Atmosféra

Náš vzdušný oceán

Prečo fúka vietor?
Vzduch v nižších častiach atmosféry sa stále pohybuje, či už ako jemný vánok alebo prudká víchrica. Jeho hnacou silou je slnečná energia. Zahrievaný vzduch sa rozpína a stúpa hore. Tým sa vytvára oblasť nízkeho tlaku. Akonáhle začne stúpať, tlačí sa na jeho miesto masa hustejšieho a chladnejšieho vzduchu v podobe vetru. V hre je samozrejme aj celá rada ďalších faktorov. Je to existencia hôr s púšti aj rozdielne zahrievanie veľkých oblastí súše a mora. To znamená, že okrem globálneho systému prevládajúcich vetrov určujú na rôznych miestach na svete vznik a smer vetra aj miestne podmienky. Východná časť Skalnatých hôr má svoj chinook, horúci suchý zimný vietor, kt. sa pravidelne ženie z horských svahov do prérií. Chinook niekedy dokáže za hodinu zdvihnúť teplotu aj o 25 stupňov a vyslúžil si tým prezývku snehožrút. Podobný horúci a suchý vietor, fén, býva bežný v niekt. Oblastiach Álp. Francúzsky mistrál je naopak studený a suchý. Oblasti nízkeho tlaku nad Stredozemím do seba vťahujú studený horúci vzduch, Kt. sa potom v náporoch ženie údolím Rhôny k moru. Mistrál, obávaný už od dôb antiky, dosahuje rýchlosť 130km/h a vanie niekoľko dní. Mocným generátorom vetrov sú aj púšte. Známe sú horúce vetry široko, kt. vanú západným smerom k Atlantiku a často znižuje viditeľnosť aj ďaleko od pobrežia.

Prečo je nebo modré?
Farbu oblohe dodávajú molekuly plynov v ovzduší. Jasno biele slnečné svetlo je v skutočnosti zmesou všetkých farieb dúhy. Každá z nich má však svoju vlastnú vlnovú dĺžku. Červené sú najdlhšie, fialové najkratšie. Nebeskú modrú vidíme preto, že molekuly plynov odkláňajú alebo rozptyľujú krátke vlny dokonalejšie ako dlhé. Krátke modré vlny sú pri priechode atmosférou náhodne rozptyľované a stále znova a znova menia svoj smer. Dlhé vlny teda vnímane na takmer priamej spojnici so Slnkom, ale modrej sa na nás valí zo všetkých strán a nebo nám tak pripadá modré. Prečo nebo pri západe slnka hýri farbami?
Keď sa večer slnko skláňa k západu, musia jeho lúče prejsť v atmosfére podstatne dlhšiu dráhu , ako keď stojí priamo nad hlavou. Veľké častice v ovzduší rozptyľujú svetlo tak intenzívne, že priamo k nám dobiehajú len dlhšie červené a žlté vlnové dĺžky. Slnko samo môže v tej chvíli pripomínať purpurový kruh. Jeho lúče vyžarované z nízkeho uhlu, zafarbujú spodnú stranu oblakov. Nádhera západu (alebo aj východu) slnka závisí na množstve častíc vo vzduchu. Práve preto bývajú príčinou nezabudnuteľných západov slnka aj veľmi vzdialené púštne búrky a sopečné výbuchy.