Thajsko

THAJSKO

Diplomacia dávnych panovníkov uchránila bývalý Siam od Európskej kolonizácie - dnes však zem zaplavujú davy turistov zo západu, ktorý objavujú jej orientálne kúzlo.

Ako šperk žiariaci farbami vyžaruje Thajsko zvláštne kúzlo, ktoré ho odlišuje od ostatných zemí orientu. Je to možno tým, že ako jediná zem juhovýchodnej Ázie nebola nikdy Európskou kolóniou a jej tradícia sa nikdy nezmiešala s európskymi vplyvmi. Dokonca i slovo Thai znamená „slobodný“. Originalita zeme tkvie v thajskej kultúre, v oddanosti budhizmu a v obdive ku kráľovskej rodine. je tiež zemou pozlátených chrámov, kolových stavieb, vlnivých klasických tancov a v neposlednom rade je preslávené i vľúdnym prijímaním cudzincov Ale Thajsko má aj druhú, menej atraktívnu tvár. Hlavné mesto Bangkok sa preslávilo ako najväčšie svetové centrum prostitúcie. Barové dievčatá z uličky Patpong, ktoré často sotva vyrástli z plienok, a ktoré ich rodiny predali na prostitúciu, obveseľujú turistov v podnikoch, ktoré v dobe vojny vo Vietname navštevovali americkí vojaci na dovolenke.

Ich rodičia volia len o málo lepšiu variantu, keď posielajú deti pracovať do tovární na erotické predmety. Celé rodiny často obývajú maličké príbytky okolo páchnucich kanálov, ktoré síce turistom môžu pripadať romantické, ale v skutočnosti sú to len špinavé diery. tiež z ekonomických dôvodov pestovalo donedávna tisíce roľníkov v odľahlých oblastiach Zlatého trojuholníka – na hraniciach Thajska, Myanmy (Barmy) a Laosu- ako hlavnú plodinu mak, z ktorého sa získava ópium. nes už Thajsko síce nepatrí k najväčším producentom heroínu či konope, ale stále zostáva dôležitou tranzitnou zemou.

Thajsko však predsa prekypuje mnohými exotickými krásami. Je to tropická zem hôr, dažďových pralesov, smaragdovo zelených nížin, kanálov, ryžových polí, obrovských sôch Budhu a kilometre čistých pláží. Thajsko, hraničiace s Myanmou, Laosom, Kambodžou a Malajziou, je približne rovnako veľké ako Francúzsko. V zemi žije 58,7 mil. obyvateľov, z ktorých sú najpočetnejší Thajčania, potomkovia kmeňov, ktorí približne pred 1000 rokmi prišli z Číny. V zemi žijú aj menšiny Číňanov, Malajcov a Indov, v horách kmene Miaov, Jaov a Karenov. Obyvatelia Thajska sú väčšinou budhisti, ale vyznávajú vlastnú formu budhizmu, ktorý prebral niektoré hinduistické zvyky a predstavy ďalších náboženstiev. Napríklad steny budhistického chrámu môžu byť vyzdobené výjavmi zo slávneho hinduistického eposu Rámajána.

V zemi je 27 000 vatov (chrámov), mnoho náboženských sviatkov a štvrť miliónu mníchov, pretože skoro všetci Thajčania trávia určitú dobu v kláštore, rovnako ako vo vojenskej službe.

Srdce zeme
Bangkok, ktoré Thajčania nazývajú Krungthep- mesto anjelov, je rýchlo rastúcou metropolou s 5,8 mil. obyvateľov, preslávený nekonečnými dopravnými zápchami, ktoré ešte zhoršuje existenciu verejnej dopravy. Určité zlepšenie situácie snáď prinesie výstavba diaľnice na letisko a plánovaná sieť rýchlovlakov. Aj keď v moderných nákupných strediskách nahlas vyhráva západná hudba, uchováva si Bangkok atmosféru tradičného Thajska. V 300 chrámoch mesta si návštevník môže uvedomiť vnútornú vyrovnanosť, ktoré prináša budhistické náboženstvo.

Veľký palác vystavaný v roku 1782 Rámom I., symbolizuje úctu, ktorú ľudia preukazujú kráľovi Bhumibolovi (Ráma IX.) a kráľovnej Sirikit. Kanálom, pretínajúcim mesto, a rieke Chao Phraya, na ktorej časť Bangkoku leží , vďačí mesto za svoje neoficiálne meno „Benátky východu“. Mnoho kanálov však už kolo zasypaných a na ich mieste sú cesty. Pozdĺž kanálov, ktoré zostali, stoja stále kolové stavby, často ovešané rybárskymi sieťami, okolo ktorých denne prechádzajú člny s nákladom ovocia a zeleniny.

