Teplota vzduchu: Podľa priemernej teploty je júl najteplejším mesiacom vo všetkých polohách územia. Najvyššia priemerná teplota 22,8°C bola nameraná v rokoch 1983 a 1994. V roku 1992 bol najteplejší mesiac august, keď bola zaznamenaná priemerná teplota 23,7°C. Podľa priemernej mesačnej teploty vzduchu býva spravidla najstudenším mesiacom v roku január, no pri premenlivosti teploty vzduchu v strdnej Európe sa stáva,že v niektorých rokoch ním býva február. Najnižšia priemerná teplota v januári bla nameraná v roku 1985 -6,6°C, ale v roku 1966 bol najchladnejším mesiacom február s priemernou teplotou -8,6°C. Podľa priemernej ročnej teploty bol najteplejší rok 1994 s hodnotou 10,6°C. Najchladnejší bol rok 1978, kedy bola nameraná priemerná ročná teplota 8,3°C. V ročnom chode teploty sa vyskytujú aj na našom území určité singularity, ako napr. oteplenie začiatkom februára (hromničný odmäk) s nasledujúcim novým ochladením, ochladenie v polovici marca, ochladenie koncom 1.dekády mája (ľadoví muži), ochladenie okolo 8.júna (Medard), vrcholenie leta v polovici júla, oteplenie konco novembra, oteplenie v polovici 3.dekády decembra (vianočný odmäk) a vrcholenie zimy. Extrémne teploty umožňujú zistiť amplitúdu teploty vzduchu, určiť charakter dní podľa výskytu maximálnej prípadne minimálnej teploty dňa. Absolútne minimum teploty dosiahlo v roku 1969 -24,8°C a v roku 1987 klela teplota na -24,7°C. Najvyššie vystúpila teplota v roku 1983 v auguste na 37,0°C. Druhým najteplejším rokom, kedy extrémna teplota dňa vystúpila na 36,4°C, bol rok 1994.

Zrážky: Atmosferické zrážky majú rozhodujúci význam ako ukazovateľ podnebia. Najvyššie úhrny zrážok v okrese Veľký Krtíš boli namerané v rokoch 1970 a 1966, kedy bol ročný úhrn zrážok vyšší ako 700mm. Naopak najnižšie úhrny zrážok boli v roku 1986, kedy bol ročný úhrn 401mm. Charakteristika ročného chodu zrážok sa doplňuje na základe denných úhrnov vo všetkých mesiacoch roka. Najvyššie hodnoty zrážok sa vyskytujú najčastejšie v období letných búrok, a to v mesiaci júl a august. Najvyššie úhrny zrážok boli zaznamenané aj v miestnej kronike. V auguste roku 1936 veľká prietrž mračien spôsobila záplavy a veľké hmotné škody na celom okolí. Prietrž mračien, prudké dažde sprevádzané ľadovcom spôsobili povodne 5. až 7.mája 1984. Inak je pre Veľký Krtíš charakteristický nízky úhrn zrážok.

Veterné pomery: Vietor je dôležitým nositeľom rázu počasia, lebo často predstavuje prílev novej vzduchovej hmoty s odlišnými meteorologickými prvkami. Prúdenie vetra je ovplyvnené aj orografickými pomermi. V Ipeľskej kotline prevláda juhozápadný vietor a na druhom mieste je severovýchodný vietor. Podľa dlhodobých priemerov môžeme konštatovať, že územie okresu patrí do mierne teplej až teplej oblasti s mierne suchou a miernou zimou.

Oblačnosť: Od najmenšej mesačnej priemernej hodnoty oblačnosti,ktorá sa vyskytuje v septembri,pribúda oblačnosť po november, s maximálnymi hodnotami v priebehu roka. Potom oblačnosť postupne klesá k minimu. Ročné priemery sa pohybujú od 57% do 62%.
Slnečný svit: Ročný chod trvania slnečného svitu má maximum v júli, minimum v decembri. Decembrové priemery sú 4-6 krát menšie ako júlové.

Vodstvo:
Povrchové vodstvo: Územie okresu patrí do povodia Ipľa. Rieka Ipeľ tvorí južnú hranicu okresu Veľký Krtíš a súčasne je hraničným tokom s Maďarskou republikou. Najväčšími postrannými prítokmi Ipľa sú: Tisovník, Stracinský potok, Čebovský potok, Veľký potok, Krtíšsky potok /Krtíš/ a Stará rieka. Krtíš ako jeden z väčších pravostranných prítokov Ipľa má dve zdrojnice, a to Krtíšok a Riečku, spájajúce sa južne od Modrého Kameňa, Krtíš priberá z ľavej strany Medokýšny potok a z pravej Plachtinský potok, Plocha povodia predstavuje 238,79 km2 a tečie v dĺžke 36,5 km. Od prameňa po Malý Krtíš tečie v úzkom údolí. Od polovice Veľkého Krtíša je potok upravený v dĺžke 825 metrov. Dno je 4 m široké a svahy opevnené prefabrikátmi. Na hornom toku má Krtíš bystrinný charakter, v dolnej časti koryto Krtíša sa rozširuje asi na 5 m s hĺbkou 1-2 m. Ústí pri Selešťanoch do Ipľa.

Podpovrchové vodstvo: Zo sopečných hornín sú zastúpené andezitové pyroklastiká: tufy a tufity. Voda v týchto horninách cirkuluje po puklinách a póroch. Voda v tufoch má charakter pórovej vody. Utvárajú sa tu samostatné horizonty podzemnej vody. Z pyroklastík vyvierajú puklinové a puklinovo-vrstevnaté pramene. Predpokladá sa, že smer prúdenia podzemnej vody je S-J, ovplyvňuje ho však morfológia terénu. Neogénne sedimenty budujú celú Ipeľskú kotlinu. Striedajú sa priepustné vrstvy štrkov, pieskov s nepriepustnými ílovitými vrstvami. Striedanie priepustných a nepriepustných vrstiev a ich panvovité uloženie vytvára podmienky na vznik podzemnej vody s napätou hladinou – tzv. artézskej podzemnej vody. Na území okresu Veľkého Krtíša je niekoľko zvodnených horizontov artézskych podzemných vôd. Najbohatšie zásoby podzemných vôd sa utvárajú v aluviálnych nivách, ktorých materiál sa skladá zo štrkov, pieskov a hlín. Pramene v aluviálnych nivách sú zriedkavé, no takmer na celom území sú v nich vyhĺbené domové studne. Osobitne bohaté na podzemnú vodu je alúvium Ipľa. Okres Veľký Krtíš je pomerne bohatý na minerálne vody. Podľa teploty možno rozlíšiť v okrese studené minerálne s teplotou do 20°C a teplé alebo termálne minerálne vody s teplotou nad 20°C, no nie vyššou ako 50°C.