Cestovný ruch na Slovensku

Hlavné druhy rozvoja turizmu na Slovensku (podľa koncepčných materiálov vypracovaných Ústavom turizmu pre MH SR a schválených vládou SR) sú:
1. horský turizmus v celoročnom zábere (zimný s dominujúcim lyžovaním a letný s dominujúcou turistikou)
2. kúpeľný turizmus - klasický liečebný a preventívno - relaxačný, mestský turizmus - kultúrno-poznávací, konferenčný a business turizmus

Spomínané druhy sú ťažiskové z hľadiska počtu turistov a ekonomických prínosov. Ďalšie formy, z celoštátneho hľadiska doplnkové, v niektorých regiónoch však aj ako určujúce sú: 
- vodný turizmus,
- vidiecky turizmus s agroturistikou, 
- pútnický turizmus, cykloturistika a rôzne alternatívne formy tzv. "soft turizmu".

Stupeň zastúpenia najrozšírenejších druhov/foriem turizmu, odhadnuté na základe dovolenkového pobytu v roku 1999 sú vyjadrené nasledovne: pobyt na horách (31,6%), pri vode (23,2%), v kúpeľoch (14,4%), u príbuzných a známych (12,5%), na vidieku (6,7%), mestský turizmus (3,2%). Zásadne možno turizmus členiť na rekreačný a poznávací.

Rekreačný turizmus
Poznávací turizmus

Zahrňuje širokú štruktúru záujmov (kultúrny, náučný, spoločenský, zábavný, obchodný, nákupný, služobný, vedecký, kongresový, veľtržný, športový a pod.). Ciele sú rozložené po celom Slovensku a to v polohe územnej (napr. banícke osídlenie), alebo až bodovej (jednotlivé objekty). Medzinárodného významu sú ciele ako mestá: historické, ako aj novorozvíjajúce sa, sídla so zachovanými urbanistickými celkami (historickými jadrami), architektúrou, pamätníky, múzeá, pútnické miesta, technické pamiatky, rázovité osídlenie, rôzne podujatia (folklórne, spoločenské, športové, veľtrhy a pod.). V tomto smere výhodu majú turistické ciele/sídla ležiace na turistických trasách. Poznávací turizmus priaznivo pôsobí v tom smere, že vyvažuje zaťaženosť' územia, znižuje tlak na prírodné prostredie, čo vedie k rovnomernejšiemu rozloženiu turizmu v území. Navyše sa realizuje v podstatnej časti v medzisezónnom období, čo opätovne vedie k rovnomernejšiemu rozloženiu turizmu v čase a zmierneniu sezónnych výkyvov.

Tranzitný cestovný ruch
Tranzitný cestovný ruch sa prejavuje dvoma spôsobmi: (1) prechodom cez Slovensko, alebo (2) s cieľom (východiskom) na Slovensku. V prvom prípade ide o čisto zahraničných, v druhom aj o domácich účastníkov. U zahraničných návštevníkov prechádzajúcich Slovenskom prevládajú cesty v smere sever - juh a to najmä v letnej sezóne. Cesty v smere západ - východ vedú skôr k cieľom na Slovensku. U oboch druhov tranzitného cestovného ruchu je potrebné dosiahnuť' prerušenie cesty - či už návštevou pozoruhodných lokalít rekreačného, alebo aj záujmového cestovného ruchu, alebo až prenocovaním. To vyžaduje vybudovať' dostatok hraničných priechodov, zastávok na trasách, napojiť' tieto ciele na tranzitné trasy, zlepšiť' informácie. Hlavnými formami tranzitného cestovného ruchu sú cestný tranzit a lodný tranzit po Dunaji.

Najviac osôb tranzituje z Nemecka a Poľska. Najfrekventovanejší je úsek štátnej hranice s ČR, potom nasledujú hranice s Poľskom, Maďarskom, Rakúskom. Najfrekventovanejšie hraničné priechody sú: Kúty, Petržalka, Svrčinovec, Trstená, Drietoma, Mníšek n. Popradom, Rusovce, Vyšné Nemecké, Makov. V tejto súvislosti je potrebné podchytiť' rastúcu návštevnosť' z Pol’ska otvorením ďalších priechodov. Po cestách prichádza na Slovensko viac ako 90% všetkých zahraničných návštevníkov. Podiel železničnej, leteckej a vodnej dopravy je zatiaľ' stále málo významný.

