Nachádza sa pri východnom pobreží Stredozemného mora. Prevažnú časť krajiny tvorí vápencové a slieňové 800–1000 m vysoké, kryhové pohorie pretkané zlomami. Najvyššia časť územia leží na severe – Galilea (Har Meron, 1208 m n. m.). Mladými usadeninami vyplnená nížina Jizreel ju oddeľuje od kryhovej Samarie. Na juhu sa z púšte Negev dvíhajú vrchy budované starými granitmi a pieskovcami. Pobrežie Stredozemného mora lemuje 10–25 km široká pobrežná nížina. Na východe pohoria príkro spadajú do priekopovej prepadliny Ghór (dolina Jordánu), ktorý smeruje do Akabského zálivu.

Nachádza sa v nej najnižšie položené miesto Zeme (–405 m), je na brehu Mŕtveho mora. Od roku 1920 bol britským mandátovým územím, na území Palestíny vznikol po bojoch roku 1948 židovský štát. Asi 800 000 Palestínčanov muselo opustiť svoju rodnú zem. Roku 1967 po arabsko-izraelských vojnách aj zvyšok bývalej Palestíny, ktorý mali v rukách Arabi obsadil Izrael. Kapitál židovských prisťahovalcov a ich odbornosť priviedli k hospodárskemu rozmachu bývalé zaostalé územie. Stal sa najrozvinutejším štátom Blízkeho východu.

Na nerastné suroviny je chudobný, ťaží len fosfáty, draselnú soľ, kamennú soľ a magnézium bromid. Značný je dovoz surovín (energetických surovín). Najdôležitejšie priemyselné odvetvia sú kovovýroba, výroba lietadiel, vojenskej výzbroje, elektroniky, textilu a potravín. Svetoznáme je brúsenie diamantov. Jej tradíciu tu zriadili brúsiči z Holandska, ktorí utiekli pred nemeckou okupáciou. Poľnohospodárstvo má rozvinuté. Pre nedostatok úrodnej pôdy a vlahy je veľmi intenzívne. Predovšetkým na vývoz sa pestujú jaffa pomaranče, grapefruity, banány, exotické južné ovocie. Okrem nich je významný veľkochov hydiny a chov kráv na mlieko, ktorých dojivosť je najvyššia na Zemi. Dôležitý zdroj príjmov pochádza z cestovného ruchu.