ktoré je pokračovaním čiastočne ponorenej pobrežnej nížiny.

4.2 Povrch
Geologicky Fínsko tvorí rozsiahly štít starých žulových hornín opracovaných kontinentálnym ľadovcom. Prevažnú väčšinu územia zaberá plochý a mierne zvlnený terén nížin a plošín. Iba na severe sa terén dvíha, ale horských výšok dosahuje iba na malom území pri hraniciach s Nórskom na severozápade. Ľadovec, ktorý pokrýval celé Fínsko, pred niekoľkými tisícmi rokov krajinu zarovnal a zanechal v nej velké množstvo jazier a morénového materiálu. Ľadovec ustúpil z územia Fínska zhruba pred 9000 rokmi. Dobu ľadovú pripomína stále ešte nadvyhovanie sa zeme z mora, vďaka čomu rozloha krajiny rastie ročně o 7 km2. V oblasti Pohjanmaa sa ročne zdvyhne zem o viac ako 9 mm, čo činí takmer meter za sto rokov. Oficiálny názov zeme – Suomi – znamená „zem jazier a bažín“. Finsko má viac než 55 000 veľmi členitých jazier zaujímajúcich takmer 10% rozlohy krajiny a prepojených rozvinutým systémom riek a kanálov. Väčšinou ide o jezerá veľmi malé, veľkých jazier s vodnou plochou väčšou než 200 km2 je iba 22 a to vrátane umelých vodných nádrží Lokka a Porttipahta. Najväčšie jazero Saimaa má plochu 4400 km². Najväčšie rieky sú Kemi a Oulu, tečúce z plošín na východe do severného výběžku Botnického zálivu.

4.3 Podnebie
Fínsko je od Atlantiku oddelené hradbou Škandinávskeho pohoria i šírkou celého polostrova a taktiež má výraznú kontinentálnu klímu. Asi 1/5 územia, ležiaceho za polárnym kruhom, má veľmi chladné podnebie s teplotami, ktoré v zime klesajú na priemerných –20 ºC a absolutných –40 ºC a nižšie. Behom krátkeho leta ale denné teploty môžu vystúpiť i vysoko cez 20 ºC najmä na juhu je klíma priaznivo ovplivnená blízkosťou mora. Zrážky klesajú od juhozápadu k severovýchodu z 700 mm na 450 mm. Zima je najdlhším ročným obdobím a trvá dlhše ako ostatné ročné obdobia dokopy. Na juhu je dĺžka najkratšieho zimného dňa 6 hodín a v najsevernejšom Laponsku trvá polárna noc 52 dní. V období okolo slnovratu je na južnom pobreží deň dlhý takmer 19 hodín. Na severe v Nuorgamu trvá polárny deň, keď slnko nezapadne za horizont, 67 dní. Na severe Fínska slnko v letnej sezóne nezapadá.

4.4 Rastlinstvo a živočíšstvo
Fínsko je najviac zalesnenou krajinou Európy. Lesy pokrývajú viac než 2/3 plochy krajiny. Dominujú borovice a jedle, na severe smreky. Na juhu rastú najmä „otužilé listnáče“(brezy, jelše, osiky, ale tiež duby a javory). Veľkú časť severnej tretiny krajiny zaberá bažinatá tundra, miestami porastená zakrslými stromami. Vo vyšších polohách prevláda subarktická flóra machov a lišajníkov, v nižších potom kroviny.

Lesy sú domovom losov, rysov, líšiek(aj polárnych), medveďov i vlkov, na severe však najmä sobov. Rieky a jezerá sú bohaté na lososy a pstruhy, ďalej hostia hejná divokých kačiek a daľšieho vodného vtáctva. Podobne ako inde v severských krajinách ukazujú lesy, jezerá a rieky prvé známky poškodenia životného prostredia vplivom kyslých dažďov, ktoré majú pôvod v emisiách prevažne strednej Európy.

4.5 Hospodárstvo
Rast fínskej ekonomiky v 60. až 80. rokoch bol považovaný za hospodársky zázrak. V poslednom období ale krajina čelí veľkým hospodárským problémom.

Poľnohospodárstvo a lesníctvo
Lesy sú najväčším prírodným bohatstvom Fínska. Ťažba dreva (klesla však v posledných rokoch asi o ¼) a jeho spracovanie je najdôležitejším odvetvým krajiny. Drevo, papier a výrobky z nich tvoria takmer 1/3 fínskeho exportu. Poľnohospodárstvo je vplivom klimatických podmienok obmedzené na juh, využívané je iba asi 8% plochy krajiny. Prevažujú malé farmy, ktoré kombinujú najmä živočíšnu výrobu s hospodárením v lesoch. Pestujú se predovšetkým plodiny na siláž, ďalej jačmeň a ovos ako krmivo pre ošípané, zemiaky a cukrová repa. Na severe je stále dôležitý chov sobov a kožušinovej zveri, rybolov stačí pokryť domácu spotrebu.

