referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Igor
Sobota, 10. apríla 2021
Bratislava
Dátum pridania: 18.09.2004 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: šamot
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 431
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 10.5
Priemerná známka: 2.93 Rýchle čítanie: 17m 30s
Pomalé čítanie: 26m 15s
 
Bratislava sa rozkladá na úpätí výbežkov Malých Karpát a na okraji Podunajskej nížiny, pri styku s významnou európskou riekou Dunaj.

Prvé stopy po trvalom osídlení sa viažu k mladšej dobe kamennej. V 2. st. pr. n.l. na území mesta založili Kelti významné mocenské centrum s obrannou funkciou (oppidum). V 5. a 6. stor. n.l. sa na území dnešného mesta natrvalo usadili Slovania. Mohutné slovanské hradiská v Bratislave a na Devíne sa stali v 9. st. centrami Veľkomoravskej ríše. K tomuto obdobiu sa viaže aj prvá písomná zmienka o Bratislave. V roku 1291 Ondrej III. udelil Bratislave mestské výsady a od tohoto obdobia sa stala Bratislava jedným z najvýznamnejších miest uhorska. Na 300 rokov sa stala korunovačným a snemovým mestom Uhorska. Najznámejšou korunovanou uhorskou kráľovnou bola Mária Terézia, za vlády ktorej mesto zažilo najväčší rozkvet. 19. storočie bolo pre Bratislavu storočím hospodárskeho rozvoja, výstavby tovární a veľkých podnikov. Po skončení II. svetovej vojny sa začala nová etapa politického, hospodárskeho a kultúrno-spoločenského života. Začalo sa s novou bytovou výstavbou, zmodernizovala sa priemyselná výroba, rozvíjala sa kultúra aj školstvo. Štatút hlavného mesta Slovenskej socialistickej republiky získala Bratislava 30. novembra 1968. Ďalší rozvoj mesta sa niesol v znamení kvantitatívneho rozvoja priemyselnej výroby, decimácie historického jadra, výstavby sídlisk s nedokončenou infraštruktúrou. No aj napriek tomu je Bratislava dnes významným dopravným uzlom cestnej, železničnej, leteckej a vodnej dopravy. Je významným priemyselným centrom Slovenska, pričom najvýznamnejším odvetvím je chemický priemysel, ďalej gumárenský strojársky potravinársky a polygrafický priemysel. Od januára 1993 je Bratislava hlavným mestom samostatnej Slovenskej republiky.

Obyvatelia
Bratislava leží v blízkosti štátnych hraníc štyroch krajín - Slovenska, Rakúska, Maďarska a Čiech. Táto skutočnosť spolu s čulým obchodným ruchom podmienili v minulosti aj národnostnú skladbu obyvateľov mesta. Nie je to tak dávno, keď každý rodený Bratislavčan hovoril tromi jazykmi - nemecky, slovensky a maďarsky. V meste bola aj početná židovská náboženská obec, žilo tu veľa Talianov i príslušníkov balkánskych národov. Bratislava bola vždy multikulturálnym mestom, ktoré sa vyznačovalo aj náboženskou toleranciou.

Základné údaje o obyvateľstve dnešnej Bratislavy po sčítaní v roku 2001

OkresTrvale bývajúce obyvateľstvoPodiel žienz trvale bývajúcehoobyvateľstva (v %)Prítomné obyvateľstvoEkonomicky aktívne osobyPodiel ekonomickyaktívnych z trvale bývajúcehoobyvateľstva(v %)
spoluna 1000trvale bývajúcichspolu1)mužiženy
spolumužiženy
A12345678910
Slovenská republika5 379 4552 612 5152 766 94051,45 193 3769652 665 8371 394 5311 271 30649,6
Bratislavaspolu428 672200 541228 13153,4423 085987221 383109 305112 07850,4
Bratislava I44 79820 55224 24654,143 36296820 43110 21810 21345,6
Bratislava II108 13949 62858 51154,1106 84798852 71326 07326 64048,7
Bratislava III61 41828 37133 04753,861 9791 00929 36614 74414 62247,8
Bratislava IV93 05843 87949 17952,892 64299648 11323 85224 26151,7
Bratislava V121 25958 11163 14852,1118 25597570 76034 41836 34258,4


