Nový Zéland a Auckland

Nový Zéland
Poloha: južná hemisféra, Oceánia, Južný a Severný ostrov - vyše 1500 km jv. od Austrálie
Rozloha: 270 534 km2
Exteritoriálne zóny: teritoriálne more - 12 námorných míľ (nm) exkluzívna ekonomická
zóna kontinentálneho šelfu - 200 nm
Podnebie: prevažuje prímorské podnebie s teplejším počasím na Severnom ostrove, hlavné
mesto Wellington je veľmi veterné, najchladnejšie mesiace - júl, august – priemerne +7°C Počet obyvateľov: 3 979 772 (január 2003), 74% obyvateľov žije na

Severnom ostrove
hustota obyvateľstva je 15 obyv./km2,
priemerný vek žien je 81 rokov a mužov 76 rokov Pôvodní obyvatelia: Maori, okolo 435 000 obyvateľov Etnické zloženie: 79,6% - európskeho pôvodu, 14,5% - Maori, 5,6% - z Oceánie, 2,2% - Číňania, 1,2%- Indovia Náboženské vyznanie: 24,7% - anglikáni, 18,3 - presbyteriáni, 15,53% - rímski katolíci,
4,8% -metodisti Úradný jazyk: anglický a maorský jazyk Štátny sviatok: 6. február - Deň Waitangi (1840 - dohoda o začlenení N. Zélandu pod britskú korunu), (Nezávislosť získaná 26. septembra 1907) Štátna vlajka: modrá, s vlajkou V. Británie v ľavom hornom rohu, so 4 päťcípimi hviezdami, ktoré predstavujú súhvezdie Južného kríža Hlavné mesto: Wellington - 357 814 obyvateľov (r. 2003) Najväčšie mestá: Auckland - 1 097 600, Christchurch - 343 560, Hamilton - 178 000

Administratívne delenie: 16 oblastí, 57 okresov, 16 miest Pridružené územia: Závislé územie Tokelau, Závislé územie Rossa (Antarktída) Cookove ostrovy, Niue (obe samostatné) Štátne zriadenie: parlamentná monarchia, člen Britského spoločenstva Ústava: neexistuje v písomnej podobe, Konštitučný zákon z roku 1986 určuje vzťah medzi legislatívnymi, výkonnými a súdnymi úlohami vlády Hlava štátu: britská kráľovná Alžbeta II. (od 6.2.1952), zastupuje ju generálna guvernérka “The Honorouble Dame Silvia Cartwright, PCNZM, DBE” (od 4.4. 2001) Zákonodarný orgán: jednokomorový federálny parlament (od roku 1950), Snemovňa reprezentantov, od r. 1996 má 120 členov (64 poslancov je priamo volených a 56 menovaných stranami) Predseda vlády: Helen Clarková (od roku 1999), znovuzvolená v júli 2002
vláda je zložená z 18-tich kabinetných a 5-tich nekabinetných ministrov, súčasne členov parlamentu Podmienky vstupu

Základné podmienky občanov SR pre vstup do krajiny sú: platný cestovný doklad (s platnosťou minimálne 3 mesiace po plánovanom odchode z krajiny), platné víza, dodržanie platných colných predpisov, dobrý zdravotný stav a bezúhonnosť (tieto podmienky deklaruje cudzinec vyplnením tzv. vstupnej karty). Podmienky pobytu
Na Novom Zélande nie je prihlasovacia povinnosť na polícii resp. na imigračnom úrade. Prihlásenie na pobyt nahrádza vstupná pasová deklarácia. V prípade predĺženia platnosti víza je potrebné kontaktovať "Labor Department and Immigration Office", ktoré sú zriadené vo všetkých väčších mestách. Prekročenie povolenej doby pobytu môže mať za následok vyhostenie z krajiny, resp. deportáciu. Zdravotná starostlivosť

