Rusko

Oficiálny názov: Ruská federácia ( 21 republík + hlavné mesto)
(k Rusku patria aj ostrovy: Zem Františka Jozefa, Nová zem, Severná zem, Novosibírske ostrovy, Sachalin, Kurilské ostrovy.)
Rozloha: 17 075 400 km2 ( 12% zemskej súše)
Počet obyvateľov:146 mil.
Hustota zaľudnenia: 8,5/ km2
Hlavné mesto: Moskva ( 8 675 000)
Najväčšie sídla: Petrohrad ( 4 825 000), Nižnij Novgorod ( 1 400 000), Novosibirsk ( 1 400 000), Jekaterinburg ( 1 330 000), Samara ( 1 210 000), Čeljabinsk ( 1 100 000), Omsk ( 1 155 000), Ufa ( 1 090 000), Kazaň ( 1 075 000), Perm ( 1 065 000), Rostov na Donu ( 1 005 000)
Štátne zriadenie: Federatívna pluralitná republika prezidentského typu s dvojkomorovým parlamentom.
Mena: rubeľ=100 kopejok 1 USD.=6,238 Rbl.
Hrubý domáci produkt na osobu: 2 100 USD

Prírodné podmienky

- najväčší štát sveta susedí - na západe s Norskom, Finskom, Estónskom, Lotyšskom, Bieloruskom.
- na juhu s Gruzínskom, Ukrajinou, Azerbajdžanom, najdlhšiu hranicu má s Kazachstanom, potom s Mongolskom, Čínou, niekoľko metrov so Severnou Kóreou.
- na severe ho obklopujú okrajové moria Severného ľadového oceámu: Barentsovo, Karské, more Laplatejovcov, Východosibírske more
- na východe Tichý oceán s morom Ochotským, Beringovým, juhovýchod more Japonské.
- má prístup k Baltskému moru ( cez Fínsky záliv), Azovskému a Čiernemu moru a Kaspickému moru.

Reliéf – Rusko môžeme rozdeliť na päť hlavných fyzicko- geografických oblastí
1) Východoeurópska nížina- tvorí väčšinu európskeho Ruska, rozkladá sa od západných hraníc až k Uralu, pričom na juhu prechádza do stepí Kubánskej nížiny, ktorá je ohraničená mohutnou bariérou Kaukazu. Jej pahorkatiny nepresahujú výšku 500m nad morom. Na severozápade je ohraničená Karelskou jazernou plošinou a hornatejším polostrovom Kola, na severovýchode Timanskými vrchmi. Na západ od Moskvy leží Valdajská vrchovina, kde pramenia rieky ako Volga, Dneper... Na juhozápade Moskvy je to nízka Stredoruská vrchovina.
2) Pohorie Ural- hranica medzi Aziou a Európou
3) Západosibírska nížina : je bažinatá ( 3 mil. km 2), pretekajú ňou veľtoky ako Ob, Irtyš, Jenisej.
4) Stredosibírska vysočina: územie medzi riekami Jenisej a Lena. Na juhu sa dvíha do Angarskej plošiny, na východe sa naopak skláňa do Sterdojakutskej plošiny. Na severe sa skláňa do bažinatej Severosibírskej nížiny, za ktorou sa dvíha nevysoké pohorie Byrranga.
5) Horské oblasti južného a východného Sibíru:
- JV - vrásové pohoria najvyšší Altaj, z neho na východ vybieha nižší západný Sajan, hranicu s Mongolskom Tannu- Ola a Východný Sajan
- SV - priekopová prepadlina- vyplnená Bajkalom, za ním nasledujú náhorné plošiny( Vitimská, Aldanská), horské chrbáty( Jabloňový, Stanový)
- pozdĺž japonského mora sa tiahne pohorie Sichote- Aliň.
- SV - ná Sibír- dominuje Verchojanské pohorie, za ním nasleduje chrbát Čerského a najvýchodnejšie Čukotské pohorie. Pozdĺž Beringovho mora sa tiahne Koriacké pohorie
najvýšší vrch: EU.- Elbrus 5 633 ( Kaukaz)
Ázia- Belucha 4 506 ( Altaj)

Vodstvo: Amur - najdlhšia rieka ( 4416 km), Lena, Ob-Katun´,Jenisej
Bajkal - najväčšie jazero (31 500 km2 ) i najhlbšie jazero (1620m )
Podnebie: sever - subpolárne podnebie, ktoré prechádza do mierneho kontinentálneho, v ktorom sa nachádza prevažná časť Ruska ( charakteristické veľkými výkyvmi teplôt) - výnimkou je oblasť Severného Kaukazu pobrežie Čierneho mora, ktoré ma skoro stredomorskú klímu. Pre prímorský kraj okolo Vladivostoku a Ďalekého východu je typické miernejšie oceánske podnebie.