Pôdy:
Krajina predstavuje pedogeografickú jednotku najvyššieho rádu. Ipeľská kotlina patrí do sústavy nízkopoložených kotlín. Krupinská planina medzi sopečné pohoria. Geologická stavba, utváranie reliéfu, klimatické podmienky,povrchové a podpovrchové vody, pôsobenie rastlinstva a živočíšstva to všetko ovplyvňuje proces vzniku a vývoja pôdnych druhov, typov a ich rozloženie. V severnejších oblastiach územia okresu sa nachádzajú hnedé pôdy ilimerizované na svahových a iných delúviach, hnedé pôdy oglejené. Sú to pôdy stredne ťažké až ťažké. Smerom na juh sa bioklimatické pomery mierne menia. A nachádzajú sa tu hnedé pôdy. Pseudogleje sú viazané na oblasti styku Krupinskej planiny a Ipeľskej kotliny a často sa nachádzajú spolu s hnedými lesnými pôdami.Teda v severnejších lokalitách dominujú hnedé lesné pôdy a pôdy ilimerizované. Aluviálne nivy vodného toku Krtíšskeho potoka pokrývajú nivné pôdy glejové na aluviálnych sedimentoch. Sú to stredne ťažké pôdy. Po pravej strane sa vyvinuli hnedozeme oglejené na sprašových hlinách. Po ľavej strane vodného toku sa tiež nachádzajú pôdy hnedozeme. Na východe a severovýchode sa nachádzajú ilimerizované pôdy. Môžme teda konštatovať,že v okrese Veľký Krtíš prevládajú hnedé pôdy,ktoré sa vyvinuli na nekarbonátovom pôdnom substráte a na tieto pôdne typy sa viaže lesné spoločenstvo a rastlinstvo. Pôdy majú veľký význam aj pre poľnohospodárstvo, ktoré je v tejto oblasti intenzívne.

Rastlinstvo:
Na území okresu Veľkého Krtíša prevládajú hnedé pôdy, ktoré sa vyvinuli na nekarbonátovom pôdnom substráte a na tieto pôdne typy sa viaže lesné spoločenstvo a rastlinstvo. Dominantnou drevinou je agát biely , ktorý síce nie je pôvodnou drevinou, ale pri svojej agresivite v podmienkach tohto územia získal svoje domovské právo. Okrem drevoprodukčnej a pôdoochrannej funkcie je dôležitý pre včelárstvo. Ďalším prevládajúcim druhom je dub cerový a dub zimný. Z listnáčov sa vyskytuje aj hrab obyčajný. Ihličnaté dreviny sú zastúpené borovicou obyčajnou /sosnou/, smrekom štíhlym a borovicou čiernou. Ostatné dreviny ako buk lesný, jaseň štíhly, javor mliečny, javor horský, vŕba, osika, lipa malolistá, jelša lepkavá, topole a smrekovec opadavý zaberajú nepatrné plochy.
V lesných porastoch sa na území okresu ojedinele vyskytuje čerešňa vtáčia, orech čierny, baza čierna, dub letný a hruška obyčajná. Podrast lesných porastov a okrajový ochranný plášť tvoria kroviny zložené z trnky obyčajnej, ruže šípovej, vtáčieho zobu obyčajného, bršlenu európskeho, borievky obyčajnej a hlohu obyčajného.

Živočíšstvo:
Prevažná časť územia je súčasťou stepnej zóny a severná časť je súčasťou lesnej zóny. V biotope listnatých lesov žijú jeleň obyčajný, daniel škvrnitý, srnec hôrny, sviňa divá, líška obyčajná. Ďalším dravcom je kuna hôrna, jazvec obyčajný. Z mačkovitých šeliem tu žije mačka divá a z ostatných cicavcov tu žije zajac poľný, králik divý, veverica obyčajná, jež obyčajný, krt obyčajný a iné. Z vtákov sú najčastejšími druhmi jastrab veľký, myšiak hôrny, sova dlhochvostá, krakľa belasá, ďateľ prostredný, holub hrivnák a iné.. Z obojživelníkov sú najčastejšie ropucha obyčajná, skokan štíhly, rosnička zelená. V biotope poľných hôrok žijú bažant obyčajný, strakoš veľký, drozd čvikotavý. Charakteristickými druhmi polí, lúk a pasienkov sú hrabavka škvrnitá, prepelica poľná, jarabica poľná, zajac poľný a iné.. V blízkosti ľudských sídel žijú bocian biely, žltochvost domový, belorítka obyčajná, lastovička obyčajná, lasica obyčajná atď.

Ochrana prírody:
Územie okresu sa rozkladá na dvoch geomorfologických jednotkách a to Ipeľskej kotline a Krupinskej planine. A práve Krupinská planina a Poiplie sa stali centrom záujmu skupiny prírodovedcov, ktorí chcú dokázať jedinečnosť tohto územia a povýšiť ho na vyšší stupeň ochrany a to vytvorením chránenej krajinnej oblasti na danom území. Na území sa však nachádza niekoľko chránených prírodných výtvorov. Napr. CHPV Kamenná žena, ktorá leží v katastrálnom území obce Dolné Príbelce. CHPV Kamenný vrch, ktorý sa nachádza medzi obcami Čebovce a Kosihovce. Významnou lokalitou je aj lokalita v blízkosti Kiarovského močiara, kde sa nachádzajú významné rastlinné aj živočíššne endemity.

4. Humánno-geografická charakteristika
Obyvateľstvo:
Po skončení 2.svetovej vojny žilo podľa výsledkov prvého povojnového sčítania na území dnešného okresu 39 035 obyvateľov. Pretože okres bol typickou poľnohospodárskou oblasťou, mala táto skutočnosť veľký vplyv na triedne a sociálne zloženie obyvateľstva. Roľníci tvorili 76% z celkového počtu obyvateľov. Podľa posledného sčítania obyvateľstva má okres v dnešnej dobe 46 876 obyvateľov. Vekové zloženie obyvateľstva silne ovplyvňuje proces reprodukcie a pracovný potenciál obyvateľstva. V poslednej dobe prudko pribúda staršieho obyvateľstva a okres má vymierajúci charakter. Z celkového počtu obyvateľstva je 64% slovenskej národnosti a 35% maďarskej národnosti. Len malý podiel obyvateľstva sa hlási k inej národnosti. V okrese vzhľadom na jeho pohraničnú polohu, má väčšina obcí určitý podiel obyvateľstva s maďarskou národnosťou. V obciach, ktorých prevažuje obyvateľstvo s maďarskou národnosťou tvoria 27,4% z obcí v okrese. V okrese je značná prevaha obyvateľov, ktorí vyznávajú rímsko katolícke náboženstvo 54,5%. Evanjelickú cirkev augsburského vyznania vyznáva 13,4%. Zvyšok obyvateľstva je podľa štatistík bez udania vyznania. Okres Veľký Krtíš patrí medzi okresy s najvyššou mierou nezamestnanosti až 28,8%. Hustota zaľudnenia okresu je 78 obyvateľov na km².