Za ošetrenie a za poskytnuté zdravotnícke služby sa platí. Pred cestou do Nového Zélandu sa odporúča uzatvoriť zdravotné poistenie s niektorou z poisťovní. Colné predpisy Nový Zéland veľmi striktne dodržiava podmienky kontroly dovážaných potravín, vrátane dovozu potravín do teritória (mäso a mäsové výrobky, ovocie, mlieko a mliečne výrobky). Dovoz dovolených potravín (sušené ovocie, cukrovinky, korenie, káva, čaj) podlieha prísnej kontrole a vo všeobecnosti sa neodporúča. V prípade, že cestujúci nedeklaruje potraviny, ktoré priváža, môže byť pokutovaný. Colné predpisy umožňujú bezcolný dovoz tovaru do hodnoty 400 AUD na dospelú osobu a 1125 ml alkoholických nápojov, 250 ks cigariet, tovar zakúpený v bezcolnom pásme počas, resp. pred cestou osobnej potreby. Auckland
... je najväčšie mesto Nového Zélandu, ktoré leží na 48 vyhasnutých sopkách
a je považované za najdôležitejšiu spojovaciu bránu s okolitým svetom. Svojou veľkosťou predbehol aj najväčšie polynézske mesto Honolulu.
Počet obyvateľov síce len nedávno prekročil 1 milión, ale trend rastu naznačuje, že do polovice 21. storočia sa počet obyvateľov zdvojnásobí. Do roku 1865 plnil Auckland funkciu hlavného mesta. Auckland je považované za mesto zelene, ktoré leží medzi viacerými pobrežnými zátokami a dvomi prístavmi. Maori ho nazývali „Miestom stovky milencov“, pričom dnes je viac výstižnejšie ho nazvať „Mestom plachiet“. Počet plachetníc je vzhľadom na počet obyvateľov najväčší na svete. A toto nie je jediné naj tohto mesta. Pýši sa aj najvyššou stavbou na južnej pologuli, vyhliadkovou televíznou vežou Sky Tower, kde sa dá z výšky 328 m vychutnať pohľad na celé mesto. Asi 30 minút jazdy autom severne od centra sa na polostrove Whangaparaoa nachádza Gulf Harbour Country Club, jedno z najkrajších golfových ihrísk sveta. Atrakcie:
„Harbour Bridge“ – spojuje centrum mesta so severnými predmestiami,
„Devonport“ – námorný prístav s pestrofarebnými viktoriánskymi strechami,
Národné múzeum námornej plavby

„Queen street“ – ulica vedúca centrom mesta, na ktorej sa nachádza budova radnice
a Ľudovej knižnice, v ktorej nájdete napr. prvé Shakespearové folianty z roku 1623,
„Albert Park“ – vhodné miesto na popoludňajší relax,
The Domain – park s množstvom športových ihrísk a záhrád,
Mount Eden – najvyšší bod Aucklandu, ktorý ponúka nielen krásny pohľad na mesto,
ale aj do vnútra krátera sopky,
Kelly Tarlton´s Underwater World – ponúka možnosť vidieť kŕmenie žralokov alebo morské raje a iné živočíchy v ich prirodzenom prostredí
„Auckland Museum“ – široká kolekcia Maorskej kultúry. Pikošky:
Kia orana e kia manuia rava i teia Kiritimeti e te Mataiti Ou – Veselé Vianoce a šťastný nový rok po maorsky
Maori na Novom Zélande používali slovo mana pre nadprirodzenú silu, ktorá môže využívať v zápase s osudom a so smrťou. Slovo tapu používali pre určitý druh posvätnosti, o ktorom sa domnievali , že sídlia v stromoch, kameňoch a v potrave pre náčelníka.
Wellington 14. októbra (TASR) - Prezývka "krajina dlhého bieleho oblaku", ktorá dlhé roky slúži ako poetický prívlastok pre Nový Zéland, možno čoskoro zanikne.Historici totiž zistili, že názov nepochádza tak celkom od starých Maorov, ako sa doposiaľ tvrdilo, a nevzťahuje sa ani na celú krajinu, ale len na jej severnú časť.Dávne historické pramene uvádzajú, že Maori, pôvodní obyvatelia Nového Zélandu, nazývali svoju zem Aotearoa, teda Krajina dlhého bieleho oblaku.

Pomenovali ju podľa oblakov, ktoré sa vznášali nad jej horami.Najnovšie publikované dejiny Nového Zélandu však prinášajú na túto prezývku nový pohľad a naznačujú, že vzhľadom na novozistené skutočnosti je asi zrelá na výmenu.Vedúci novozélandský historik Michael King sa nazdáva, že "maorský" názov krajiny je len mýtus a jeho korene sú v skutočnosti európske. Názov Aotearoa podľa neho zaviedla hŕstka raných európskych spisovateľov a ministerstvo školstva krajiny v 19. storočí."Len veľmi malé množstvo kmeňov používalo názov Aotearoa, a aj to len vo vzťahu k Severnému ostrovu, nie ku krajine ako k celku," vysvetľuje King vo svojej publikácii.Podľa folklóru spopularizovaného ranými historikmi maorskí bádatelia už pred stáročiami brázdili vody južného Tichomoria a prvé, čo uvideli z Nového Zélandu, bol dlhý oblak vznášajúci sa nad horskými končiarmi. Z toho podľa legendy vznikol názov Aotearoa a vžil sa ako "domorodé" poetické označenie celej krajiny.