Nevyužitý potenciál Slovenska

Slovensko má veľmi dobré prírodné podmienky i geografické postavenie pre rozvoj cestovného ruchu. Využíva ich však nedostatočne. Devízové príjmy z cestného ruchu v niektorých krajinách Európy sa stali jedným z hlavných zdrojov hrubého domáceho produktu. Príjmy Slovenskej republiky z aktívneho cestovného ruchu síce rastú, ale zároveň stále klesá percentuálny podiel turistov, t.j. tých zahraničných návštevníkov Slovenska, ktorí sa u nás ubytovali aspoň na jednu noc. Pokiaľ ide o počet návštevníkov, SR je na 97% krajinou tranzitnou, a nie cieľovou. SR naďalej zaostáva v rozvoji cestovného ruchu za susednými krajinami. Ekonomické aktivity cestovného ruchu sa podieľajú približne šiestimi percentami na HDP, čo je len na úrovni svetového priemeru. Vzhľadom na možnosti Slovenska takýto podiel pokladáme za dolnú hranicu.

K najzávažnejším problémom brzdiacim rozvoju cestovného ruchu na Slovensku patrí negatívny obraz Slovenska v zahraničí, slabá a neúčinná štátna propagácia. Demokratický svet dnes SR vníma ako krajinu s neustálymi problémami vo fungovaní štátu a nedemokratickými praktikami súčasnej vládnej koalície. Takýto obraz vyvoláva u potencionálnych návštevníkov pocit neistoty a obáv, a preto si Slovensko nevyberú za miesto dovolenkového pobytu. Výsledkom svojráznej privatizácie prevažnej väčšiny zariadení cestovného ruchu je, že mnohé zariadenia vlastnia ľudia bez náležitej odbornosti a skúseností, čo sa odzrkadľuje v kvalite poskytovaných služieb.

Štatistiky
Podľa sekcie cestovného ruchu Ministerstva hospodárstva SR (MH) devízové príjmy z aktívneho zahraničného cestovného ruchu za rok 1999 vzrástli v porovnaní s rokom 1998 v korunovom vyjadrení o 11 % a dosiahli objem 19,1 mld Sk. V dolárovom vyjadrení zaznamenali pokles o 5,8 % a zostali na úrovni 460 mil. USD. Individuálna turistika sa podieľala na celkových príjmoch 85,5; organizovaná turistika 5,3 a mimobankové zmenárne 9,1 %. V rovnakom období klesli devízové výdavky občanov Slovenska, a to o 16 % v korunách a o 28,5 % v dolárovom vyjadrení. Klesajúci dopyt po zájazdoch do zahraničia je dôsledkom zhoršenej ekonomickej situácie a kúpyschopnosti občanov tejto krajiny.

Podľa údajov Svetovej turistickej organizácie (WTO) medzinárodné príjmy z cestovného ruchu vlani dosiahli 455 mld USD. Najviac získali USA - 73 mld USD, Španielsko - 25,2 mld USD, za nimi nasledujú Francúzsko, Taliansko a Veľká Británia. Oveľa zaujímavejšie pre nás je, že Rakúsko dosiahlo 11,2 mld USD, Poľsko 6 mld USD, Česká republika 3,6 mld a Maďarsko 2,7 mld USD. Kedy dobehneme susedné krajiny, ak naše príjmy dosiahli len 460 mil. USD?

VIAC NESOLVENTNÝCH NÁVŠTEVNÍKOV

V čom spočíva pretrvávanie neradostnej bilancie cestovného ruchu? Už sme spomenuli, že klesajúci dopyt po zájazdoch do zahraničia je dôsledkom slabej kúpyschopnosti občanov. Na druhej strane však ani zahraniční návštevníci veľa nepridajú nášmu cestovnému ruchu. Prichádza k nám neúmerne vysoký počet menej solventných turistov, ktorí u nás nachádzajú ešte stále relatívne nižšie cenové ponuky v službách a v stravovaní. V decembri 1999 prekročilo hranice Slovenska 2 ,9 mil. osôb, čo je nárast o 18,7 % v porovnaní s decembrom 1998. Poklesla však návštevnosť cez rakúske hranice o 12,7 %, cez ukrajinské o 6,1 % a lietadlami - až o 5 %. Vzrástol ruch na hraničných priechodoch s Maďarskom, Českou republikou a najmä Poľskom - až o 95 %.

Počas celého vlaňajšieho roka prekročilo hranice SR vyše 30 mil. osôb, čo je o 6 % menej ako rok predtým. Taktiež vzrástol počet cestujúcich cez hranice s Poľskom - 6,9 mil. osôb, ale klesli počty osôb, ktoré využili hraničné priechody s Maďarskom, Rakúskom, Ukrajinou, Českou republikou a letiská.

