Rusko

Rusko

Oficiálny názov: Ruská federácia ( 21 republík + hlavné mesto)
(k Rusku patria aj ostrovy: Zem Františka Jozefa, Nová zem, Severná zem, Novosibírske ostrovy, Sachalin, Kurilské ostrovy.)
Rozloha: 17 075 400 km2 ( 12% zemskej súše)
Počet obyvateľov:146 mil.
Hustota zaľudnenia: 8,5/ km2
Hlavné mesto: Moskva ( 8 675 000)
Najväčšie sídla: Petrohrad ( 4 825 000), Nižnij Novgorod ( 1 400 000), Novosibirsk ( 1 400 000), Jekaterinburg ( 1 330 000), Samara ( 1 210 000), Čeljabinsk ( 1 100 000), Omsk ( 1 155 000), Ufa ( 1 090 000), Kazaň ( 1 075 000), Perm ( 1 065 000), Rostov na Donu ( 1 005 000)
Štátne zriadenie: Federatívna pluralitná republika prezidentského typu s dvojkomorovým parlamentom.
Mena: rubeľ=100 kopejok 1 USD.=6,238 Rbl.
Hrubý domáci produkt na osobu: 2 100 USD

Prírodné podmienky

- najväčší štát sveta susedí - na západe s Norskom, Finskom, Estónskom, Lotyšskom, Bieloruskom.
- na juhu s Gruzínskom, Ukrajinou, Azerbajdžanom, najdlhšiu hranicu má s Kazachstanom, potom s Mongolskom, Čínou, niekoľko metrov so Severnou Kóreou.
- na severe ho obklopujú okrajové moria Severného ľadového oceámu: Barentsovo, Karské, more Laplatejovcov, Východosibírske more
- na východe Tichý oceán s morom Ochotským, Beringovým, juhovýchod more Japonské.
- má prístup k Baltskému moru ( cez Fínsky záliv), Azovskému a Čiernemu moru a Kaspickému moru.

Reliéf – Rusko môžeme rozdeliť na päť hlavných fyzicko- geografických oblastí
1) Východoeurópska nížina- tvorí väčšinu európskeho Ruska, rozkladá sa od západných hraníc až k Uralu, pričom na juhu prechádza do stepí Kubánskej nížiny, ktorá je ohraničená mohutnou bariérou Kaukazu. Jej pahorkatiny nepresahujú výšku 500m nad morom. Na severozápade je ohraničená Karelskou jazernou plošinou a hornatejším polostrovom Kola, na severovýchode Timanskými vrchmi. Na západ od Moskvy leží Valdajská vrchovina, kde pramenia rieky ako Volga, Dneper... Na juhozápade Moskvy je to nízka Stredoruská vrchovina.
2) Pohorie Ural- hranica medzi Aziou a Európou
3) Západosibírska nížina : je bažinatá ( 3 mil. km 2), pretekajú ňou veľtoky ako Ob, Irtyš, Jenisej.
4) Stredosibírska vysočina: územie medzi riekami Jenisej a Lena. Na juhu sa dvíha do Angarskej plošiny, na východe sa naopak skláňa do Sterdojakutskej plošiny. Na severe sa skláňa do bažinatej Severosibírskej nížiny, za ktorou sa dvíha nevysoké pohorie Byrranga.
5) Horské oblasti južného a východného Sibíru:
- JV - vrásové pohoria najvyšší Altaj, z neho na východ vybieha nižší západný Sajan, hranicu s Mongolskom Tannu- Ola a Východný Sajan
- SV - priekopová prepadlina- vyplnená Bajkalom, za ním nasledujú náhorné plošiny( Vitimská, Aldanská), horské chrbáty( Jabloňový, Stanový)
- pozdĺž japonského mora sa tiahne pohorie Sichote- Aliň.
- SV - ná Sibír- dominuje Verchojanské pohorie, za ním nasleduje chrbát Čerského a najvýchodnejšie Čukotské pohorie. Pozdĺž Beringovho mora sa tiahne Koriacké pohorie
najvýšší vrch: EU.- Elbrus 5 633 ( Kaukaz)
Ázia- Belucha 4 506 ( Altaj)

