2. VŠEOBECNÁ CHARAKTERISTIKA REGIÓNU
2.1. Základné informácie
2.1.1. Rozloha: 505,5 km2 (1,03 % z rozlohy SR)
2.1.2. Obyvatelia: 23 666 (0,001% z počtu obyvateľov SR)
hustota obyvateľstva: 46,6 obyv./km2
nezamestnanosť: 24,1 % (stúpajúca tendencia)
vzdelanie: základné (50 %), stredné (40 %), vysokoškolské (4 %)
ekonomicky aktívne obyvateľstvo: 45,23 %
2.1.3. Nadmorská výška: 190 m.n.m. (Pinciná) až 1 118 m.n.m. (Drahová)
2.1.4. Hlavné mesto okresu: Poltár (6 099 obyvateľov)
2.1.5. Založenie okresu: 14. júl 1996 (1951-60)
2.1.6. Susedné okresy: S-Brezno, SZ-Detva, JZ-Lučenec, V-Rimavská Sobota

2.2. Fyzickogeografické a prírodné prvky
2.2.1. Pôdy: hnedé lesné, ilimerizované až oglejené
2.2.2. Podnebie: mierne až teplé
priemerná ročná teplota: 8 °C (-3,5 °C v januári, 19 °C v júli)
ročný úhrn zrážok: 700 mm
2.2.3. Rieky: Ipeľ, Suchá (povodie Ipľa), Rimavica (povodie Slanej)
2.2.4. Jaskyne: najbližšie v susedných okresoch:
Jaskyňa mŕtvych netopierov (56 km SZ, Brezno)
Bystrianska jaskyňa (58 km SZ, Bystrá)
Gombasecká jaskyňa (58 km SV, Plešivec)
2.2.5. Minerálne a termálne pramene: Kalinovo, Pinciná, Málinec, Sušany, Nové Hony
2.2.6. Kúpele: najbližšie v susedných okresoch
Sliač (63 km SZ)
Brusno (65 km SZ)
2.2.7. Hvezdárne a observatóriá: najbližšie v susednom okrese Rimavská Sobota (23 km V)

2.3. Humánnogeografické prvky
2.3.1. Mestá a obce:
mestá: Poltár (6099)
3 obce nad 2000 obyv.: Kokava nad Rimavicou (3117), Cinobaňa (2399),
Kalinovo (2344)
2 obce nad 1000 obyv.: Málinec (1461), Utekáč (1218)
5 obcí nad 500 obyv.: Hrnčiarska Ves (925), Hrnčiarske Zalužany (877),
Breznička (795), Uhorské (577), Zlatno (526)
11 obcí nad 100 obyv.: České Brezovo (478), Mládzovo (108), Ďubákovo (128),
Šoltýska (165), Nové Hony (205), Pinciná (259),
Rovňany (264), Hradište (296), Ozdín (356), Veľká Ves (436),
Sušany (453)
2 obce pod 100 obyv.: Krná (82), Selce (98)
2.3.2. Sakrálne objekty:
Klasicistický evanjelický kostol z roku 1791 (Poltár)
Cenné liturgické predmety z roku 1651 (Ev. kostol v Poltári)
Zvon z roku 1669 (Ev. kostol v Poltári)
Kalinovo-hrabovský evanjelický kostol z 13. storočia (Kalinovo)
Barokový oltár z roku 1744 (Kalinovský ev. kostol)
Kazateľnica z roku 1771 vyrezaná stolárom Nikolaidesom (Kalinovský ev. kostol)
Rímskokatolícky kostol z 2. pol. 18. storočia (Breznička)

2.3.3. Múzeá, galérie, technické objekty:
Kamenný most cez Ipeľ postavený Turkami v 19.st. (Poltár), chránená tech. pamiatka
Mestské múzeum (Poltár)
2.3.4. Pamätihodnosti:
Socha cisárovnej Alžbety Sissi (Poltár)
Evanjelický kostol z roku 1835 (Poltár)
Rímskokatolícky kostol z 2. polovice 18.stor. (Breznička)
Evanjelický kostol pôvodne z 15.storočia (Cinobaňa)
Drevená zvonica v Turičkách z r.1691 (Cinobaňa)
Evanjelický kostol z 1.polovice 13.storočia (Kalinovo)
Zrúcanina strarovekého hradu z 1.pol. 13. storočia (Ozdín)
Židovská synagóga z poslednej tretiny 19.stor. (Kokava nad Rimavicou)
Zemianska kúria z 1.polovice 19.storočia (Uhorské)
Evanjelický kostol s obranným múrom z roku 1630 (Hrnčiarska Ves)
2.3.5. Skanzeny: Sklársky skanzen (Zlatno)
2.3.6. Hrady, zámky: Hrad Ozdín “Ožďan“ (Ozdín)
2.3.7. Kaštiele a kúrie: Klasicistický kaštiel z roku 1782 (Poltár)

