marec (Deň nezávislosti)
Rasové a národnostné zloženie: Arabi 98 %, Berberi 1 %), iné 1 %
Náboženstvo: islam 98 % (suniti 96%, šíti 2%), iné 2 %
Urbanizácia: 63 %
Priemerná dĺžka života: muži 67 rokov, ženy 68 rokov
Dojčenská úmrtnosť: 35 ‰
Analfabeti: 33 %
Nezamestnanosť: 16 %
Podiel na tvorbe HNP: poľnohospodárstvo 12 %, priemysel 29 %, služby 59 %
HDP na 1 obyvateľa: 2 110 USD

Štát v severnej Afrike má 1200 km dlhé stredomorské pobrežie. Patria mu aj ostrovy Djerba a Kerkenna. Severnú časť zaberajú hrebene Tell Atlasu a Saharského Atlasu. V strednej časti sa tiahne pohorie, skláňajúce sa k moru a pozostávajúce z nízkych plošín. Južnú časť zaberá Sahara, do ktorej sa zahlbuje močaristá, slaná jazerná zníženina šotu Jerid. Pobrežie lemuje úrodná nížina so stredomorským podnebím. Nezávislý štát vznikol z pôvodnej francúzskej kolónie v roku 1956. Pomenovanie získal od hlavného mesta – Tunis. Má bohaté zásoby nerastných surovín (ropa, zemný plyn, fosfáty, železná ruda). Časť vyťažených surovín spracovávajú na mieste (hutníctvo, priemyselné hnojivá), zvyšok vyvážajú. Spracovateľské odvetvia charakterizuje hlavne textilný priemysel a monážne podniky (automobily, lode). Veľmi vyhľadávanými sú ľudovoumelecké výrobky (kožený tovar, koberce, keramický riad). Najdôležitejším odvetvím hospodárstva je cestovný ruch. Najvýznamnejšími poľnohospodárskymi plodinami sú: vinič, pšenica, zelenina, citrusové ovocie pestované v stredomorskom podnebí a v púštnych oázach rastúce datľové palmy.Na zrážkovo bohatších územiach chovajú hovädzí dobytok a na suchších najmä ovce a kozy.

Prvé osady Feníčanov vznikli na území Tuniska v 11. storočí pr.n.l. V roku 800 pred Kristom bolo založené mesto Kartágo. Po punských vojnách bolo zničené a krajina sa stala súčasťou Rímskej ríše. V 7. storočí mesto obsadili muslimskí Arabi a koncom 16. storočia sa stalo súčasťou Osmanskej ríše, ale neskôr si vydobylo úplnú suverenitu. Tunajší vládcovia - bejovia sa často obracali na Európu, len aby čelili osmanskému vplyvu, a snažili sa zavádzať západné reformy. V polovici 19. storočia sa krajina u európskych bánk zadĺžila natoľko, že to poslúžilo Francúzsku ako zámienka k tomu, aby v roku 1881 prevzala kontrolu nad krajinou. Bej zostal bábkovou figúrkou a francúzski kolonisti zabrali väčšinu najlepšej pôdy. Trvajúce nepokoje viedli v roku 1920 k vzniku národnej strany Destúr. V roku 1934 sa odštepilo radikálne krídlo strany s názvom Neo Destúr pod vedením Habiba Bourguibu. Počas 2. svetovej vojny on a iní vodcovia vytvorili protifašistickú vládu, ktorú v roku 1943 zvrhli jednotky odbojového hnutia Slobodné Francúzsko pod vedením generála de Gaulla. Napriek tomu umožnil Bourguibovi jeho vplyv viesť v 50. rokoch s Francúzskom jednanie za nezávislosť. Keď Tunisko v roku 1956 získalo nezávislosť a nasledujúci rok vyhlásilo republiku, stal sa prvým prezidentom. Vládol do roku 1987.