Thajskú prírodu charakterizuje niekoľko odlišných krajinných typov. Srdcom zeme je aluviálna nížina pozdĺž rieky Chao Phraya ležiacou severne od Bangkoku. Severne vo vzdialenosti 70 km od Bangkoku leží mesto Ayutthaya, bývalé hlavné mesto Siamu. Bolo kedysi stredom veľkej ríše, ktorú v roku 1767 dobyli Barmčania a premenili výstavné mesto na trosky. Dnes je to síce kľudné vidiecke mesto, ale zbytky niekdajšej slávy sú stále patrné.

V tejto oblasti sa striedajú tri ročné obdobia- chladné, teplé a monzúnové, všetky sú však teplé. Najvyššie teploty „chladnom“ období od novembra do februára dosahujú 26 stupňov. V „teplom“ od februára do mája 36 stupňov. V monzúnovom období panuje teplo a veľké vlhko- medzi májom a októbrom spadne aj 1500 mm zrážok a priemerná teplota dosahuje 32 stupňov. V centrálnej nížine je veľa ryžových polí. Thajsko je piatym najväčším producentom ryže a od roku 1981 jej najväčším vývozcom. Rieku Chao Phraya pretínajú početné dopravné a zavlažovacie kanály, ktoré slúžia roľníkom žijúcim na jej pobreží.
Na severe zeme tvoria husto zalesnené kopce radu severojužne orientovaných chrbtov, ktoré oddeľujú široké ploché údolia. Najvyššou horou je 2595 m vysoký Inthanon. Podnebie je tam výrazne chladnejšie ako na juhu. Teakové drevo k vodným tokom ťahajú slony a potom je splavované k pílam nižšie po vode. V údoliach sa pestujú ryža, cesnak a cibuľa. V dobe sviatkov zostupujú obyvatelia okolitých kopcov do správneho strediska oblasti a druhého najväčšieho mesta zeme Chiang Mai.

Po väčšinu roka však horské kmene ostávajú vo svojich dedinách na zalesnených horských chrbtoch v nadmorskej výške okolo 1000m. jednotlivé kmene sa od seba líšia odevom, ktorý je alebo čierno-biely alebo čierno-modrý. prevádzkujú striedavé poľnohospodárstvo- vymytie časti lesa a po dvoch či troch rokoch tieto políčka opäť opustia. Severovýchodnú, takzvanú Isanskú oblasť tvorí nízka zvlnená piesočnatá plošina Khorat, ktorú pokrývajú piesočnaté segmenty. Na severe a východe ju uzatvára hraničná rieka Mekong a na západe je ohraničená nízkymi pohoriami poludníkového smeru. V suchom období od novembra do apríla je z ciest odvievaný červený piesok a prach, ktorého je všade plno- vo vzduchu, na stromoch aj v domoch. Ľudia nosia okolo hlavy a úst kockované šatky, ktoré sa podobajú na kowboyské. To je charakteristické pre oblasť Isan teda Thai Lao. Smerom na juh vybieha Thajsko v úzky polostrovnú šiju Kra, miestami zúženú na 42 km, ktorého pokračovaním je Malajský polostrov. Oddeľuje Thajský záliv od Andamanského mora. Povrch polostrova pokrýva rada stredohorských chrbtov. Tamojšia krajina ako vnútrozemská, tak pobrežná nížina, ktorá sa tiahne k hraniciam s Malajziou, je vďaka výdatným dažďom pomerne úrodná. Je to zem kaučuku- pôvodný dažďový prales bol čiastočne vyrúbaný a teraz na jeho mieste rastú kaučukové plantáže, ktoré obhospodarujú najmä malí roľníci.
Krajina sa väčšinou podobá malajskej a práve tu žije malajská menšina. Malé políčka ohraničené kaučukovníkmi , produkujú aj ryžu a početné druhy ovocia- pomaranče, grapefruity a limetky. Na juhu sa objavujú islamské mešity, zato kolové stavby sú to ďaleko menej početné než kdekoľvek inde na zemi. Thajčina tu znie pevnejšie, miestny odev sarong je dlhší ako na severe a miestnou kultúrou zaujímavosťou je tieňové divadlo.

Dnešné Thajsko
Za 2. svetovej vojny sa Thajsku nepodarilo odvrátiť japonskú okupáciu, a bolo dokonca prinútené vyhlásiť vojnu Spojeným štátom. Tie však toto vyhlásenie vojny odmietli, pretože prehlásili, že nemôžu považovať Thajsko za nepriateľa. Po vojne prijalo Thajsko prezápadný postoj a dosiahlo stabilitu aj napriek niekoľkým prevratom a dlhom období vojenskej vlády. Stabilizujúcou silou bola kráľovská rodina, ktorú rešpektovali ako vojenské, tak civilné vlády aj keď svoju absolútnu moc stratila už v roku 1932. Vojenská vláda trvala od februára 1991 do júna 1992. Thajsko pomáhalo Spojeným štátom v dobe vietnamskej vojny, poskytovalo im vojenské základne a letiská a odmenou získalo finančnú pomoc. Následky vojny stále pretrvávajú.

