Tunis

Tunisko má dlhé, pomerne členité pobrežie s výrazným Gábeským zálivom nazývaným Malá Syrta a niekoľkými ostrovmi, z ktorých najväčším je Djerba. Do severnej časti krajiny zasahuje z Alžírska pohorie Atlas. Odtiaľ sa k severovýchodu tiahne výbežok pohoria Dorsale, ktoré spadá k nížine lemujúcej Tuniský záliv. Južným smerom sa rozkladá stepná náhorná plošina, ktorá k východu prechádza do širokej pobrežnej nížiny Malej Syrty a na juhu do zníženiny vyplnenej slanými panvami - šottmi. V lete sú suché a pokryté kryštalickou soľou, avšak v zime sa menia na zradné močiare. Najväčší z nich, Chott El Jerid pokrýva asi polovicu zníženiny. Na juhu sa terén mierne dvíha do kamenistej púštnej plošiny Dahar, na juhozápade zasahujú piesky Sahary. Na severe tečie najväčšia rieka Medžerda z Dorsaly úrodným údolím, kde v minulosti boli jazerá. Vlieva sa do Tuniského zálivu širokou a úrodnou nížinou. Severne odtiaľ, pozdĺž pobrežia, sa tiahne nízke pohorie Krumirije. Ostatné toky sú väčšinou občasné, v zime spôsobujú záplavy, ale v lete vysychajú. Tunisko má stredomorské subtropické podnebie s horúcimi letami a miernymi zimami, cez ktoré spadne väčšina zrážok. Stepi južne od pohoria Atlas, sú pokryté suchomilným a slanomilným rastlinstvom, ktoré ďalej ustupuje krovinatým akáciám a konečne púšti. V nej sa pri artézskych studniach nachádza niekoľko oáz s ďatlovými palmami. Na severe na svahoch Dorsaly rastú lesy tvorené prevažne borovicou halebskou. V údoliach prevláda stredomorská formácia listnatých porastov, pobrežné pásmo Krumirije pokrývajú lesy korkových dubov. V lesoch doteraz žijú rysi a diviaky, v južných stepiach sa vyskytujú hyeny, šakaly a divé kozy. Darí sa mnohým druhom vtákov, vrátane orlov na horách. Na okrajoch púšte doteraz prežíva menšie množstvo chránených gazel.

Štátne zriadenie: republika
Administratívne usporiadanie: 18 provincií
Rozloha: 163 610 km štvorc. Počet obyvateľov: 9 500 000 (1999)
Hustota zaľudnenia: 58 obyv/km štvorc. Hlavné mesto: Tunis 597 000 obyv. Iné významnejšie sídla: Sfax 232 000 obyv., Ariana 98 700 obyv., Bizerta 94 500 obyv. Najvyšší bod: Jebel Chambi, 1544 m
Úradný jazyk: arabčina
Mena: tuniský dinár (1 tuniský dinár = 1000 milimov)
Štátny sviatok: 20.
marec (Deň nezávislosti)
Rasové a národnostné zloženie: Arabi 98 %, Berberi 1 %), iné 1 %
Náboženstvo: islam 98 % (suniti 96%, šíti 2%), iné 2 %
Urbanizácia: 63 %
Priemerná dĺžka života: muži 67 rokov, ženy 68 rokov
Dojčenská úmrtnosť: 35 ‰
Analfabeti: 33 %
Nezamestnanosť: 16 %
Podiel na tvorbe HNP: poľnohospodárstvo 12 %, priemysel 29 %, služby 59 %
HDP na 1 obyvateľa: 2 110 USD