Priemysel
Rafinérsko-petrochemický kombinát Slovnaft, jeden z najväčších v strednej Európe. Spracováva ročne približne 5 miliónov ton ropy najmä z Ruskej federácie, ktorú do Bratislavy prepravuje prostredníctvom ropovodného systému Družba akciová spoločnost Transpetrol. Slovnaft, a.s., dodáva na trh kompletný sortiment rafinérskych, petrochemických výrobkov a plastov, pričom okolo 60% produkcie vyváža, najmä do Českej republiky, Nemecka, Rakúska, Maďarska, Poľska a Talianska.

Volkswagen, ktorého materský závod je v členskej krajine EÚ, niekoľko firiem zo Slovenska dodáva do sietí koncernových pobočiek produkty potrebné na finalizáciu automobilov. Len v roku 1977 to bolo v objeme 6,8 miliardy Sk. Orientácia na automobilový priemysel má opodstatnenie. Veď len spoločnosť Volkswagen Bratislava za rok vytvorí viac ako 50 % obratu slovenského strojárstva. Jej ročný export predstavuje objem 21,5 mld. Sk,ročne. Existencia spoločnosti Rajo, a. s., je vybudovaná na bohatej tradícii poľnohospodárstva a mliekarenstva na západnom Slovensku. V roku 1992 z bývalého štátneho podniku MILEX vznikla akciová spoločnosť MILEX Slovakia. Odkúpením časti kapitálového objemu rakúskou firmou Schärdinger Milch AG firma v roku 1993 zmenila svoj názov na MILEX Schärdinger Slovakia a. s..

Doprava
Dopravná stratégia mesta je spracovaná a analyzovaná v dopravnom pláne mesta, ktorý spracovala skupina odborníkov v novembri 1990. V novembri 1993 prijalo Mestské zastupiteľstvo jeho aktualizáciu, ktorá uprednostňuje rozvoj mestskej hromadnej dopravy pred individuálnou automobilovou dopravou. Obsahom dopravného plánu nie je len tradičná mestská hromadná doprava, ale aj železničná, letecká a vodná doprava. Z hľadiska životného prostredia a z pohľadu priestorových nárokov pôsobí individuálna doprava pre mesto len priťažujúco. Prostriedok hromadnej prepravy osôb je 18-krát efektívnejší. Dopravný podnik realizuje opatrenia, výsledkom ktorých je znižovanie negatívnych vplyvov na životné prostredie mesta. V roku 1995 začal Dopravný podnik Bratislava, realizovať program modernizácie motorov. Pôvodné motory boli rekonštruované na modernejšie motory, ktoré spĺňajú normu EURO I. Rekonštruované motory dosahujú lepšie technické parametre - úspory pohonných hmôt a olejov, zníženie pevných častíc vo výfukových plynoch - a majú výrazne lepšiu výkonovú charakteristiku. Modernizáciou vozového parku. V súčasnej dobe sa množia sťažnosti, podložené meraniami hygienikov, na hluk spôsobený prevádzkou električkovej dopravy.

Zníženie hlučnosti najstarších typov vozidiel predstavuje generálne opravy spojené s modernizáciou týchto vozidiel. Druhotným javom je nezanedbateľné zníženie celkovej spotreby elektrickej energie v rámci energetickej siete. Plynofikáciou autobusov. Samostatnou oblasťou vo vzťahu k životnému prostrediu je plynofikácia autobusov určených pre mestskú hromadnú dopravu. Na jednej strane je treba vidieť vyššie obstarávacie náklady na takého vozidlá (je to riešené aj inou formou dotácie), ale na druhej strane ich nižšie prevádzkové náklady a kvalita výfukových plynov zodpovedajúca norme EURO III. Na základe skúseností sa odporúča nákupu nových vozidiel a nie prestavbou starých, ktoré sú už po životnosti. Elektrifikáciou tratí MHD. V minulom období boli v Bratislave viaceré snahy o rozšírenie trolejbusových a električkových tratí.