Vidiecky turizmus
Je založený na aktívnom využívaní vidieckeho osídlenia pre rekreačno-turistický pobyt. Hlavným rekreologickým faktorom sa stáva vlastné vidiecke prostredie, ktoré môže slúžiť ako východisko do rekreačného prostredia, ako miesto zabezpečenia alebo uskutočnenia pobytu (napr. ubytovanie, služby), ako cieľové miesto rekreácie a poznávania, pri forme agroturistiky dokonca aj zapojenie sa do pol'nohospodárskej a lesníckej výroby. Za vhodných podmienok sa vidiecke sídla môžu stať aj rekreačnými útvarmi - strediskami, alebo aj rekreačnými obcami (pri chalupníctve ako jednej z foriem individuálnej rekreácie). Takmer všetky obce majú predpoklady turistického využitia, lebo toto závisí v značnej miere aj od iniciatívneho prístupu obecných samospráv, miestnych podnikateľov a obyvateľov. Začína sa uplatňovať tendencia združovania obcí do väčších spolupracujúcich územných celkov. Výhodnejšie podmienky však majú obce s väzbou na rekreačné územie, s prírodnou alebo civilizačnou atraktivitou, v blízkosti dopravných trás, v území s rozvinutým turizmom a ekologicky kvalitnom prostredí. Z urbanistického hľadiska predpoklady majú všetky formy osídlenia - od kompaktného až po rozptýlené (lazy, majere, štále a pod.), v prostredí nížinnom až horskom.

Zimný CR
Na Slovensku sú prírodné podmienky ako stvorené pre zimnú sezónu. Najvyšším pohorím, ktoré láka lyžiarov, sú Vysoké Tatry. Okrem nich sa však dá stráviť krásna zima na mnohých romantických miestach.
Pozrime sa na niektoré obľúbené strediská zimných radovánok: Vysoké Tatry:Vo Vysokých Tatrách patrí medzi najnavštevovanejšie miesta: Štrbské Pleso, Smokovce a Tatranská Lomnica. Nízke Tatry, Chopok, Oravská Magura, Malá Fatra, Veľká Fatra, Donovaly, Slovenské Rudohorie, Spiš, Kremnické vrchy.

Letný CR
Z dôvodu nestáleho počasia a absencie vodných plôch nie je na Slovensku rozvinutý vodný CR, ale poznávací a turistický CR. K najatraktívnejším regiónom cestovného ruchu nielen u nás na Slovensku, ale v celej strednej Európe vôbec, patrí oblasťstredného Slovenska, ktorej os tvorí rieka Hron a centrom sú sídla, mestá Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Brezno, Kremnica, Sliač a Zvolen. Tieto vytvorili už v roku 1993 Nadáciu Pohronie, ktorá v predmetnom jedinečnom regióne rozvíja i propaguje cestovný ruch a víta všetkých, ktorí sem prichádzajú za oddychom, rekreáciou a turistikou, bohatstvom tradícií, pestrosťou histórie i nenarušenými prírodnými lokalitami.
Nevyužitý potenciál Slovenska

Slovensko má veľmi dobré prírodné podmienky i geografické postavenie pre rozvoj cestovného ruchu. Využíva ich však nedostatočne. Devízové príjmy z cestného ruchu v niektorých krajinách Európy sa stali jedným z hlavných zdrojov hrubého domáceho produktu. Príjmy Slovenskej republiky z aktívneho cestovného ruchu síce rastú, ale zároveň stále klesá percentuálny podiel turistov, t.j. tých zahraničných návštevníkov Slovenska, ktorí sa u nás ubytovali aspoň na jednu noc. Pokiaľ ide o počet návštevníkov, SR je na 97% krajinou tranzitnou, a nie cieľovou. SR naďalej zaostáva v rozvoji cestovného ruchu za susednými krajinami. Ekonomické aktivity cestovného ruchu sa podieľajú približne šiestimi percentami na HDP, čo je len na úrovni svetového priemeru. Vzhľadom na možnosti Slovenska takýto podiel pokladáme za dolnú hranicu.

K najzávažnejším problémom brzdiacim rozvoju cestovného ruchu na Slovensku patrí negatívny obraz Slovenska v zahraničí, slabá a neúčinná štátna propagácia. Demokratický svet dnes SR vníma ako krajinu s neustálymi problémami vo fungovaní štátu a nedemokratickými praktikami súčasnej vládnej koalície. Takýto obraz vyvoláva u potencionálnych návštevníkov pocit neistoty a obáv, a preto si Slovensko nevyberú za miesto dovolenkového pobytu. Výsledkom svojráznej privatizácie prevažnej väčšiny zariadení cestovného ruchu je, že mnohé zariadenia vlastnia ľudia bez náležitej odbornosti a skúseností, čo sa odzrkadľuje v kvalite poskytovaných služieb.