Priemysel a obchod
Priemysel zamestnáva asi 20% pracovných síl a podobný je i jeho podiel na vytvorenom národnom produkte. Tradičná ťažba rúd farebných kovov na jazernej plošine, najmä európsky dôležitých ložisiek chrómu, zinku, niklu, medi, kobaltu, titánu, vanádu a striebra. Ťažia sa ešte fosfáty a pyrity. Ťažba železnej rudy bola ukončená.

Hospodársky rast po 2. svetovej vojne bol urýchlený reparáciami a tiež výhodnou zámenou ruskej ropy za fínske priemyslové výrobky. Energetika krajiny závislá do tej doby na spalovaní rašeliny vyrába takmer o polovicu elektriny viac spalovaním dovážaných palív. 1/3 pripadá na jadrové elektrárne.

Tradičné priemyslové odvetvia predstavujú oceliarstvo (Tampere, Imatra, Vaasa, Hanko, Pori), farebná metalurgia (meď a zinok) a spracovanie dreva (Lahti, Kuopio, Kemi, Oulu). V strojárenstve dominuje stavba lodí vrátane ľadoborcov, produkcie zariadenia pre drevospracujúci priemysel a výroba papierenských strojov. Dôležitá je produkcia kyseliny sírovej a fosforečných hnojív, sklárstvo, polygrafia elektronika- (Nokkia,Sony Ericsson). Hlavnými obchodnými partnermi sú Nemecko a Švédsko. Rýchle rastie význam cestovného ruchu.

4.6 Doprava a spoje
Cestná sieť, i keď nieje príliš hustá a iba 60% vozoviek je spevnených, v podstate vystačuje požiadavkám.
Cesty majú dobrý asfaltový povrch.

Je však možno sa stretnúť i s cestami s makadamovým povrchom (hlavne v severnej časti krajiny).(Rýchlosť je v obci, na diaľnici,či mimo obce vždy znížená oproti našej o 10 km/h)

Autobusová doprava - Medzi väčšími mestami. Železničná doprava je úzko spojená s trajektovou. Veľmi významná je vnútrozemská lodná doprava po jezerách, riekach a kanáloch (viac ako 6000 km vodných ciest), využívaná je predovšedkým pre dopravu dreva, ale tiež pre dopravu turistov. Letecká doprava obsluhuje 24 letisiek, mezinárodné je Malmi pri Helsinkách. Medzi väčšími mestami existuje letecká doprava, ale pre svoju finančnú náročnosť je pre bežného turistu nedostupná. Pre styk so zahraničím a pre zahraničný obchod je najdôležitejšia námorná doprava s najväčšími prístavmi Helsinky, Turku, Kotka a Pori. Lodná doprava je najrozšírenejším druhom prístupových ciest do Fínska, a to ako pri použití hromadných dopravných prostriedkov, tak i pri použití vlastného vozidla.

4.7 Obyvateľstvo
Fínsko je tiež národnostne homogénnou krajinou, i keď má z historických čias významnú švédsku menšinu, koncentrovanú na juhozápade(Turku/Åbo). Švédština je stále úradným jazykom, ale jej používanie slabne. Počet Laponcou, ktorí hovoira odlišným jazykom a venujú sa chovu sobov na severe, klesol už na 2500. V zemi je kupodivu minimum prisťahovalcov z cudziny, vzrastá však prítomnosť Rusov. K luteránom sa hlási takmer 90% populácie. Malá časť obyvateľstva (okolo 1%) patrí k fínskej pravoslávnej cirkvi. Od roku 1923 existuje vo Fínsku sloboda vyznania. Evanjelicko-luteránska a pravoslávna cirkev sú národnými cirkvami s uzákoneným postavením. Cez 8,5 % je bez náboženského vyznania, podstatná časť z nich však patrí k neregistrovaným náboženským sektám. Fínsko má zo všetkých severských krajín najvyšší podiel vidieckeho obyvateľstva (viac ako 35%), súvisí to tiež s tradíciou bývania v neporušenej prírode. Aglomerácia Helsinek sústreďuje asi 1/5 populácie krajiny. V Laponsku sa priemerná hustota pohybuje okolo 2 obyvateľov na km². S veľkosťou a jazykovou izoláciou Fínska konstrastuje jeho medzinárodný kultúrny vpliv. Epos Kalevala, ktorý zložil Elias Lönnrot(1802 –1884), výtvarné umenie a do istej miery aj hudba Jeana Sibelia (1865 – 1957), hrali dôležitú úlohu pri vytváraní fínskeho národného sebeuvedomenia. Veľký prínos modernej architektúre a urbanizmu znamenaly práce architektov Alvara Aalta (1898 – 1976) a Eliela Eero Saarinenu(1873 – 1950 a 1910 – 1961). Svetovo známa sa stala fínska disajnerská škola, najmä v sklársve a (známe tvárne Marimekko). Medzinárodnú popularitu medzi mladými čitateľmi, získaly novely Tove Janssona(nar. 1914).