NOSNÝ SYSTÉM DOPRAVY - METRO
Pre podporu integračných zámerov SR je nevyhnutné zabezpečiť súlad s rozvojovými trendmi európskeho regiónu, vytvoriť z hlavného mesta SR Bratislavy rovnocenné metropolitné centrum. Nosným prvkom spoločenského, politického, ale najmä ekonomického rozvoja je kvalita poskytovania dopravných služieb. Bratislava ako súčasť regiónu Viedeň - Bratislava - Györ (Budapešť), miesto križovania paneurópskych medzinárodných dopravných koridorov musí dopravnú obsluhu mesta a regiónu riešiť kvalitatívne. Zvýšenie kvantity a kvality hromadnej prepravy osôb a požiadavky na ekologizáciu prostredia Bratislavy si vyžadujú zavedenie nového nosného systému mestskej hromadnej dopravy. Obmedzenia Bratislavy, je možné uspokojivo zabezpečiť len výstavbou nového kapacitného dopraného prvku v systéme MHD – metra. Výsledky štúdií a projektových dokumentácií, ktoré hľadali optimálne polohy trás a staníc metra v Bratislave vyústili do záveru, ktorý bol zakotvený do koncepčných a rozvojových dokumentov mesta. Technické zázemie metra sa predpokladá vybudovať v troch vozovniach. V počiatočnej etape výstavby metra bude prvoradou úlohou vybudovať kapacitné a spoľahlivé dopravné spojenie medzi Petržalkou so 130 tisíc obyvateľmi na pravom brehu Dunaja a centrom mesta.

Kultúra
Udelením Mestských výsad Ondrejom III. sa obyvatelka mesta stali nezávislými. Súčasne vyniká aj prvý erb kde sú na červenom štíte strieborné hradby s tromi vežami, v strede je brána s povytiahnutou mrežou. Erb pochádza z polovice 13. storočia. Je európskou raritou, že erbovú listinu si mešťania dali vyhotoviť v dvoch exemplároch. Odborníci tvrdia, že dôvodom takejto "poistky" bolo zničenie najstarších mestských listín pri dobytí Bratislavy Přemyslom Otakarom roku 1236. Možno teda predpokladať, že ani výsady z roku 1291 nemusia byť najstaršie.

Slovenské národné divadlo
Dnešné Slovenské národné divadlo bolo postavené v roku 1886 podľa projektu viedenských architektov F.Fellnera a H. Helmera, ktorí sa špecializovali na stavbu divadiel v celej strednej Európe. Pre Bratislavu navrhli neorenesančnú budovu s kamenným súsoším Thálie nad kupolou vystupujúcej fasády. V súčasnosti je tu umiestnená operná a baletná scéna, ktorej sólisti vystupujú na najpoprednejších svetových scénach. Pred budovu divadla dala Prvá bratislavská sporiteľňa v roku 1888 postaviť Ganymedovu fontánu , pripomínajúcu výjav z gréckej mytológie.

Grasalkovičov palác
V roku 1760 pre grófa Antona Grassalkovicha postavili záhradný barokový palác. Jeho staršia renesančná architektúra bola rozšírená a upravená v duchu dobového umenia. Rokoková ornamentika interierov ukazuje vplyv rokokového umenia. Priečne, pôvodne hospodárske krídla, prestavané do dnešnej podoby v 20. storočí sú neskoršie prístavby. V roku 1996 sa obnovený palác stal rezidenciou prezidenta Slovenskej republiky.

Slovenské národné múzeum
Slovenské národné múzeum vlastní a spravuje najrozsiahlejší zbierkový fond na Slovensku. V súčasnosti je to 2 857 325 zbierkových predmetov. Najrozsiahlejšie zbierky má Prírodovedné múzeum - 2 306 189 zbierkových predmetov, Historické múzeum - 195 062 zbierkových predmetov, Etnografické múzeum - 143 508 zbierkových predmetov. Slovenské národné múzeum rozvíja aj bohatú publikačnú a edičnú činnosť. Vydáva odborný muzeologický bulletin Múzeum, časopis Pamiatky a múzeá. V priestoroch Slovenského národného múzea na Vajanského nábreží 2 je zriadený Klub Internet Multimedia, v ktorom je k dispozícii návštevníkom múzea Internet a viac ako 100 titulov elektronických encyklopédií a multimediálnych prezentačných programov.

Konkatedrála sv. Martina
Ulička medzi zrekonštruovaným parkanovým a hradobným múrom vedie ku Konkatedrále sv. Martina (predtým Dóm sv. Martina) - trojloďovému gotickému kostolu, postavenému na mieste románskeho kostola. S výstavbou sa začalo začiatkom 14. storočia, ale kostol bol pre nepriaznivé politické okolnosti vysvätený v roku 1452. Vnútorné zariadenie kostola bolo v priebehu storočí postupne doplňované a vrcholilo v 18. storočí vytvorením hlavný oltár a barokovou kaplnkou sv. Jána Almužníka. Veža kostola bola postavená spolu s trojlodím a plnila aj funkciu obrannej bašty, pretože bola súčasťou mestského opevnenia. Po viacerých úpravách dostala dnešnú podobu v prvej polovici 19. storočia. Na 85 metrov vysokej veži je pozlátený vankúš (2 x 2 m), na ktorom je napodobenina uhorskej kráľovskej koruny, na znak toho, že v 16. storočí sa Dóm sv. Martina stal korunovačným kostolom uhorských kráľov. Od roku 1563 až do roku 1830 tu korunovali 11 uhorských panovníkov a 8 kráľovských manželiek.

Michalská brána
Baštovou ulicou sa dostaneme na Michalskú ulicu. Táto jedna z najstarších ulíc mesta, má pôvod v diaľkovej obchodnej ceste vedúcej od Severného mora k dunajskému brodu, v blízkosti ktorej sa ľudia usadzovali ešte pred vznikom mesta. Vedie k jedinej zachovalej bráne stredovekého opevnenia - k Michalskej bráne. Jej gotická veža bola postavená v 1. polovici 14. storočia, v 16. storočí bola nadstavovaná a do dnešnej podoby bola upravená v 18. storočí, keď na jej vrchol umiestnili sochu sv. Michala. Vo veži je dnes Múzeum zbraní a stredovekého fortifikačného umenia.

Hradný kopec
Jednou z dominánt mesta je Bratislavský hrad so svojou bohatou históriou. Začiatky osídlenia hradného kopca siahajú až do mladšej doby kamennej, neskôr bol súčasťou keltského oppida a rímskeho opevnenia Limes Romanus. Po príchode Slovanov na naše územie tu vzniklo rozsiahle hradisko a významné politické a cirkevné centrum Veľkomoravskej ríše. V 10. storočí, keď sa územie mesta začlenilo do vznikajúceho Uhorského štátu, začali na hradnom kopci stavať nový kamenný obranný hrad. Hrad sa stal sídelným miestom župy - komitátnym hradom. V 15. storočí, za vlády Žigmunda Luxemburského bol hrad prestavaný na gotickú protihusitskú pevnosť s hradbami na miestach pôvodného veľkomoravského valu. Štvorkrídlovú dispozíciu z 15. storočia si hrad zachoval do dnešných dní. V každom z ďalších storočí bol hrad prestavaný. V 18. storočí sa zmenil na reprezentačné kráľovské sídlo. Za panovania Jozefa II. bol hrad upravený pre potreby generálneho seminára, určeného na výchovu katolíckeho duchovenstva. Tu študoval Anton Bernolák, ktorý položil základy prvému uzákoneniu spisovnej slovenčiny. Neskôr slúžil hrad ako kasárne a v roku 1811 nepozornosťou posádky hrad vyhorel a postupne pustol. Až v roku 1953 začala veľkolepá obnova. Dnes sa tu nachádzajú reprezentačné priestory Národnej rady Slovenskej republiky, vlády SR a expozície Slovenského národného múzea.

Čo treba vidieť
Okrem historického jadra mesta stojí za pozornosť Botanická záhrada. Založená bola v roku 1942 na pozemku okolo Lanfranconiho vily na rozlohe 6,6 ha. V r. 1946 začali s výstavbou skleníkov na rozlohe 439 m2. Návštevníci sa môžu oboznámiť so zbierkou kaktusov, kvitnúcich orchideí, vidieť rodiace banánovníky, citrónovníky, figovníky a iné menej známe rastliny trópov a subtrópov. V šesťdesiatich rokoch nadobudla záhrada parkový charakter. V areáli záhrady rastie asi 70 druhov jedlí, smrekov, borovíc a množstvo listnatých stromov a kríkov, ktoré tu nachádzajú vhodné podmienky na samoobnovu. V rozáriu je expozícia okolo 150 druhov ruží. Návštevná sezóna sa začína 1. apríla a trvá do 31. októbra, denne od 900 do 1800 hod.

Zoologická záhrada
Otvorili ju v máji 1960. Chová kolekciu 720 živočíchov v 170 druhoch. ZOO Bratislava je zapojená do desiatich medzinárodných projektov záchrany ohrozených druhov. Okrem toho prevádzkuje pohotovostné záchranné zariadenie pre poškodené dravé vtáky z prírody. Jej vysokú odbornú chovateľskú úroveň oceňujú i v zahraničí. Príroda a okolie Bratislavy

Hrad Devín
Hrad a obec na sútoku Dunaja a Moravy. Hrad je národnou kultúrnou pamiatkou. Hradné bralo bolo osídlené v praveku od eneolitu, v dobe rímskej tu bola predsunutá rímska stanica patriaca vojenskému táboru neďaleko Hainburgu v Rakúsku. Opevnenie na hradnom vrchu vybudovala už tamojšia rímska posádka. Významná slovanská pevnosť a kmeňové sídlo slovanských kniežat písomne doložené vo fuldských análoch z r. 846 ako pevnosť Dowina. Devín bol dôležitým vojenským centrom Veľkomoravskej ríše, v 9. storočí tu sídlil Mojmír a Rastislav. Po zániku Veľkomoravskej ríše bol hrad súčasťou uhorských pohraničných strážnych hradov na západe. Kamenný hrad je prvý raz doložený v r. 1288. V 1. polovici 15. storočia a v 16. storočí Devín prestavali na goticko-renesančnú pevnosť. Od r. 1635 až do r. 1918 patril Pálffyovcom. V r. 1809 ho zničili napoleonské vojská. V národnej samobytnosti Slovákov, od r. 1836 miesto výletov uvedomelej generácieOd roku 1973 je v hradnom areáli archeologický výskum a konzervácia hradných ruín. Súčasne je prístupný verejnosti.

Devínska Kobyla
Národná prírodná rezervácia, vyhlásená v r. 1964, obnovená v r. 1986, rozloha 101 ha, s bohatou teplomilnou panónskou flórou a faunou. Vápencová skalná step so vzácnymi rastlinami a živočíchmi. Pri Devínskej Vsi na terasovom stupni vo vrstvách zlepencov, piesok, pieskovcov a vápencov /Sandberg/ nachádzajú sa mladotreťohornej skameneliny. Cez rezerváciu vedie náučný chodník.

Bratislavský lesný park
Komplex prevažne listnatých lesov s rekreačnou funkciou o výmere 17056 ha. Zahŕňa lesy v južnej časti Malých Karpát od Devína po Stupavu, Košarisko, Limbach a lužné lesy po oboch stranách Dunaja od sútoku s Moravou po Čunovo. Karpatská časť Bratislavského lesného parku je súčasťou CHKO Malé Karpaty. Na území Bratislavského lesného parku sa zabezpečuje rozvoj, ochrana a využívanie lesného porastu,koordinuje hospodársky, rekreačný, športový a kultúrny život. Sieť upravených ciest a turistických chodníkov, ktoré spájajú rekreačné miesta na aktívny a pasívny odpočinok. V lesoparku je 32 upravených a hygienicky kontrolovaných studničiek.

Kaštieľ v Rusovciach
Obklopený je rozsiahlym parkom s bohatou a vzácnou zeleňou a reprezentuje romanticky chápanú anglickú gotiku 19. storočia, tzv. windsorský sloh. V minulom storočí bol kaštieľ sídlom rusovského panstva a považoval sa za najkrajší v Mošonskej župe. Objekt je bohato zdobený vežičkami a cimburím, šľachtických majiteľov Zichyovcov a Henckelovcov pripomínajú ich rodové erby na fasáde a v interiéroch. Kaštieľ je zaujímavý aj tým, že začiatkom 20. storočia tu žil gróf Elemír Lónyay s manželkou Štefániou, belgickou princeznou, vdovou po následníkovi trónu Rudolfovi Habsburskom.

Areál vodných športov na Vodnom diele Čunove
Pri vodnom diele Gabčíkovo po oboch jeho brehoch v dĺžke 50 km sa plánuje výstavba ôsmych športovo - rekreačných areálov, poskytujúcich široké možnosti pre pestovanie všetkých druhov vodných športov. Jeden z nich, areál vodného slalomu a zjazdu, je už v prevádzke. Vinohradnícky región Malé Karpaty. História vinohradníctva na území Malých Karpát je veľmi bohatá. Podľa správ historikov vinič hroznorodý začali pestovať Kelti. Dokumentujú to vykopávky v 7. až 6. stor. pred n. l. O jeho rozvoj sa výrazne zaslúžili Rimania na začiatku nášho letopočtu. Podstatná časť obyvateľstva týchto miest - mešťania, žili len z vinohradnícko-vinárskej činnosti. Vinohradnícky kolorit pomáhali popri slovanoch formovať aj maďarskí a nemeckí kolonisti. Snahou dnešného malokarpatského vinohradníctva je, aby nepadlo do etapy "úpadku" ako za čias vojen a hospodárskych kríz. K tomu by mala slúžiť aj vznikajúca Malokarpatská vínna cesta, ktorá chce využívať bohatú tradíciu a um vinohradníkov a vinárov na propagáciu regiónu i dobrého vína. MajolikaKraj okolo Bratislavy je doma aj v zahraničí známy výrobou keramiky. Po zániku hrnčiarskej a džbánkarskej cechovej výroby, ktorá v Modre, 26 km juhovýchodne od Bratislavy, siaha až do stredoveku sa v 19. storočí začína veľkovýroba známej modranskej keramiky, ktorá trvá podnes. V Stupave, 18 km na západ od Bratislavy, možno navštíviť múzeum Ferdiša Kostku v dome, kde sa tento významný slovenský džbánkár a keramikár narodil, žil a pracoval. V ďalšej budove zvanej brenhaus si možno pozrieť obchod i dielňu habánskeho hrnčiarskeho majstra.

Dnešná Bratislava
Je moderné, dynamicky sa rozvíjajúce mesto, v ktorom okrem veľkých centier obchodného, kultúrneho či spoločenského života nachádzajú jej obyvatelia aj návštevníci stále nové a nové inšpirácie pre chvíle oddychu i pracovného uplatnenia.
 
Podobné referáty
Bratislava SOŠ 2.9400 320 slov
Bratislava SOŠ 2.9409 602 slov
Bratislava SOŠ 2.9369 1987 slov
Bratislava SOŠ 2.9238 378 slov
Bratislava SOŠ 2.9748 839 slov
Bratislava SOŠ 2.9247 441 slov
Bratislava SOŠ 2.9375 602 slov
Bratislava SOŠ 2.9763 247 slov
Bratislava SOŠ 2.9454 3060 slov
Bratislava SOŠ 2.9420 352 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.