Thajsko prijalo 80 000 utečencov z Vietnamu a viac ako 100 000 z Kambodže. Tí dnes obývajú utečenecké tábory pri hraniciach. Boje v Kambodži medzi Vietnamcami a partizánskymi oddielmi Červených Khmerov sa často prenášali až cez Thajské hranice. Od roku 1960 rastie thajské hospodárstvo rýchlym tempom. Je založené na štyroch hlavných zložkách: ryži, kaučuku, cíne z juhu a teakovom dreve zo severných hôr. V 60. rokoch boli naprieč krajinou vybudované diaľnice , ktoré sprístupnili predtým odľahlé oblasti. Roľníci vo vrchovinách začali pestovať kukuricu, maniok, jutu a cukrovú trstinu. Zavlažovacie kanály a vodné nádrže predĺžili vegetačné obdobie v suchých oblastiach a nové odrody ryže umožnili vyššie výnosy.

Za 30 rokov sa plocha lesov znížila z 60 na 20% celkovej rozlohy zeme. Rúbanie dažďových pralesov už bolo zakázané, v niektorých oblastiach postupuje pôdna erózia. Sú tu aj ďalšie problémy: v Thajskom zálive dochádza k nadmernému rybolovu, zásoby cínu v Andamanskom mori sú rýchlo vyčerpávané a aj samotný Bangkok je ohrozovaný záplavami. Mesto každý rok o niečo klesá, pretože extenzívne využívané podzemné vody vysychajú.

Dnes stále viac dedinčanov hľadá šťastie v mestách, ale aj tam sú možnosti obmedzené. Pretože sa však v Hongkongu a na Taiwane vyrábajú stále dômyselnejšie výrobky, môže Thajsko vďaka lacnej pracovnej sile dobre uplatniť jednoduchšie priemyselné výrobky ako textil a elektroniku. Objavenie zemného plynu v Thajskom zálive a malé pobrežné náleziská ropy umožňujú rozvoj miestneho ropného priemyslu. V posledný rokoch zaznamenal prudký vzrast lov a spracovanie garnátov a kreviet, takže Thajsko dnes zaisťuje 40% dodávok týchto komodít na svetové trhy.

Určitým impulzom pre ďalší rozvoj obchodu a zahraničných investícií je nová liberálna finančná politika vlády, ktorá zahrňuje uvoľnenie kontroly nad cudzími menami a umožňuje zahraničným bankám otvárať v zemi filiálky. Sľubným krokom bolo aj otvorenie prvého mosta cez rieku Mekong, ktorá tvorí časť východnej hranice medzi Thajskom a Laosom. Tento most je jedným z kľúčových spojníc na plánovanej diaľnici medzi hlavným mestom Číny Pekingom a Singapúrom. Mnoho mladých a vzdelaných ľudí vidí budúcnosť v službách, najmä v cestovnom ruchu. Ročne navštívi Thajsko viac ako 2 mil. turistov. Niektorí tu síce vyhľadávajú pochybné radovánky, ale väčšinu láka exotika krajiny.

THAJSKO V PREHĽADE
Oficiálny názov: Thajské kráľovstvo
Rozloha v km2: 514 121
Obyvateľstvo:60 003 000
Hustota zaľudnenia (obyv. na km2): 116
Hlavné mesto: Bangkok
Politický systém: konštitučná monarchia
Mena: 1 baht = 100 satangov
Náboženstvo: budhisti 95%, moslimovia 4%, kresťania, hinduisti
Podnebie: tropické monzúnové s dažďom od mája do októbra; priemerná teplota v Bangkoku od 26 stupňov C v decembri do 30 stupňov C v apríli
Využitie pôdy: polia 26%, pastviny 4%, lesy 28%, ostatné 42%
Hlavné poľnohosp. produkty a ťažné suroviny: ryža, kaučuk, kukurica, cukrová trstina, maniok, tropické ovocie(zvlášť ananásy), banány, bavlna, káva, sója, tabak, drevo, ryby; rudy cínu, volfrámu, železa a mangánu. Hlavné hospodárske odvetvia: poľnohospodárstvo, ľahký priemysel, spracovanie potravín, výroba cementu, papiera, textilu a konfekcie, baníctvo a lesníctvo.
Vývoz: ryža, tapioka, kaučuk, cukor, cín, volfrám, textil, kukurica, ručné výrobky.
Ročný príjem na hlavu(v USD): 2 454
Nárast obyvateľov( na tis. za rok): 14
priemerná dĺžka života: muži 65, ženy 73