Priemerná dĺžka života Fínov je kratšia ako v ostatných severských štátoch. Úmrtnosť novorodencov je vo Fínsku najmenšia na svete, pričom dospelí Fínovia umierajú v porovnaní s ostatnými častejšie. Priemerná dĺžka života žien je 78 rokov, mužov 70 rokov. V roku 1992 bolo vo Fínsku 97 miest a 363 ďaľších obcí. Najvýznamnejším mestom je hlavné mesto Helsinky, kde v roku 1991 žilo 490 691 obyvateľov. Fínska kultúra a jazyk sa značne líši od ostatných severských štátov. Po dlhé obdobie svojej histórie bol fínsky národ pod nadvládou Švédska a Ruska. Ale nikomu se nepodarilo zlomiť jeho ducha.

4.8 zaujímavosti
- Najväčšia spotreba kávy na počet obyvateľov na svete.
- Najstabilnejšia európská ekonomika 2001 s nejmenšou infláciou.
- Najväčší výrobca papieru v Európe.
- Najsevernejší štát Európskej únie.
- Najstaršie volebné právo pre ženy v Škandinávii od roku 1906.
(- Najviac saun na svete 3 000 000 čo znamená cca. 2 Fíni na 1 saunu.)
- Najviac vyhriata je tiež fínska sauna – 120-130 ºC.
- Najrozšírenejší európsky mobilný telefón – Nokia vyrábaný vo fínskom meste Salo.
5. Dánsko

5.1 Prírodné pomery
Dánsko sa rozkladá z 2/3 na Jutskom polostrove, pretiahnutom do dĺžky 300 km od hraníc s Nemeckom na sever. Zbytok pripadá na 483 ostrovov (97 je obývaných), z nich najväčšie sú Sjaelland a Fyn oddelené prielivom Veľký Belt (Store Baelt).Prielivy Skagerrak a Kattegat oddeľujú Dánsko od Škandinávskeho polostrova.Suchozemskú hranicu(67 km) má len od juhu s Nemeckom.

5.2 Povrch
Rovinný povrch celého Dánska modeloval ľadovec, ktorý tu po štvrtohornom ústupe zanechal početné morénové usadeniny. Jutský polostrov s priľahlími ostrovmi tvorí zbytok niekdajšej pevniny, ktorá bola po ústupe ľadovca zatopená morom. Preto je pobrežie veľmi členité. Priemerná nadmorská výška Dánska je len 30 metrov a najvyššia „hora„ Yding Skouhoj má 173 metrov. Západné pobrežie polostrova je ploché s piesočnými dunami dosahujúcich výšku až 30 metrov; východné rozčleňujú plytké a krátké zálivy - fjordy. Niektoré úrodné oblasti ležia pod úrovňou hladiny svetového oceánu. Na severe dlhý Limfjord oddeľuje časť pevniny vybiehajúcej k Švédsku od hlavného Jutska. Ten je oddelený od ostrova Fyn úzkym Malým Beltom. Južne od oboch najväčších ostrovov sa nachádzajú ostrovy Als, Langeland, Rolland, Falster a Mrn, ďaleko v Baltskom mori žulový Bornholm. Miestami sú na pobreží skalné útesy.Dánsko nemá žiadne väčšie jazerá a i rieky sú veľmi krátke. Najdlhšia rieka Gudena má 158 kilometrov. Na juhu sa rozkladajú bažiny.

5.3 Podnebie
Klíma Dánska je vplyvom teplého Golfského prúdu oceánska, mierna, vyrovnaná a pomerne vlhká. Zrážok ubúda od západu (800 mm) k východu (500 mm), smerom k východu sa vďaka kontinentálnemu vplyvu zväčšuje teplotný rozdiel. Priemerné januárové teploty majú rozpetie od -1°C do +1°C, júlové len 15-17,5°C. Okolité more väčšinou nezamŕza.