2.4. Turistika – infraštruktúra
2.4.1. Ubytovanie:
chaty: Kokava nad Rimavicou, Utekáč
rodinný penzión: Ďubákovo
hotely: Vepor (Klenovec), Clara (Utekáč)
2.4.2. Doprava: štátna cesta I/50 cez obce Pinciná a Nové Hony
2.4.3. Priemysel:
sklárne: Slovglas a.s. Poltár, Katarínska Huta, Zlatno
Málinec
Clara Utekáč
spracovateľský priemysel: OTA Cinobaňa
Žiaromat Kalinovo
hrnčiarstvo, keramika, šamotky, drevospracujúci priemysel
2.4.4. Poľnohospodárstvo: 2 poľnohospodárske družstvá
2.4.5. Suroviny: kaolín, kaolinické piesky, kremenec, keramické íly, žiaruvzdorné íly,
tehliarske suroviny, azbest, mastenec, grafit, alginit, drevná hmota
2.4.6. Služby:
zdravotníctvo: Poliklinika Poltár
sociálna starostlivosť: DD Sušany, SOS Poltár, Betánia Kalinovo
telekomunikácie: Telekomunikácie a.s., EuroTel a.s., Orange GSM a.s.
kúpaliská: Poltár, Kalinovo, Hrnčiarske Zalužany
vodovodná sieť: 44 %
napojenie na verejnú kanalizáciu: 25,65 % obyvateľov
napojenie na plyn: 60 % domácností

3. NAJVÝZNAMNEJŠIE DOMINANTY REGIÓNU
3.1. Hlavné mesto okresu – Poltár
Od 14. júla 1996 je opäť okresným mestom, ako bol predtým v rokoch 1951 – 1960, hoci štatút mesta bol obci udelený 29. augusta 1969. V r. 1998 prekročil hranicu 6000 obyvateľov (k 1.1.1998 mal 5969 obyv., v roku 2001 mal 6099 obyv.). Mesto Poltár je najväčšou obcou v okrese Poltár a ako jediné prekročilo hranicu nad 5000 obyvateľov. Kataster mesta leží v nadmorskej výške 215 - 380 m, stred mesta vo výške 240 m.n.m. Zväčša je odlesnený, listnaté lesy sa nachádzajú na severovýchode, západe a juhu od mesta. Pôdy sú hnedé lesné, ilimerizované až oglejené.
Vznikol zo staršieho slovanského osídlenia. Archeológovia tu objavili slovanské sídliskové nálezy pochádzajúce zo 7.-8. storočia. Pred 10. st. obec patrila do Veľkomoravskej ríše a jej pôvod je zrejme staroslovanský. Na Cerinách odhalili základy stredovekého hrádku, kde v 15. storočí stála Jiskrovská pevnôstka a na Kostolisku našli zvyšky neskororománskeho kostola. V lokalite Kostolisko objavili i pohrebisko pilinskej kultúry zo strednej a mladšej doby bronzovej, zaniknuté panské sídlo a zaniknutú osadu Starý Poltár z vrcholného stredoveku. V 16. storočí sa obec delila na Horný a Dolný Poltár. Obec často menila svojich pánov (do r. 1330 patrila najskôr Zachovcom, potom Šóšovcom, od r. 1742 Géczyovcom a od 18. storočia viacerým zemepánom). V r. 1554-1593 bol Poltár obsadený Turkami. Cez mesto Poltár viedla cesta Carihrad-Krakow a poštová cesta Viedeň-Košice. Najstaršia písomná zmienka o miestnom názve "Silva Polta" pochádza z donačnej listiny kráľa Bélu IV. z 10. januára 1246, ktorá určuje hranice panstva fiľakovského a ozdínskeho hradu a starý Poltár sa nachádzal na tejto hranici. Pôvodné pečate obcí, symbolizujúce pracovnú činnosť obyvateľov obsahujú kosák, kosu, džbán. Súčastný znak (1998) červené pole a strieborný džbán symbolizuje dávne miestne hrnčiarstvo a súčastné sklárstvo.