Štatistiky
Podľa sekcie cestovného ruchu Ministerstva hospodárstva SR (MH) devízové príjmy z aktívneho zahraničného cestovného ruchu za rok 1999 vzrástli v porovnaní s rokom 1998 v korunovom vyjadrení o 11 % a dosiahli objem 19,1 mld Sk. V dolárovom vyjadrení zaznamenali pokles o 5,8 % a zostali na úrovni 460 mil. USD. Individuálna turistika sa podieľala na celkových príjmoch 85,5; organizovaná turistika 5,3 a mimobankové zmenárne 9,1 %. V rovnakom období klesli devízové výdavky občanov Slovenska, a to o 16 % v korunách a o 28,5 % v dolárovom vyjadrení. Klesajúci dopyt po zájazdoch do zahraničia je dôsledkom zhoršenej ekonomickej situácie a kúpyschopnosti občanov tejto krajiny.

Podľa údajov Svetovej turistickej organizácie (WTO) medzinárodné príjmy z cestovného ruchu vlani dosiahli 455 mld USD. Najviac získali USA - 73 mld USD, Španielsko - 25,2 mld USD, za nimi nasledujú Francúzsko, Taliansko a Veľká Británia. Oveľa zaujímavejšie pre nás je, že Rakúsko dosiahlo 11,2 mld USD, Poľsko 6 mld USD, Česká republika 3,6 mld a Maďarsko 2,7 mld USD. Kedy dobehneme susedné krajiny, ak naše príjmy dosiahli len 460 mil. USD?

VIAC NESOLVENTNÝCH NÁVŠTEVNÍKOV

V čom spočíva pretrvávanie neradostnej bilancie cestovného ruchu? Už sme spomenuli, že klesajúci dopyt po zájazdoch do zahraničia je dôsledkom slabej kúpyschopnosti občanov. Na druhej strane však ani zahraniční návštevníci veľa nepridajú nášmu cestovnému ruchu. Prichádza k nám neúmerne vysoký počet menej solventných turistov, ktorí u nás nachádzajú ešte stále relatívne nižšie cenové ponuky v službách a v stravovaní. V decembri 1999 prekročilo hranice Slovenska 2 ,9 mil. osôb, čo je nárast o 18,7 % v porovnaní s decembrom 1998. Poklesla však návštevnosť cez rakúske hranice o 12,7 %, cez ukrajinské o 6,1 % a lietadlami - až o 5 %. Vzrástol ruch na hraničných priechodoch s Maďarskom, Českou republikou a najmä Poľskom - až o 95 %.

Počas celého vlaňajšieho roka prekročilo hranice SR vyše 30 mil. osôb, čo je o 6 % menej ako rok predtým. Taktiež vzrástol počet cestujúcich cez hranice s Poľskom - 6,9 mil. osôb, ale klesli počty osôb, ktoré využili hraničné priechody s Maďarskom, Rakúskom, Ukrajinou, Českou republikou a letiská.

Najviac návštevníkov pricestovalo k nám zo susedných štátov - 21,6 mil. osôb. Takmer 9 mil. osôb prišlo zo štátov s bezvízovou povinnosťou a najmenší podiel predstavovali návštevníci zo štátov s vízovou povinnosťou - len 164-tis. osôb, čo je pokles až o 40 %. Jednoznačne dominovali motorizovaní návštevníci. Podiel cestujúcich vlakmi, autobusmi, loďami a lietadlami bol minimálny. Počet občanov, ktorí vycestovali zo Slovenska, dosiahol vlani 21,9 mil. osôb, t.j. o 7,6 % menej ako rok predtým.

KRÁTKE POBYTY, NÍZKE VÝDAVKY

Cestovnému ruchu by pomohlo, keby sa zvýšil nielen počet zahraničných a domácich rekreantov, ale aj dĺžka ich pobytu v rekreačných zariadeniach alebo v hoteloch. To sa však ani vlani nezlepšilo. Celkový priemerný počet prenocovaní zostal na úrovni roku 1998, čiže len 3,9 noci, dokonca u zahraničných návštevníkov mierne klesol. Ubytovacie zariadenia využívali najmä českí turisti, Poliaci, Nemci, Maďari, Rakúšania, Ukrajinci a Taliani. Pritom najväčší medziročný nárast v počte ubytovaných návštevníkov zaznamenali Slovinci, Poliaci, Belgičania a najväčší pokles Rusi a Ukrajinci.