5.4 Rastlinstvo a živočíštvo
V lesoch, ktoré tvoria už len okolo 10% plochy krajiny a sú prevažne druhotne vysádzané, sa striedajú porasty bukov a dubov s borovicami. Mnoho stromov bolo vysadených ako vetrolamy na pobreží Severného mora. Pre Jutsko sú typické vrásovištia. Chudobnú faunu reprezentuje v lesoch srnčia a divoká zver,v Limfjorde sa vyskytujú ustrice.

5.5 Hospodárstvo
Poľnohospodárstvo
Dánske poľnohospodárstvo má k dispozíci vyše 60% plochy krajiny, ktorú zaberá orná pôda, ale zamestnáva len 5% pracujúcich. Vysoko produktívne malé farmy a roľnícke družstvá sú orientované na chov ošípaných (9 miliónov kusov) a hovädzieho dobytka pre mlieko.Najmä pre jeho potrebu sa pestujú krmoviny a jačmeň,ktorý slúži tiež na výrobu piva. Dôležitá je produkcia pšenice, cukrovej repy, zemiakov a repky olejnej. Asi polovica poľnohospodárskej produkcie sa vyváža, predovšetkým do štátov Európskej únie. Zvyšok zásobuje dánsky potravinársky priemysel, ktorý je druhým najväčším spotrebiteľom pracovných síl. Úlovkom rýb sa radí Dánsko na 10-11. miesto na svete, lovia sa prevažne slede, tresky a platíze.

Priemysel a obchod
Nerastné zdroje Dánska sú obmedzené. Hlavné bohatstvo predstavuje ropa a zemný plyn ťažené zo šelfu Severného mora, ktoré kryjú domácu spotrebu (plyn sa dokonca vyváža do Nemecka a Švédska). Ďalej sa ťažia len kameň (žula), tehlárske hliny, krieda a kaolín. 97% vyrobenej elektriny pripadá na spalovanie ropy a plynu, zvyšok potom na veternú energiu stoviek malých generátorov stavaných najmä na západe Jutského polostrova. Vyspelý strojárský priemysel stavia námorné lode (rybárske a chladiarenské),lodné motory, poľnohospodárske stroje a zariadenia pre potravinársku výrobu. Rýchlo sa rozvinula výroba elektroniky a spojovacej techniky.Slávna je produkcia mliečnych, mäsových a rybích výrobkov, rovnako ako piva. Významná je i výroba cementu, ropných produktov, dusíkatých hnojív, porcelánu, keramiky, nábytku a odevov. Najväčší objem zahraničného obchodu krajiny pripadá na Nemecko, asi 10% na Švédsko. Dánsko má zo všetkých škandinávskych krajín ďaleko najväčšie príjmy z cestovného ruchu -asi 4% hrubého domáceho produktu z 8 miliónov návštevníkov ročne.

Dnešné Dánsko je hospodársky jedným z najvyspelejších štátov Európskej únie, v ktorom poľnohospodárstvo už dávno nehrá podstatnú úlohu.


5.6 Doprava
Dánsko má veľmi hustú cestnú sieť. Jutsko je spojené s ostrovom Fyn dvomi mostmi.Pripravuje sa i spojenie Fynu so Sjaellandom (zatiaľ trajektová doprava). Nedávno bolo otvorené nové cestné spojenie cez prieliv Őresund medzi Malmő a Kodaňou a ďalšie spojenia sa plánujú. Dôležitým dopravným prostriedkom v mestách sú okrem MHD bicykle. Väčšinu nákladnej a najmä medzinárodnej prepravy zaisťujú lode a prístavy v Kodani, Alborgu, Arhuse a Esbjergu. Na mnohých miestach je v zálivoch zavedená trajektová osobná doprava. Pravidelné letecké spojenie má 11 letísk,Kastrup pri Kodani je hlavnou základňou škandinávskej leteckej spoločnosti SAS. 5.7 Obyvateľstvo

Dáni blízko spriaznení s ostatnými Škandinávcami sú homogénnou spoločnosťou. Celkový počet obyvateľov je 5 210 000, z toho 97,3% tvoria Dáni. Priemerná hustota zaľudnenia je 120 obyvateľov/km2. I cez svoju uzavrenosť trpia medzi sebou Dáni nemeckú menšinu, ktorú ale v poslednom čase predstihli najmä imigranti z Turecka a ďalších ázijskych krajín. Rozmiestnenie obyvateľov, ktorí žijú z 85% v mestách, je veľmi nerovnomerné.