Obyvatelia sa v minulosti zaoberali málo výnosným poľnohospodárstvom, debnárstvom, kolárstvom a najmä hrnčiarstvom. Od r. 1869 tu bola postavená Baratta-Dragonova továreň na šamotové výrobky (tehly, trativody, kachličky). Od r. 1882 pracuje pobočka poltárskej šamotky v Zelenom. V polovici 19. storočia tu boli známe sírnaté kúpele, ktoré zanikli, hoci sírne pramene tu sú dodnes. Za I. ČSR pracovali obyvatelia obce hlavne v poľnohospodárstve a v miestnej tehelni na výrobu šamotových tehál. Tehelňa bola výrazne rozšírená za slovenského štátu v r. 1943. Po II. svetovej vojne sa výrazne rozvinula výroba stavebných hmôt a bola tu otvorená jediná baňa na kaolín na Slovensku. V r. 1971 bola uvedená do prevádzky nová skláreň, nesúca v súčasnosti názov a.s. Slovglass Poltár, ktorá poskytla obyvateľom mesta a jeho okolia nové pracovné príležitosti.

Od r. 1966 sa ku Poltáru pričlenili dovtedy samostatné obce Zelené a Slaná Lehota. Poltár má štatút mesta od roku 1968. K mestu Poltár patria okrem Slanej Lehoty a Zeleného ešte časti Podháj, Prievrana a Hájiky-Maky. V meste sa nachádza už takmer zničená klasicistická kúria z roku 1775, ďalej klasicistický kaštieľ v parku postavený v r. 1782, ktorý bol prestavaný v r.
1865 a dnes slúži ako reštauračná prevádzka. V meste Poltár sa nachádza i klasicistický evanjelický kostol z roku 1791. V časti Slaná Lehota slúži svojmu účelu dodnes evanjelický neoklasicistický kostol z r. 1891. V časti Zelené stojí evanjelický klasicistický kostol z roku 1835 a unikátom je kamenný most cez rieku Ipeľ zo začiatku 19. storočia (chránená kultúrna a technická pamiatka). Rímskokatolícki veriaci si v poslednom období v meste postavili nový kostol na ulici Slobody. V meste Poltár pôsobí Gymnázium, SPŠ sklárska, SOU poľnohospodárske a SOU sklárske a 2 základné školy. Mesto Poltár nemá nemocnicu, slúži mu len miestna poliklinika, nepôsobí v ňom ani okresný súd a notárstvo. Túto vyššiu vybavenosť využíva obyvateľstvo mesta i okresu Poltár zatiaľ v Lučenci, resp. v Rimavskej Sobote.

3.2. Minerálne a termálne pramene okresu Poltár
V okrese Poltár sa nachádza mnoho minerálnych a termálnych prameňov, čo však v tomto okrese nie je využité na rekreačný či liečebný cestovný ruch. Niekoľko kúpeľov v Poltári a Kalinove časom zaniklo a v súčasnosti slúžia pramene pre obyvateľov.

Zoznam niektorých existujúcich prírodných minerálnych a termálnych prameňov s krátkou charakteristikou:

Slabo mineralizované, hydrouhličitanové, sodné, železnaté, uhličité vody, studené, hypotonické:
Kalinovo LC-13 Stella (studňa) - JZ od obce, vŕtaná studňa, na pitie
Kalinovo LC-16 Šesťuhlový (prameň) – navŕtaný r.1908, znateľný otvorom 1,20x1,50m
Kalinovo LC-18 Studňa pri JRD (studňa) - je na JV okraji obce, znečistená, nevyužíva sa
Uhličité vody, studené, hypotonické:
Kalinovo-Hrabovo LC-21 Hrabovský medokýš (prameň) - JV od obce, intenzívne využívaný
Kalinovo-Hrabovo LC-22 Satrý medokýš (prameň) - využívaný miestnymi obyvateľmi
Kalinovo-Hrabovo LC-76 Nový medokýš (prameň) - kovová rúra ústiaca z múrika , na pitie
Pinciná LC-39 Šťavica 1 (studňa) - 500 m od obce, nevyužíva sa
Pinciná LC-39A Šťavica 2 (prameň) - 20 m od Šťavice 1 smerom, nefunkčná
Poltár LC-68 Vrt HPV-14 (vrt) - prieskumný vrt, železná rúra, nevyužíva sa
Poltár LC-69 Ryhavka (prameň) - keramická rúra, nevyužíva sa
Poltár LC-70 Šťavica (studňa) - kopaná studňa, na pitie načieraním
Poltár LC-71 Ryhavka u Kurčíkov (studňa) - kopaná studňa, znečistená, nevyužíva sa
Poltár-Prievrana LC-78 U Kurčíkov (prameň) - keramická skruža, na pitie načieraním