Cestovný ruch sa v žiadnom prípade „nenasýti“ z nízkych výdavkov turistov a návštevníkov. Napríklad výberové štatistické zisťovanie v zime 1999 dospelo k záveru, že priemerné celkové výdavky zahraničných návštevníkov predstavovali 23,4 USD na osobu a deň. Až o 17,17 USD menej ako rok predtým! Výdavky na ubytovanie mierne vzrástli, ale dosiahli len 3,45 USD na osobu a deň. Výdavky na stravovanie zostali na úrovni 4,5 USD. Mierne vzrástlo zastúpenie návštevníkov v nízkych výdavkových pásmach. Potvrdzuje sa, že kým si Slovensko nevybuduje po celom území potrebnú infraštruktúru a neposkytne kvalitné služby vo všetkých druhoch zariadení, solventní zámorskí, ale aj západoeurópski turisti zatiaľ nás budú skôr obchádzať ako navštevovať.

Priemerné výdavky zahraničných návštevníkov na osobu a deň (v USD) 94/95 1996 1997 1998 1999 2000
zima leto
26,75 34,10 27,34 30,76 22,08 20,29 16,85
Účel dovolenkového pobytu na Slovensku
Účel návštevy podiel v %
1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000
pobyt na horách 37,3 37,8 31,6 33,0 38,1 31,6 35,7
pobyt pri vode 28,5 31,0 21,6 22,3 27,7 23,2 18,4
liečebný pobyt 6,0 7,8 10,0 10,2 9,4 14,4 16,5
návšteva príb./známych 13,5 10,7 12,3 16,1 13,0 12,5 15,8
pobyt na vidieku 3,5 5,0 12,3 8,6 5,6 6,7 4,9
kombinovaný pobyt 4,2 3,8 4,6 4,8 2,6 4,4 4,0
okružné cesty 1,2 1,0 0,9 0,8 1,0 1,1 1.7
mestský turizmus 2,7 2,3 1,9 3,0 1,8 3,2 1,5
iný typ 3,0 0,6 4,8 1,3 0,8 2,9 1,7

Zamestnanosť
Vo svete CR vytvára 11 % pracovných miest, vo vyspelých krajinách s rozvinutým cestovným ruchom až 15 %. Na Slovensku odhady priamej zamestnanosti v cestovnom ruchu predstavujú približne 4,7 %, Konkrétne to predstavuje asi 85 tisíc osôb. Znamená to, že SR nevyužíva potenciál zamestnať v CR ďaľších 114.000 osôb a pri skutočne účinnej podpore rezortu CR ešte ďaľších 72.000 osôb. Veľkú časť zamestnancov v CR pritom predstavuje relatívne málo kvalifikovaná pracovná sila, ktorých veľká časť by mohla byť vtiahnutá do pracovného vzťahu práve práve v takých oblastiach s vysokou nezamestnanosťou ako je Stará Ľubovňa, Spišská Nová Ves, Orava, Brezno....

Stav CR na Slovensku
Nedostatočná reálna podpora a pozornosť zo strany štátu a aj chybná koncepcia - pracovať na zahraničných trhoch bez značky a vízie - spôsobuje, že cestovný ruch Slovenska zaostáva za okolitými krajinami . Porovnania Slovenska s okolitými krajinami na základe údajov, ktoré publikovalo (WTO) za rok 1998 / absolútne a v zátvorke v prepočte na na 1 obyvateľa / vyplývajú veľmi negatívne:

Počet prenocovaní zahr. hostí Devízové príjmy v mld. USD príj/pren
Rakúsko 17 352 000 11,560 666
ČR 16 325 000 3,719 227
Maďarsko 15 000 000 2,568 171
Slovensko 3 311 000* 0,480 145
Samozrejme, okolité štáty majú väčšiu rozlohu a počet obyvateľov ako Slovensko, ale aj devízové príjmy pripadajúce na 1 obyvateľa sú v Maďarsku 2,5 x vyššie, a v ČR 3,8 x vyššie ako na Slovensku a aj príjem v USD pripadajúci na 1 prenocovanie je na Slovensku najnižší. Maďarsko a ČR majú pritom nevýhodu, že nemôžu ponúkať strediská zimného cestovného ruchu aké má Slovensko, čiže ich príjmy sa koncentruje hlavne na letné obdobie. Slovensko nevyužíva výhodu, že turistickú sezónu má dlhšiu ako Maďarsko a ČR, pričom Rakúsko ukazuje, ako zimná sezóna zvyšuje príjmy z CR. Kde sú príčiny tohto vývoja?