Za štátne náboženstvo bolo vyhlásené luteránske vierovyznanie. Takmer 90% obyvateľstva krajiny sa hlási k protestantskému náboženstvu, 1,6% tvoria ostatní kresťania, moslimovia tvoria 1,4% a 9% zaujímajú ostatné náboženstvá a ateisti. V Dánsku sa narodilo mnoho významných osobností, za všetkých spomeňme len spisovateľa Hansa Christiana Andersena či filozofa Sorena Kierkgaarda. K Dánsku politicky taktiež patria Faerské ostrovy a Grónsko.

Faerské ostrovy – ostrovy oviec
V Atlantickom oceáne medzi Škótskom a Islandom leží súostrovie 22 ostrovov vytvorených podobne ako Island výlevmi čadiča z podmorských zlomov. Drsná a nehostinná krajina skalnatých hôr, vysokých útesov a zradných morských úžin spôsobuje, že obývaných je len 5 najväščích ostrovov.Hoci krajina pôsobí mohutným dojmom, presahuje priemerná nadmorská výška len 300 metrov a najvyšší vrch dosahuje 882 m.n.m. Pobrežie, väčšinou neprístupné a rozbrázdené množstvom fjordov, má celkovú dĺžku zhruba 900 km. Podnebie s miernymi zimami a chladnými letami je ovplyvňované Golfským prúdom, prevládajúcimi prvkami počasia sú hmly a dážď.Takmer stálym javom je silný vietor a s ním súvisiace búrky, pri ktorých dosahujú vlny výšku až 30 m.Svahy hôr sú obrastené tvrdými trávami a šťavnatými machmi, ale stromy vyrastajú iba na miestach chránených pred búrlivými vetrami.Miestna fauna je pomerne chudobná, skladá sa z tuleňov a rôznych morských druhov vtákov.

Pôvodne tu nežili žiadni dravci, taktiež krysy a myši sa sem dostali s prvými osadníkmi. V 9. storočí priviezli Vikingovia na ostrovy ovce. Staré príslovie hovorí: „ovčia vlna je faerské zlato“ čo potvrdzuje aj názov ostrovov,ktorý v preklade znamená ostrovy oviec.

Grónsko
Grónsko – najväčší ostrov na svete s rozlohou 2 175 600 km2. Viac ako 84% plochy pokrýva pevninský ľadovec, ktorý dosahuje hrúbku až 3410 m.Ostrov má po Antarktíde druhé najväčšie zaľadnenie na svete.Podnebie ostrova je veľmi drsné s charakteristickými celoročne nízkymi teplotami.Najnižšia teplota tu nameraná dosiahla -62°C. V Grónsku žije len veľmi malý počet obyvateľov,zhruba 53 000. K najväčšej koncentrácii sídiel a obyvateľov dochádza v juhozápadnej časti.Jej klímu pozitívne ovplyvňuje Severogrónsky prúd. Základ obyvateľstva tvoria Gróňania – Eskimáci zmiešaní s bielymi prisťahovalcami.

5.8 Zaujímavosti
- Najviac bicyklov na počet obyvateľov: 2,8 .
- Najväčší vývozca šunky a slaniny v Európe.
- Najstaršia používaná vlajka na svete.
- Najbohatšia kráľovská severská rodina. - Najvyššia hora Yvding Skovhoj 173 m n. m..
- Najstarší pivovar Carlsberg založený roku 1845. Dáni sú na 5. mieste v pití piva v Európe.
- Najstaršia drevená horská dráha v Európe -1843 ,zábavný park Tivoli.
- Najobľúbenejšia hlava štátu – dánská kráľovna s 97% obľubou u obyvateľstva.
- Popri Holanďanoch najviac obyvateľov obúva dreváky.
- Najvyššia kupola - Mramorový kostol, 45 m výšky.
- Najväčšia rozloha ornej pôdy z rozlohy štátu – 60%.

Záver
Naším projektom sme vám podali množstvo informácii o krajinách, ktoré boli predmetom nášho štúdia a záujmu nielen niekoľkých uplynulých dní. Boli by sme veľmi radi, keby ste si z našej práce odniesli čo najviac, čo by pre nás bolo najväčším zadosťučinením za vynaložené úsilie. Hovorí sa, že lepšie je raz vidieť ako stokrát počuť a naozaj žiadna práca vám nemôže podať pocity a zážitky, tak ako sme ich prežili my pri návšteve týchto krajín.

Dúfame však, že sme vo vás vzbudili záujem a túžbu po poznaní prekrásnych severských štátov a že sa aj vám niekedy naskytne možnosť uvidieť všetko na vlastné oči.