Lavíny

Lavíny sú tiež zosuvmi, ale majú určité špecifické vlastnosti. Lavína väčšinou vzniká na tom istom mieste a lavinózne svahy sú dobre preskúmané, avšak čas jej zrútenia je prakticky nevypočitateľný.

„Sneh je čudná hmota: určitými vlastnosťami sa podobá látkam tuhého zrnitého skupenstva, inými vlastnosťami skôr kvapalinám. Jeho správanie závisí od strmosti svahu, tvaru povrchu, vegetačného krytu, kvality snehu, obsahu vlhkosti, teplotných zmien okolia, a predovšetkým od hrúbky snehovej vrstvy. Švajčiarsky výskumný ústav zaviedol pojem kritická výška snehovej pokrývky, ktorú možno určiť na každom svahu pokrytom snehom. Ide o takú vrstvu snehu, ktorej stabilita je kritická a pri najmenšej rušivej zmene v prostredí ( zmena teploty, silnejší zvuk, snehová guľa ) sa pohne lavína.“ Obeťami lavín sa každoročne stáva mnoho neskúsených turistov, ale aj skúsených horolezcov. Sú však aj takí, ktorí nedbajú na upozornenia a vydávajú do oblastí so zvýšeným výskytom lavín. Napríklad istý extrémny športovec, ktorý mal obrovské šťastie, že prežil pád lavíny, ktorú odtrhol „nesprávnym výberom prostredia pre snowboardovanie“.

Povodne

Povodeň patrí medzi prírodné katastrofy, ktoré veľmi dobre poznáme aj v našich končinách. Voda, ktorá vystúpi z brehov riek, nepôsobí ničivo len svojim prúdom, ale aj vtedy, keď už upadá. Sama prítomnosť vody stačí na to, aby všetko rozmočila a zničila. Povodne môžu byť spôsobené nadmernými zrážkami, ale aj činnosťou človeka, napríklad vypustením priehrady.

Obrovské záplavy postihli minulý rok takmer celú Európu. Hlavné mesto našich západných susedov Praha bolo skoro celé zničené a všetky staré mestské štvrte boli zaplavené. Zoo tiež aj metro – proti vode boli okolo vchodov do metra postavené protipovodňové zábrany, avšak voda siahala aj pol metra nad ne.

Vietor ako nepriateľ človeka

Extrémne silný vietor môže spôsobiť obrovské škody. Jeho pustošenie spočíva v tom, že na svojej ceste vychytí drobné čiastočky pôdy alebo vody, ktorými obrusuje terénne výčnelky. Zanesie ich často na veľkú vzdialenosť a uloží aj na tých najneobvyklejších miestach.
„Maloázijský vražedný pieskový vietor samum je schopný zasypať celé karavány. Herodotos napísal, že kedysi samum zhltol celú armádu jedného maloázijského kráľa. Je neuveriteľné, aké množstvo prachu je schopný taký veľký víchor zdvihnúť do povetria.“

V ovzduší našej Zeme sa tepelným účinkom Slnka vytvoril určitý systém prúdenia. Nerovnomerné zohrievanie morí a pevniny však tento systém narúša a je príčinou tvorby monzúnov, ktoré zmierňujú rozdiel medzi teplotou kontinentu a oceánu. Poruchy prúdení spôsobujú aj pohoria, vrchy, a dokonca aj ľudské obydlia, ktoré mu stoja v ceste. Prúdenie vzduchu je najpremenlivejšie v oblasti mierneho pásma. Masy vzduchu zo subtrópov a polárnych krajín, z kontinentov a oceánov sa tu stretávajú v mohutných víroch s priemerom niekoľkotisíc kilometrov. Víchrice tropického pásma pripomínajú cyklóny mierneho pásma, ale zasahujú oveľa menšiu oblasť. Tieto víchrice sa nazývajú rôzne: v Indickom oceáne cyklóny, v južnej časti Tichého oceánu hurikány, na Ďalekom východe tajfúny, na Filipínach baguio.

Hurikány

„Hurikány sú vlastne prudké vzdušné víry s nízkym tlakom vzduchu v centre ( oko hurikánu ). Vzduch sa v nich otáča obrovskou rýchlosťou okolo myslenej kolmej osi. Musíme si to však predstaviť v gigantických rozmeroch. Odstredivá sila sa snaží odchýliť krúžiaci vzduch od osi. Vo výške je pohyb rýchlejší, preto vznikne dohora sa rozširujúci lievik, do ktorého zospodu prúdi vzduch. Vo vzdušnom víre je v dôsledku zníženia tlaku obrovská rýchlosť vetra. Dolná hranica rýchlosti vírivého pohybu je niečo okolo 100 km/h. Boli však namerané aj hodnoty presahujúce 300 km/h. V oku hurikánu je jasné počasie a úplné bezvetrie.“

Ako katastrofy vplývajú na ľudí

V tejto časti nechcem opisovať dlhé filozofické state. Chcem povedať len toľko, že katastrofa nerobí len materiálne škody, ale aj škody na ľudských mysliach. Každý, kto zažil hocakú prírodnú katastrofu sa určite necíti najlepšie. Hlavne ak on prežil a jeho blízki zahynuli. Po tejto stránke je príroda naozaj ničivá a neľútostná. A nikto nemôže s istotou dúfať, že mňa sa to netýka, ja žijem v pokojnej oblasti. Ale takisto nemôže byť nikto sužovaný myšlienkami typu „je to tu hrozné, zajtra určite zahyniem“. Zostáva nám len jediná možnosť. Pokojne si žiť a radovať sa z každého dňa na Zemi. Veď čo ak zajtra dopadne na Zem obrovský asteroid...