Kvalita služieb
Nepriaznivé tendencie v posledných rokoch možno pozorovať aj cez vývoj štruktúry zahraničných návštevníkov. Rast podielu západoeurópskych krajín sa zastavil a dokonca mierne poklesol, naopak zvýšil sa podiel postsocialistických krajín, ktorých turisti majú nižšie priemerné výdavky. Kde hľadať príčiny?

Kvalita služieb - spokojnosť návštevníkov
Hodnotená stránka Podiel veľmi spokojných v %
1996 1998
Stravovacie služby 40,2 36,8
Jazyková úroveň personálu 29,5 34,5
Vzťah personálu k hosťom 35,3 33,9
Ubytovacie služby 33,8 31,7
Cenová úroveň 32,4 29,2
Zmenárenské služby 35,8 29,2
Čistota a hygiéna 27,8 28,8
Informačné služby 21,9 22,1
Kultúra, zábava 20,2 16,7

Tabuľka hodnotených služieb ukazuje že isté zlepšenie čistoty, hygieny či informačných služieb, znehodnotilo zníženie spokojnosti so vzťahom pesonálu k hosťom ako aj zníženie spokojnosti s kvalitou ubytovania a stravy. S tým súvisí nárast nespokojnosti s cenami. Dá sa povedať, že hostia neakceptujú ceny, pretože nezodpovedajú kvalite služieb. Za takýchto podmienok náročnejšia klientela odchádza a nahrádza ju menej náročná klientela ktorej postačuje aj lacnejšie ubytovanie. Dnes maximum čo Slovensko môže očakávať je rodina stredoškolského profesora z Nemecka, ale tá sa na Slovensko s veľkou pravdepodobnosťou už viac krát nevráti. Vyššie vrstvy Slovensko dlhodobo obchádzajú – pretože Slovensko neponúka štandart vo vyhovujúcej štruktúre a kvalite, na ktorý sú zvyknutý - chýbajú napríklad golfové ihriská, bezpečnosť a luxusná trieda – napr. strediská, kde hosť nepotrebuje peniaze, pretože všetko je v cene.

Zahraniční návštevníci na Slovensku podľa krajín v %
Krajina 1995 1996 1997 1998
Česká republika 11,4 21,9 30,5 30,6
Nemecko 16,7 18,0 19,3 16,5
Poľsko 16,9 11,9 11,9 12,4
Maďarsko 21,1 15,8 12,9 15,0
Rakúsko 7,9 9,9 7,5 7,4
Ukrajina 6,3 7,8 6,7 8,6
Rusko 1,1 1,2 0,8 0,5
ostatní 18,6 13,5 10,4 9,0

V štruktúre návštevnosti prevládajú jednoznačne návštevníci zo susedných krajín a z Nemecka, medzi ktorých patria najmä občania z bývalej NDR. To potvrdzuje, že Slovensko nezískava novú klientelu, ale navštevuje nás stále menej náročná klientela. 

Domáci cestovný ruch
Najčastejším motívom dlhodobých pobytov Slovákov v zahraničí bol pobyt pri vode a to spolu 72,1 % - / z toho pri mori (64,6 %) a pobyt pri sladkej vode (7,5 %)/ .Najčastejším motívom dovolenkového pobytu v domácom cestovnom ruchu bol pobyt v horách (38,1 %), pobyt pri vode iba 27,7 % /. Aj zo štatistiky cieľov zahraničných turistov na Slovensku :Rekreácia 46,1%, kultúra a poznávanie 32,4%, lyžovanie 11,5% a kúpeľný pobyt 9,8 % vidno, že Slovensku chýbajú možnosti kvalitného letného pobytu pri vode. More síce Slovensko nemá, a nebude mať, ale pobyt pri mori v letnom období môže nahradiť a aj predčiť pobyt pri termálnom žriedle, pri jazerách a priehradách , pokiaľ sa nachádzajú v peknom prostredí, pri komornom bazéne pri kaštieli.