Vodstvo: Amur - najdlhšia rieka ( 4416 km), Lena, Ob-Katun´,Jenisej
Bajkal - najväčšie jazero (31 500 km2 ) i najhlbšie jazero (1620m )
Podnebie: sever - subpolárne podnebie, ktoré prechádza do mierneho kontinentálneho, v ktorom sa nachádza prevažná časť Ruska ( charakteristické veľkými výkyvmi teplôt) - výnimkou je oblasť Severného Kaukazu pobrežie Čierneho mora, ktoré ma skoro stredomorskú klímu. Pre prímorský kraj okolo Vladivostoku a Ďalekého východu je typické miernejšie oceánske podnebie.
Obyvateľstvo

Národnostné zloženie: 82,6% Rusi
3,6% Tatári
2,7% Ukrajinci
1,2% Čuvaši
0,9% Baškirci
0,7% Bielorusi aj Moldvini
0,6% Čečenci
7% ostatní
vierovyznanie: 35 mil. pravoslávni
15-22 mil. moslimovia
700 tis. Židia
320 tis. katolíci
budhisti, protestanti
Úradný jazyk: ruština

Hospodárstvo - 43% služby
- 36% priemysel
- 15% poľnohospodárstvo, rybolov, lesníctvo
- 6% stavebníctvo
poľnohospodárstvo – 8% orná pôda
- 5% pasienky a lúky
- sústredené do úrodného trojuholníka, ktorý sa rozkladá od Petrohradu, Ukrajiny, na západe až po Sibír.

- prevláda živ. výroby: chov ošípaných, hydiny, oviec- stavy patria k najväčším na svete, produktivita ale upadá
- rastlinná výroba: obilniny- pšenica( 4. miesto na svete), jačmeň, žito, ovos, menej kukurica, najväčší producent zemiakov, tech. plodiny ( slnečnica, cuk. repa, ľan)
- rybolov- ruské loďstvo jedno z najväčších a tiež je Rusko v produkcii rýb v popredných miestach.

Nerastné suroviny:
ropa - severozápadný Sibír, medzi Volgou a Uralom ( Tatarstán), severný Kaukaz, Sachalin
zemný plyn - sever Západosibírskej nížiny, pri polárnom kruhu, na Jamalskom polostrove
čierne + hnedé uhlie - stredný a východný Sibír ( Jakutsko), v Kuzneckej a Kansko- ačinskej panve
železná ruda - hranica s Ukrajinou, južný Sibír
zlato - východný Sibír, Ďaleký východ
nikel - Norilsk, polostrov Kola
meď - Ural
bauxid - Ural, východný Sibír
polymetalické rudy - Kuzbas, Ural
wolfrám - južný Sibír
cín - Zabajkalsko
platina - Ural, Sibír
azbest, apatit - polostov Kola
diamanty - Jakutsko

energia - 66,31% - tepelné elektrárne, využitie fosílnych palív
19,79% - vodné elektrárne- obrovské zásoby vody( najväčšie el. na rieke Jenisej, Angar, Volga.
13,9% - jadrové elektrárne- ich výstavba pribrzdená v 1986 po výbuchu v Černobyľu
Priemysel

dominuje ťažký priemysel s ťažbou a spracovaním surovín- oblasti nálezísk nerastných surovín
strojársky - jeden z najdôležitejších odvetí priemyslu, zameraný na výrobu strojov pre ťažbu, energetiku, stavebníctvo, obrábacie stroje, dopravné prostriedky (lietadlá, osobné autá- rastúca tendencia, závody Togliatti), zbrojársky priemysel, kozmická technológia
- sústredený do oblastí väčších miest -Novosibirsk (Kemerovo, Bijsk, Tomsk)
- Moskva ( Tula, Jaroslavľ, Smolensk, Kaluga, Kostroma, Ivanovo, Rjazaň)
- oblasť mesta Rostov na Done
- mestá Nižnij Novgorod ( autá, lode) , Petrohrad ( obrábacie stroje, stavba lodí)

hutníctvo Fe - najrozšírenejšie odvetvie Ruska ( najväčšia produkcia železa a ocele v celej Európe) - oblasť mesta, Dnepropetrovsk
- oblasť Jekaterinburgu ( Čaľabinsk, Serov, Nižnij Tagil, Kamensk)
- Tula

