Ázia: základné informácie

Rozloha: 44 410 000 km2
Počet obyvateľov: 3 603 437 000
Najvyšší vrch: Mount Everest 8 848 m
Najnižšie položené miesto: breh Mŕtveho mora pri Sýrskej púšti (-408 m)
Priemerná nadmorská výška: 960 m
Jazerá: Bajkalské (1620 m) – najhlbšie na svete, Kaspické more (371 000 km2) – najväčšie na svete
Zálivy: Obský, Jenisejský, Janský, Anadýrsky, Selichovov,
Pochajský, Bacboský, Thajský, Bengálsky, Ománsky, Perzský, Akabský
Polostrovy: Jamal, Sinajský, Arabský, Malajský, Čukotský, Tajmyr, Kamčatka, Liaodong, Shandong, Zadná a Predná India, Katar, Malá Ázia
Ostrovy a súostrovia: Nová zem, Severná Zem, Novosibírske, Kurilské, Wrangelov ostrov, Sachalin, Japonsko, Filipíny, Indonézia, Malajzia, Taiwan, Hainan, Veľké a Malé Sundy, Moluky, Cejlón, Maldivy, Lakadivy, Andamany, Makobary, Jáva
Pohoria, vysočiny, plošiny, nížiny, púšte: pohorie Himaláje, Karakoram, Kaukaz,
Tibetská náhorná, Kazašská plošina, Juhočínska, Severočínska hornatina, Veľka Čínska,
Indogangská, Mezopotámska, Západosibírska, Stredosibírska, Severosibírska,
Kolymská, Arménska vysočina, Turanská nížina, púšť Gobi, Rub al-Chálí, Nafud, Mekong
Najväčšie rieky: Ganga, Mekong, Chang Jiang, Huang He, Ob, Ural

Ázia v kocke

Ázia je veľmi špecifický kontinent so širokou škálou rôznych svetových rekordov, členitým povrchom a obrovským kontrastom ľudnatosti, spôsobu života a podnebia v jej jednotlivých častiach. Rozkladá sa na východnej časti Eurázie nachádzajúcej sa na severnej pologuli. Obklopujú ju 3 oceány svetového oceánu: Severný ľadový oceán, Tichý oceán a Indický oceán. Je považovaná za kolísku ľudstva a tvorí ju celkovo 48 štátov. Ojedinelé tu nie sú náboženské a etnické nepokoje takmer na celom jej území. Povrch Ázie je rozdelený na štyri časti:

a) Eufrat a Tigris
b) Južná Ázia - Indoganská nížina
c) Juhovýchodná Ázia - ostrovy Indonézie
d) Východná Ázia - pobrežie Japonska a Číny

Povrch a podnebie

Povrch Ázie je po Európe druhým najčlenitejším na Zemi. Pri pohľade na mapu si zo západu ako prvé všimneme najmä Turecko a Arabský polostrov. Prevláda tu pomerne suché podnebie (nedostatok zrážok), krajiny tvoria púšte, polopúšte a stepi. Akousi hranicou medzi Arabským polostrovom a zvyškom Ázie sú rieky Eufrat a Tigris ústiace do Perzského zálivu. Za týmito riekami sa nachádza rozľahlé pohorie Zagros rozprestierajúce sa na území Iránu. Ďalej pohoria pokračujú do Afganistanu, kde sa rozšíria až do Himalájí, do pomerne mladého horstva, ktoré vzniklo pri náraze Indie na pevninový ázijský blok. Tam sa na hraniciach Nepálu a Číny vypína najvyšší vrch sveta Mount Everest (čín. Qomolangma Feng, nep. Sagarmatha), vysoký 8848 m. V tejto časti Ázie, teda v strednej Ázií, dominuje ešte Tibetská náhorná plošina, nazývaná aj strecha sveta, ktorá sa tiahne až na sever Číny. Okrem pohorí sa tu však nachádzajú aj mnohé púšte, ako napríklad Taklaman a Gobi.

Keď sa presunieme na sever, na absolútny sever ázijského kontinentu, narazíme na nevľúdne podmienky severnej Sibíre, na ktorej pobreží sa zem po celý rok neroztopí (s výnimkou leta). Tomuto javu hovoríme permafrost. Trvalé zaľudnenie tu nie je prakticky žiadne, pretože podmienky na život v tundre sú veľmi nehostinné. Táto časť Ázie sa nachádza na severe Ruskej federácie, najväčšej krajine Ázie i sveta.