Kokava nad Rimavicou RS-23 Prameň v lese (prameň) - na SV od obce, na pitie
Kokava nad Rimavicou RS-24 Šťavica (prameň) - kovová rúrka, na pitie, 3l/min
Maštinec RS-29 Vrt B-1 (vrt) – na SZ od obce, na pitie, 6,6 l/min.
Maštinec RS-32 Vrt B-4 (vrt) – na pitie, výron CO2, 1,26 l/min
Maštinec RS-34 Vrt B-6 (vrt) – na S od obce, oceľová rúra, na pitie, 6,6 l/min
Maštinec RS-35 Vrt B-6 (vrt) – na J od obce, na pitie, 12,6 l/min
Maštinec RS-80 Prameň pod dubom (prameň) - na pitie, 14  C, pH 4,8 , CO2 2 163 mg/l
Maštinec RS-81 Studňa (studňa) - kopaná studňa, na pitie, 14  C, pH 5,2 , CO2 2 277 mg/l
Pondelok RS-45 Šťavica (studňa) - na J od obce, kopaná studňa, nevyužíva sa, 0,2 l/min
Sušany RS-57 Šťavica (studňa) - na SV od obce, kopaná studňa, na pitie načieraním
Málinec LC-31 Šťavica (prameň) - 4 km S od obce, betónový kadlub, na pitie

Slabo mineralizované, hydrouhličitanové, vápenato-horečnaté, uhličité vody, studené, hypotonické:
Nové Hony LC-36 Šťavica (studňa) – SZ od obce, betónová skruža, na pitie načieraním
Hrnčiarska Ves RS-65 Kúpeľný prameň (studňa) - betónová studňa, 24 l/min.
Hrnčiarske Zalužany RS-74 Prameň za kúpaliskom (prameň) - na pitie, 0,05 l/min

Slabo mineralizované, hydrouhličitanovo-chloridové, vápenato-horečnato-sodné, uhličité vody, studené, hypotonické:
Hrnčiarske Zalužany RS-22 Šťavica pri obci (studňa) - kopaná studňa, na pitie
Hrnčiarske Zalužany RS-22A Prameň pri ihrisku (studňa) - betónová skruža, znečistený

Slabo mineralizované, hydrouhličitanové, vápenaté, uhličité vody, studené, hypotonické:
Hrnčiarska Ves RS-67 Šťavica pri ceste (studňa) - kopaná studňa, 2 l/min., nevyužíva sa
Hrnčiarska Ves RS-75 Prameň v rigole (prameň) – znečistený, CO2 1 720 mg/l
Veľká Suchá RS-82 Nový prameň (prameň) – betónová šachta, pH 6,1, CO2 2 094 mg/l

3.3. Vodárenský komplex Málinec
Už v roku 1977 sa vyskytli problémy s pitnou vodou. 1. apríla 1986 sa začalo s prvými prácami na stavbe vodného diela. V dôsledku tejto výstavby úplne zanikla osada Hámor, nachádzajúca sa priamo v zátope nádrže ako i okolité usadlosti Hrozinovo, Chmelná, Šťavica. Dielo pozostáva z dvoch stavieb: vlastná vodárenská nádrž na hornom toku Ipľa a úpravňa vody. Výška hrádze je 53 m a celkový objem nádrže je 26 620 mil. m3. Dňa 21. januára 1994 boli uvedené kapacity do prevádzky. Náklady na stavbu predstavovali cca 1,7 mld. Sk.

Hlavnou funkciou Vodárenskej nádrže Málinec je odstránenie deficitov zdrojov vody v Novohrade, čím sa utvorili priaznivé podmienky na postupné zásobovanie pitnou vodou okresy Poltár, Lučenec, Rimavská Sobota a Veľký Krtíš. Kamenná hrádza s umelým jazerom okrem dodávok kvalitnej pitnej vody do domácností pomáha znižovať povodňové prítoky a zvyšuje minimálne prietoky v období sucha. Nezanedbateľným prínosom bude aj projektované rozšírenie výroby elektrickej energie v malých vodných elektrárňach.

