Oblasti s najväčším výskytom zemetrasení

Medzi oblasti najviac postihované zemetraseniami určite patrí Kalifornia. Túto oblasť už postihlo niekoľko ničivých zemetrasení. Po otrasoch v roku 1933 bol vydaný zákon, podľa ktorého musela mať každá verejná budova postavená v Kalifornii konštrukciu odolávajúcu zemetraseniu. Opodstatnenosť stavebného zákona bola potvrdená skutočnosťou, že z viac ako 5.000 odvtedy postavených škôl sa nepoškodila ani jedna, zatiaľ čo z 578 starých škôl bolo viac ako 50 vážne poškodených.

Ďalšou oblasťou s častým výskytom otrasov je oblasť Japonských ostrovov.
17. januára 1995 otriaslo ostrovom Honšú ničivé zemetrasenie. Najväčšie škody utrpelo mesto Kobe. Okolo piatej hodiny rannej sa začali ozývať zvláštne dunivé zvuky a behom niekoľkých minút sa mesto ocitlo v troskách. Rozsiahle zemetrasenie si vyžiadalo 5.000 obetí a 27.000 zranených. Ďalších 370.000 ľudí prišlo o strechu nad hlavou.

Ak sa objaví zemetrasenie aj v oblasti, kde bol desaťročia seizmický pokoj, väčšinou na tom nebýva nič neobvyklé. Napríklad otrasy v Skopje (26. júla 1963). Aj keď otrasy neboli až také silné, väčšina zle skonštruovaných verejných budov v centre mesta bola zničená alebo poškodená. Našťastie zemetrasenie prebehlo skoro ráno, takže školy a úrady boli ešte prázdne. Otrasy si vyžiadali „len“ 1.200 obetí. Z historického hľadiska je pre nás zaujímavý fakt, že v období Rímskej ríše v roku 518 pred našim letopočtom bolo mesto Scupi, predchodca dnešného Skopje, úplne zničené a v zemi vznikli trhliny miestami široké až štyri metre. Neskôr mesto znovu vystaval cisár Justinián, no ďalej od niekdajšieho mesta a východnejšie od dnešného Skopje.

Zosuvy

Medzi povrchové zmeny spôsobené vulkanickou činnosťou a zemetraseniami patria jednoznačne aj zosuvy pôdy, ale tieto dve činnosti nemusia byť hlavnými príčinami. Často dochádza k zosuvom v dôsledku výškových rozdielov, ako aj mnohých činiteľov destabilizujúcich horninu. Voda premočí pôdu, mráz drobí horniny. Dokonca značnú časť zosuvov vykonáva človek svojou neuvedomelou činnosťou.

V Pamíre vznikol v roku 1911 po jednom zo zemetrasení najväčší zaznamenaný zosun pôdy. Do údolia rieky Murgab, z ktorej sa za štyri roky vytvorilo dlhé jazero, sa zosunulo 2.500.000.000 m3 pôdy. Zemina a skalnaté úlomky pochovali dedinu Uzoj aj s jej 54 obyvateľmi. Pre územie vtedajšieho Ruska bolo charakteristické, že informácie sa do Moskvy sa dostali až po niekoľkých týždňoch. Až roku 1915 sa na miesto katastrofy dostal slávny seizmológ knieža B. B. Galicin.

O tom ako ďaleko speje ľudská nevedomosť svedčia udalosti vo Švajčiarsku, ktoré je, čo sa zosuvov týka, zakliatou krajinou. V roku 1618 baníci pri ťažbe kameňa podkovali vrstvy zvažujúce sa k údoliu a tým spôsobili zosuv, ktorý pochoval 2.430 ľudí. Pri ďalšom zosuve v roku 1903 zahynulo 20 ľudí. Podvŕtaním narušená masa skál pri meste Elm sa dala do pohybu bez akéhokoľvek varovania. Zosun bol sprevádzaný prudkým vzdušným prúdom a sutina zasypala náprotivnú stranu údolia až do výšky 100m. Ďalšie zosuvy boli len otázkou času. Aj napriek dlhoročnej skúsenosti s ľadovcami to robotníci pri stavbe priehrady ( Mattkart, 1965) neodhadli dobre. Asi pol kilometra nad stavbou sa totiž nachádzal ľadový splaz, čo však stavbári nebrali do úvahy a hojne používali potrebné výbušniny. Otrasy samozrejme popudili splaz do rýchlejšieho pohybu ( 40 km/h ), pričom sa odtrhlo a následne spadlo na robotníkov niekoľko veľkých kusov ľadu. Zomrelo 60 ľudí.