Štát v severnej Afrike má 1200 km dlhé stredomorské pobrežie. Patria mu aj ostrovy Djerba a Kerkenna. Severnú časť zaberajú hrebene Tell Atlasu a Saharského Atlasu. V strednej časti sa tiahne pohorie, skláňajúce sa k moru a pozostávajúce z nízkych plošín. Južnú časť zaberá Sahara, do ktorej sa zahlbuje močaristá, slaná jazerná zníženina šotu Jerid. Pobrežie lemuje úrodná nížina so stredomorským podnebím. Nezávislý štát vznikol z pôvodnej francúzskej kolónie v roku 1956. Pomenovanie získal od hlavného mesta – Tunis. Má bohaté zásoby nerastných surovín (ropa, zemný plyn, fosfáty, železná ruda). Časť vyťažených surovín spracovávajú na mieste (hutníctvo, priemyselné hnojivá), zvyšok vyvážajú. Spracovateľské odvetvia charakterizuje hlavne textilný priemysel a monážne podniky (automobily, lode). Veľmi vyhľadávanými sú ľudovoumelecké výrobky (kožený tovar, koberce, keramický riad). Najdôležitejším odvetvím hospodárstva je cestovný ruch. Najvýznamnejšími poľnohospodárskymi plodinami sú: vinič, pšenica, zelenina, citrusové ovocie pestované v stredomorskom podnebí a v púštnych oázach rastúce datľové palmy.Na zrážkovo bohatších územiach chovajú hovädzí dobytok a na suchších najmä ovce a kozy.

Prvé osady Feníčanov vznikli na území Tuniska v 11. storočí pr.n.l. V roku 800 pred Kristom bolo založené mesto Kartágo. Po punských vojnách bolo zničené a krajina sa stala súčasťou Rímskej ríše. V 7. storočí mesto obsadili muslimskí Arabi a koncom 16. storočia sa stalo súčasťou Osmanskej ríše, ale neskôr si vydobylo úplnú suverenitu. Tunajší vládcovia - bejovia sa často obracali na Európu, len aby čelili osmanskému vplyvu, a snažili sa zavádzať západné reformy. V polovici 19. storočia sa krajina u európskych bánk zadĺžila natoľko, že to poslúžilo Francúzsku ako zámienka k tomu, aby v roku 1881 prevzala kontrolu nad krajinou. Bej zostal bábkovou figúrkou a francúzski kolonisti zabrali väčšinu najlepšej pôdy. Trvajúce nepokoje viedli v roku 1920 k vzniku národnej strany Destúr. V roku 1934 sa odštepilo radikálne krídlo strany s názvom Neo Destúr pod vedením Habiba Bourguibu. Počas 2. svetovej vojny on a iní vodcovia vytvorili protifašistickú vládu, ktorú v roku 1943 zvrhli jednotky odbojového hnutia Slobodné Francúzsko pod vedením generála de Gaulla. Napriek tomu umožnil Bourguibovi jeho vplyv viesť v 50. rokoch s Francúzskom jednanie za nezávislosť. Keď Tunisko v roku 1956 získalo nezávislosť a nasledujúci rok vyhlásilo republiku, stal sa prvým prezidentom. Vládol do roku 1987.
Jeho nástupca generál Zin al-Abidin Ben Ali, zaviedol miernejší režim a snažil sa reformami oživiť stagnujúce hospodárstvo. Obnovil taktiež diplomatické styky so susednými štátmi, napríklad s Líbyou a Egyptom. Do roku 1987 bolo Tunisko štátom s jednou politickou stranou. Pôvodne doživotný prezident, ktorý bol len formálne zodpovedný volenému zhromaždeniu, nemôže byť zvolený viac než trikrát na päťročné obdobie a musí odstúpiť vo veku 70 rokov. Bol síce zavedený pluralitný systém, ale strana Neo Destúr má v novom Národnom zhromaždení úplnú prevahu poslancov.
Prvé dni pobytu sa nevystavujte slnku viac než 15 minút. Nejedzte veľmi ostré, korenené a ťažko stráviteľné jedlá a nemiešajte rôzne druhy pokrmov. Hygienické pomery v Tunisku sú dobré, ale aj tak doporučujeme piť len zakúpenú pitnú vodu alebo minerálku. Neumývajte ovocie a zeleninu vo vode z hydrantov na ulici. Vezmite si so sebou lieky proti črevným a zažívacím problémom a proti úpalu.

Celoročne teplo. Najlepšie obdobia sú jar a jeseň. Vo vnútrozemí môžu teploty extrémne vystúpiť. Zimné obdobie je mierne s príležitostnými zrážkami.