Najviac návštevníkov pricestovalo k nám zo susedných štátov - 21,6 mil. osôb. Takmer 9 mil. osôb prišlo zo štátov s bezvízovou povinnosťou a najmenší podiel predstavovali návštevníci zo štátov s vízovou povinnosťou - len 164-tis. osôb, čo je pokles až o 40 %. Jednoznačne dominovali motorizovaní návštevníci. Podiel cestujúcich vlakmi, autobusmi, loďami a lietadlami bol minimálny. Počet občanov, ktorí vycestovali zo Slovenska, dosiahol vlani 21,9 mil. osôb, t.j. o 7,6 % menej ako rok predtým.

KRÁTKE POBYTY, NÍZKE VÝDAVKY

Cestovnému ruchu by pomohlo, keby sa zvýšil nielen počet zahraničných a domácich rekreantov, ale aj dĺžka ich pobytu v rekreačných zariadeniach alebo v hoteloch. To sa však ani vlani nezlepšilo. Celkový priemerný počet prenocovaní zostal na úrovni roku 1998, čiže len 3,9 noci, dokonca u zahraničných návštevníkov mierne klesol. Ubytovacie zariadenia využívali najmä českí turisti, Poliaci, Nemci, Maďari, Rakúšania, Ukrajinci a Taliani. Pritom najväčší medziročný nárast v počte ubytovaných návštevníkov zaznamenali Slovinci, Poliaci, Belgičania a najväčší pokles Rusi a Ukrajinci.

Cestovný ruch sa v žiadnom prípade „nenasýti“ z nízkych výdavkov turistov a návštevníkov. Napríklad výberové štatistické zisťovanie v zime 1999 dospelo k záveru, že priemerné celkové výdavky zahraničných návštevníkov predstavovali 23,4 USD na osobu a deň. Až o 17,17 USD menej ako rok predtým! Výdavky na ubytovanie mierne vzrástli, ale dosiahli len 3,45 USD na osobu a deň. Výdavky na stravovanie zostali na úrovni 4,5 USD. Mierne vzrástlo zastúpenie návštevníkov v nízkych výdavkových pásmach. Potvrdzuje sa, že kým si Slovensko nevybuduje po celom území potrebnú infraštruktúru a neposkytne kvalitné služby vo všetkých druhoch zariadení, solventní zámorskí, ale aj západoeurópski turisti zatiaľ nás budú skôr obchádzať ako navštevovať.

Priemerné výdavky zahraničných návštevníkov na osobu a deň (v USD) 94/95 1996 1997 1998 1999 2000
zima leto
26,75 34,10 27,34 30,76 22,08 20,29 16,85
Účel dovolenkového pobytu na Slovensku
Účel návštevy podiel v %
1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000
pobyt na horách 37,3 37,8 31,6 33,0 38,1 31,6 35,7
pobyt pri vode 28,5 31,0 21,6 22,3 27,7 23,2 18,4
liečebný pobyt 6,0 7,8 10,0 10,2 9,4 14,4 16,5
návšteva príb./známych 13,5 10,7 12,3 16,1 13,0 12,5 15,8
pobyt na vidieku 3,5 5,0 12,3 8,6 5,6 6,7 4,9
kombinovaný pobyt 4,2 3,8 4,6 4,8 2,6 4,4 4,0
okružné cesty 1,2 1,0 0,9 0,8 1,0 1,1 1.7
mestský turizmus 2,7 2,3 1,9 3,0 1,8 3,2 1,5
iný typ 3,0 0,6 4,8 1,3 0,8 2,9 1,7

Zamestnanosť
Vo svete CR vytvára 11 % pracovných miest, vo vyspelých krajinách s rozvinutým cestovným ruchom až 15 %. Na Slovensku odhady priamej zamestnanosti v cestovnom ruchu predstavujú približne 4,7 %, Konkrétne to predstavuje asi 85 tisíc osôb. Znamená to, že SR nevyužíva potenciál zamestnať v CR ďaľších 114.000 osôb a pri skutočne účinnej podpore rezortu CR ešte ďaľších 72.000 osôb. Veľkú časť zamestnancov v CR pritom predstavuje relatívne málo kvalifikovaná pracovná sila, ktorých veľká časť by mohla byť vtiahnutá do pracovného vzťahu práve práve v takých oblastiach s vysokou nezamestnanosťou ako je Stará Ľubovňa, Spišská Nová Ves, Orava, Brezno....

Stav CR na Slovensku
Nedostatočná reálna podpora a pozornosť zo strany štátu a aj chybná koncepcia - pracovať na zahraničných trhoch bez značky a vízie - spôsobuje, že cestovný ruch Slovenska zaostáva za okolitými krajinami . Porovnania Slovenska s okolitými krajinami na základe údajov, ktoré publikovalo (WTO) za rok 1998 / absolútne a v zátvorke v prepočte na na 1 obyvateľa / vyplývajú veľmi negatívne:

Počet prenocovaní zahr. hostí Devízové príjmy v mld. USD príj/pren
Rakúsko 17 352 000 11,560 666
ČR 16 325 000 3,719 227
Maďarsko 15 000 000 2,568 171
Slovensko 3 311 000* 0,480 145