Hutníctvo neželezných kovov ( prevažne hliník, ostatné farebné kovy)- oblasť Jekaterinburgu (Čeľabinsk,Kyštym, Nižnyj Tagil)
- Volchov, Zaporožie, Novokuznec, Belovo
chemický - orientácia na ťažkú chémiu (výroba kyseliny sírovej a um. hnojív, a vlákien, pohonné hmoty) - Kursk, Šachty, ,Petrohrad, Omsk, Berloznik, Kemerovo, Irkutsk, Uchta
drevársky - prevažne situovaný v južnej Sibíri blízko Bajkalského jazera a na rieke Amur blízko tichomorského pobrežia, lesy tajgy v severnej časti Ruska a Sibíry ( Angarsk, Archangeľsk, Murmansk, Lensk, Vorkuta, Asino, Penza)
potravinársky – úzky sortiment, nezabezpečuje spotrebu- väčsie mestá- Moskva, Petrohrad, Nižnij Novgorod, Perm, Jarosľav, Volgograd, Rostov na Done, Voronež
textilný priemysel - má starú tradíciu v okolí Moskvy ( Jaroslav, Smolensk, Kaluga)
- Petrohrad, Novosibirsk, Barnaul
petrochemický - rozvinutý v meste Kazaň a okolie ťažby ropy

Export - 43% priemyselné zariadenia
15% ropa a zemný plyn
12% železo a oceľ
11% chemikálie
9% ostatné
6% drevo a papier
4% obilniny a potraviny
Exportné krajiny - USA ( 8,8%), Nemecko ( 8,5), Ukrajina ( 6,5%), Bielorusko ( 5,1%), Taliansko ( 5%), Nizozemsko ( 4,8%)

Doprava

Železničná - 149 000 km
základ ruskej dopravy, slúži na prepravu nákladov na veľké vzdialenosti, dosahuje najväčšie výkony na svete.
- rozvinutá najmä v európskej časti s radiálnou sieťou tratí, smerujúcich z Moskvy do všetkých metropol Ruska
- dôležitý význam má spojenie Sibíru s Ďalekým východom, ktorý zabezpečuje po celej dĺžke zdvojená sibírska magistrála.
- najdlhšia železnica 10 000 km – Transibírska magistrála: Moskva- Rjazaň- Omsk- Novosibirsk- Vladivostok.
Automobilová - cestná sieť je rozsiahla ( 952 000 km ), ale skutočne kvalitných ciest je málo- diaľnice len 336 000 km ( automobilizácia je nízka)
Vodná - 95 600 km
- Riečna - pomerne lacná preprava nákladov ( hlavne nerastné suroviny) – Volga- najdôležitejšia vnútrozemská vodná cesta Ruska, Kama, Don, Dneper a Sibírske veľtoky
- Námorná - zahraničný obchod ( lacná preprava surovín), najväčšie prístavy-
Novorossijsk na Čiernom mori
Petrohrad na Baltskom mori
Nachotka na Ďalekom východe
Murmansk a Kaliningrad na Barentsovom mori
Potrubná- 203 000 km z toho až 140 000 km preprava zemného plynu
- prepravuje väčšinu ropy a zem. plynu zo západného Sibíru do strednej Európy
Letecká - sieť leteckých liniek bola najdlhšia na svete, ale so vzrastom cien palív a leteniek poklesla ( veľký význam z hľadiska vnútroštátneho spojenia- najdlhšie Moskva – Vladovostok 7 500 km )
- Moskva( 3 letiská), Petrohrad, Novosibirsk, Sverdlovsk, Irkutsk