referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Júlia, Juliana
Nedeľa, 22. mája 2022
Meteorológia
Dátum pridania: 29.05.2004 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Klinco
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 600
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 9.8
Priemerná známka: 2.94 Rýchle čítanie: 16m 20s
Pomalé čítanie: 24m 30s
 

Skladá sa zo štyroch odlišných vrstiev. Najnižšie je troposféra vysoká v priemere asi 15 km. Práve v nej sa rodí väčšina búrok a po nebi sa preháňajú oblaky.

Ďalšia vrstva, stratosféra, sa rozkladá medzi 15 až 50 km nad zemou. Panuje tu kľud, nachádzajú tu útočisko piloti prúdových lietadiel, keď sa chcú vyhnúť búrkovému počasiu v nižších výškach.

Tretia vrstva, mrazivá mezosféra, pokračuje vo výškach od 50 do 80 km. V nej pozorujeme práve ohnivé dráhy padajúcich hviezd. A ešte vyššie leží mimoriadne tenká elektrizovaná vrstva termosféry, kde poriada svoje úchvatné predstavenia severná i južná polárna žiara.

V porovnaní s ostatnými zložkami zemského ovzdušia obsahuje stratosféra pomerne vysoké koncentrácie modifikovaného kyslíka – ozónu. Ozón vzniká tu a pohlcovaním ultrafialového žiarenia slnko sa znovu štiepi na obyčajný kyslík. Aj keď je množstvo ozonu nepatrné, nebolo by bez neho života na zemi. Prečo fúka vietor?

Vzduch v nižších častiach atmosféry sa stále pohybuje, či už ako jemný vánok, alebo prudká víchrica. Jeho hnacou silou je slnečná energia. Zohrievaný vzduch sa rozpína a stúpa hore. Tým sa vytvára oblasť nízkeho tlaku.

Zrod života na zemi.

Trvalo zrejme mnoho miliónov rokov, kým sa vzdušný obal zeme priblížil svojím zložením dnešnej atmosfére. Dovtedy vládli na zemi podmienky, v akých by sotva mohol žiť niektorý zo súčasných organizmov. Našou planétou otriasali sopečné výbuchy, ustavične nad ňou zúrili búrky, smrtiace ultrafialové lúče takmer bez prestávky prenikali plynovým obalom až na zemský povrch, z atmosféry znečistenej sírovodíkom, čpavkom a metánom pršali kyslé dažde, ktoré sa hromadili v takmer vriacom svetovom oceáne. Patrí k najväčším nepochopiteľným zázrakom prírody, že práve v takomto nežičlivom prostredí vznikol pozemský život.

Skleníkový efekt.

Je to pojem, ktorý si väčšina ľudí spája s negatívnymi následkami: topenie ľadovcov a zaplavené pobrežia, vlny horúčav a storočné vody… slovom, hroziaca klimatická katastrofa. Pritom je to však užitočný prírodný jav, lebo bez skleníkového efektu by pravdepodobne na zemi neexistoval život. O čo vlastne ide? Ako skleníkový efekt sa označuje oteplovanie zemskej atmosféry.

Bez tohoto efektu by bol povrch našej planéty mrazivo chladný. Vzdušný obal zeme funguje ako dokonalý výmenník tepla.
 
späť späť   4  |  5  |   6  |  7  |  8    ďalej ďalej
 
Zdroje: Rozum do vrecka, Rekordy- neživá príroda
Podobné referáty
Meteorológia 2.9815 2770 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.