V okrese však narastá nespokojnosť s časovým harmonogramom výstavby skupinových vodovodov a vodovodných prípojok do jednotlivých obcí v súvislosti s ďalšou etapou prác na vodárenskom komplexe Málinec. Do zoznamu prvej skupiny 27 obcí sa dostali iba štyri z obvodu Poltár. Vodohospodárska výstavba Bratislava upozornila na to, že vody v nádrži je nadostač, ale ešte stále sa nedostáva do vodovodných potrubí v ich obciach. Výstavba tohto stavebne a technologicky náročného komplexu na severe vtedy ešte Lučenského okresu sa začala v roku 1986 a až do ukončenia práve pred dvoma rokmi si vyžiadala investičné náklady pol druha miliardy korún. Najmä po katastrofálnom suchu v lete roku 1993 obyvatelia Lučenca, Fiľakova a ďalších miest a obcí aj zo susedného Veľkokrtíšskeho a Rimavskosobotského okresu ocenili bezproblémové fungovanie vodárenskej nádrže utvorenej z prítoku rieky Ipeľ. 3.4. História sklárstva v okrese
Málinec

V celom málinskom chotári pracovalo päť sklární, ktoré vyrábali tabuľové sklo – skláreň grófa Zichyho (založená roku 1820), Vlčovo (1868), Dobrý Potok (1907), Hámor I (1868), Hámor II (1907) a skláreň Samoterč (1852), ktorá vyrábala všetky druhy jemného úžitkového skla. Postupom času všetky sklárne zanikli. V roku 1914 to boli dve sklárne v Hámri, v roku 1924 skláreň vo Vlčove a v roku 1925 v Dobrom Potoku.
Aj napriek maximálnemu úsiliu a niekoľkonásobnej výmene majiteľov napokon roku 1932 zanikla aj Kuchynkova skláreň Samoterč na duté a jemné sklo. Fabrikanti z Málinca sa odsťahovali do Maďarska a Rumunska, kde ďalej pokračovali vo svojej podnikateľskej činnosti.
Málinskí sklári sa po rokoch rozhodli založiť si sklárske robotnícke družstvo i proti vôli úradov bez cudzieho kapitálu. Valné zhromaždenie, ktoré sa konalo 8. apríla 1934 rozhodlo o utvorení sklárskeho robotníckeho družstva s oficiálnym názvom: "Sklárske výrobné a predajné družstvo s.r.o. v Málinci". Zozbieraný počiatočný kapitál predstavoval len 17 000 korún. Aj napriek tomu začali v Málinci 1. októbra 1934 vo veľkej družstevnej sklárni s výrobou.
Málinské sklárske družstvo existovalo do roku 1948, keď došlo k jeho znárodneniu. Znárodnený závod sa okamžite začlenil do podniku Slovenské sklárne v Bratislave. Pri reorganizácii 1. januára 1950 bol začlenený do n. p. Stredoslovenské sklárne v Katarínskej Hute. Ďalšími, pomerne častými reorganizáciami sa málinský závod dostal pod vedenie v Utekáči, potom opäť pod Katrínsku Hutu, Lednické Rovne, Nový Bor, Zlatno a nakoniec bol pričlenený k Poltáru.

Slovglass a.s. Poltár
V kontúrach zlatého kalicha štyri lipové listy - to je symbol a značka Slovglassu a.s. Poltár, ktorého história sa začala v roku 1836 vznikom najstaršieho závodu - závodu Zlatno. Závod založil J.G.Zahn. Už v roku 1843 získal závod na výstave v Pešti Strieborný pohár a v roku 1846 zlatú medailu. Závod preslávil chemik Dr.Leo Pantoček, ktorý v roku 1856 objavil spôsob tzv. irisovania skla. Druhým nastarším závodom je Katarínska Huta. Závod postavili bratia Kuchynkovci, jediní sklárski podnikatelia v tom období, pochádzajúci zo Slovenska. Dnes je závod známy predovšetkým produkciou ručne tvarovaného hladkého sododraselného skla a automatickou výrobou pohárov z toho istého skla. Štvrtý lístok v embléme zastupuje najmladší, ale zároveň najväčší závod - závod Poltár, ktorý začal svoju činnosť v roku 1971. Pôvodne bol závod projektovaný a stavaný na ručnú výrobu. Dnes je však jeho hlavnou náplňou výroba automaticky tvarovaného sododraselného a olovnatého skla.

V roku 1990 bol vytvorený podnik Sklárne Poltár, a.s., ktorý sa však k 1. 1. 1995 pretransformoval na zamestnaneckú akciovú spoločnosť Slovglass, a.s. Poltár. Clara Utekáč
Jediná skláreň na Slovensku, ktorá vyrába termosky a žiarovkové banky. Zamestnáva okolo 550 zamestnancov. V súčastnosti prechádza skláreň krízou. Príčinou poklesu výroby je zmena majiteľa fabriky a odstúpenie zamestnancov od zmlúv.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk