Vietor
Vietor je pohyb vzduchu z oblastí s vysokým tlakom do oblasti s nízkym tlakom. Vietor sa nazýva podľa smeru odkiaľ fúka. Takže severný je vietor, ktorý fúka zo severu.
Globálne veterné systémy, napr.: pasáty a východné vetry, spôsobuje tepelný efekt slnka. V okolí rovníka svieti slnko takmer kolmo, a preto zem, more a vzduch sa tu najviac zohrievajú. Horúci vzduch vystupuje nahor (presne tak ako stúpa teplovzdušný balón), vyvíja sa menší tlak na zemský povrch a vytvára sa oblasť nízkeho tlaku. V chladnejších oblastiach vzdialenejších od rovníka, studený, ťažší vzduch klesá k zemskému povrchu a vytvára oblasť vysokého tlaku vzduchu. Vietor vznikne tak, že ťažší a chladnejší vzduch sa presúva ponad zemský povrch z oblastí s vysokým tlakom do oblastí s nízkym tlakom.
Vznik miestnych vetrov je ovplyvnený počasím a tvarom krajiny. Zem sa zohrieva a ochladzuje rýchlejšie ako voda, čo spôsobuje jemný vánok, ktorý často cítiť na pobreží. Teplý vzduch vystupuje nahor a nahrádza ho vlhký vzduch od mora, čím vzniká chladný morský vánok. V noci sa zem rýchlo ochladí a vzduch nad ňou klesá a rozpína sa, vyvoláva ľahký pevninový vánok. Ďalšie miestne vetry sa vytvárajú v okolí pohorí, najmä nad ľadovcami. V noci prúdi studený, ťažký vzduch smerom dole po svahoch, cez doliny a pokračuje ďalej ponad okolité roviny.

Ničivé počasie
Hoci väčšina búrok je neškodná, veľká búrka môže vyvolať silný vietor, prudký dážď, blesky a krupobitie. V r. 1986 búrka v Gopalganj v Indii spôsobila lejak krúp s hmotnosťou 1 kg, ktoré usmrtili za niekoľko sekúnd 100 ľudí. Odhaduje sa, že blesky ročne zabijú 200 ľudí a založia viac ako 20 000 požiarov. Ak búrka spôsobí silní ťah vzduchu smerom nahor, vzniká tornádo.
Búrkam niekedy hovoríme elektrické. Nastávajú vtedy, keď dažďové kvapky a krúpy narazia do seba a vytvoria v oblaku elektrický výboj. Elektrický výboj preskočí z ovzdušia na zem alebo na iné blízke oblaky. Vzduch sa silno a rýchlo rozpína, čo spôsobuje ranu ako pri výbuchu (hrom) a záblesk (blesk). Svetlo sa šíri rýchlejšie ako zvuk, a tak blesk vidíte skôr ako počujete hrom. Vzdialenosť búrky zistíme tak, že spočítame sekundy od chvíle, keď uzrieme blesk, do chvíle, kým nezahrmí. Potom vydelíme počet sekúnd tromi, a tak dostaneme vzdialenosť búrky v kilometroch.
Hurikány, tajfúny a cyklóny sú názvy tropických vírivých búrok. Vznikajú, keď vzduch stúpa nad teplými tropickými moriami a zároveň začína rotovať. Zatiaľ však nevieme, čo ich spôsobuje. Väčšina tropických búrok vzniká v Tichomorí a potom sa preženie nad Filipínami, Hong Kongom, Čínou a Japonskom. Niekedy sa vyskytujú aj v severnej Austrálii a južnej časti USA. Tropické búrky sú obyčajne 500 km široké a majú rýchlosť okolo 15 km/h. Stred búrky zvaný oko je pokojný, ale okolo neho krúžia rýchle vetry. Vietor na okraji búrky môže mať rýchlosť vyše 120 km/h a dokáže zničiť budovy. Sprevádza ho prudký lejak, ktorý spôsobuje záplavy.
Tornádo je vzdušný vír obyčajne široký 0,5 km. V jeho strede je veľmi nízky atmosferický tlak, ktorý spôsobuje, že tornádo vťahuje do seba všetky predmety na ceste, ktorou prechádza. Tornáda sa pohybujú rýchlosťou okolo 400 km/h a obyčajne zanikajú po 20 kilometroch. Tornáda sa najčastejšie vyskytujú v Austrálii a v USA, kde ich niekedy nazývajú twisters (veterná smršť). Vznikajú počas letných búrok.
Vietor vanúci rýchlosťou väčšou než 63 km/h nazývame víchrica. Víchrice vznikajú, keď vetry vanú cez oceány alebo rozsiahle rovinaté oblasti zeme. V pobrežných oblastiach spôsobujú víchrice vlny a záplavy. Slaná voda zo záplav je príčinou toho, že na zemi blízko pobrežia nie je možné niekoľko rokov nič pestovať. Vietor môže nadobudnúť silu víchrice, ak prechádza údolím alebo medzi vysokými budovami. Toto sa nazýva lievikovitý efekt.
V mnohých častiach sveta sa dá predpovedať, koľko každý mesiac naprší. Ak naprší oveľa menej, ako sa predpokladalo, nastáva obdobie sucha. Sucho môže byť katastrofálne v tých oblastiach sveta, kde prší nepravidelne, ako sú India, časti Afriky a stredná Austrália.