Na území Pienin bol 17.8.1932 vyhlásený prvý Medzinárodný prírodný park v Európe a tvorili ho Pieniński Park Narodowy a Slovenská prírodná rezervácia v Pieninách. Pieninský národný park (PIENAP) bol zriadený Nariadením Predsedníctva Slovenskej národnej rady dňa 16.1.1967 na rozlohe 2125 ha. Na poľskej strane je to 2705 ha.

Pieniny sú súčasťou bradlového pásma, ktoré sa nachádza na rozhraní vnútorných a vonkajších Karpát. Vyznačujú sa mimoriadne komplikovanou geologickou stavbou, ktorá podmienila vznik atraktívneho reliéfu skalných stien, vežičiek a bradiel rozmanitého tvaru. Na geologickej stavbe územia sa podieľa haligovská jednotka, bradlové pásmo, vnútrokarpatský paleogén a kvartér. Bradlové pásmo vytvára asi 1,3 - 4,7 km široký pás z mezozoických a paleogénnych súvrství.

Krása Pienin, bohatstvo ich flóry a fauny sa priam núkali do pozornosti človeka. Červenokláštorskí mnísi tu zbierali liečivé rastliny, čo dokazuje aj herbár, spájaný s menom mnícha Cypriána. Táto zaujímavá historická osobnosť je známa aj pre svoje údajné pokusy na vlastnom podomácky skonštruovanom lietajúcom stroji.

Plavba na goralských pltiach po Dunajci je hlavnou atrakciou Pienin a celého Zamaguria.. Pltnícky park pozostáva asi zo 40 súprav na Slovenskej strane a asi z 80 súprav na Poľskej strane. Na jednej súprave, zviazanej z piatich lodičiek, ktoré vedú dvaja skúsení krojovaní pltníci, sa prevezie desať pasažierov. Plavby sa začína v Červenom kláštore Táto plavby je pomerne pokojná až do prvej zákruty medzi Troma korunami a Kláštornou Horou.. Po tom čo sa hladina Dunajca konečne ustáli, sa plte vyberajú do najužšieho miesta rieky kde je široká len 10 metrov ale zato 12 metrov hlboká. Toto miesto sa nazýva Jánošíkov skok, pretože jedna povesť hovorí o tom ako Jánošík na tomto skoku vyberal svojich druhov a jeho druhom mohol byť len niekto kto preskočil v tomto mieste Dunajec. Počas splavovania Dunajca si môžu turisti vychutnať pohľad na nádhernú panorámu Pienin. Zadívať sa taktiež môžu na nádherné prírodné útvary ako sú skaly Siedmych mníchov, zalesnené svahy kláštornej hory alebo Veže pieniniek s Czerwonými skalami. Pri lesníckom potoku ale plte spomalia a návštevníci musia vystupovať po 9 kilometrov dlhej plavbe. V tejto časti Dunajca je zaujímavosťou, že tu vyviera Storočný prameň a ten kto sa z neho napije bude vraj žiť 100 rokov.

Dominujúce postavenie v západnej skupine Czorsztynskych Pienin majú skalné veže Troch korún (982 m n.m.), ktoré sa nachádzajú na poľskom území, na našej strane ku nim patrí zalesnený masív Kláštornej hory (657 m n .m.). K výraznejším bradlám na území národného parku patrí Holica (824 m), Rabštín (845 m), Kýčera (953 m), Vysoké skalky (1050 m), Vysoká (1014 m), Vrchriečky (966 m). Dominantnou riekou celého územia je rieka Dunajec, ktorá si pomedzi skalné steny vymodelovala malebný kaňon a tvorí zároveň severnú hranicu národného parku. Okrem Dunajca je územie pretkané sieťou malých i väčších potokov a riečok, z ktorých najvýznamnejšie v národnom parku sú: Lipník a Lesnický potok a v ochrannom pásme: Rieka, Šoltýsa, Lesniansky, Osturniansky a Frankovský potok.

Na území tohto národného parku sa nachádza množstvo prírodných klenotov. Napríklad Prielom Dunajca, Prielom lesníckeho potoka a Haligovské skaly, ktoré sú národné prírodné rezervácie nasleduje prírodná pamiatka jaskyňa Aksamitka, národná rezervácia Kamienska tisina a napokon chránený areál Pieninské lipy. K Pieninám sa viaže mnoho povestí. Z toho usudzujeme, že Pieniny fascinovali už našich predkov a preto nič nestratíme keď sa tam vyberieme a pokocháme sa takou veľkou krásou na našom malom Slovensku.