Okres Veľký Krtíš

1. Poloha
Okres Veľký Krtíš vypĺňa juhozápadnú časť Banskobystrického kraja. Rozlohou 849,5km² je to jeden z najmenších okresov tohto kraja. Rozprestiera sa od okresu Levice na západe, okresu Zvolen a okresu Detva na severe, okresu Lučenec na východe až po Maďarskú republiku na juhu. Najsevernejší bod územia leží severovýchodne od Dolného Tisovníka , najjužnejší bod sa nachádza juhozápadne od Kolár, najzápadnejší bod predstavuje kóta Drieňok (324m.n.m.) a najvýchodnejší bod je severovýchodne od Ľuboriečky. Poloha okresu Veľký Krtíš je z komunikačného hľadiska výhodná. Mesto Veľký Krtíš sa nachádza na trase Lučenec-Zvolen-Levice a od štátnej hranice s Maďarskom (hraničný priechod Balassgyarmat) na juhu okresu je mesto vzdialené 17km. Celé územie okresu ma trojuholníkovitý tvar. Okres sa rozprestiera na dvoch kvalitatívne odlišných prŕodných celkoch Ipeľská kotlina a Krupinská planina. Južnú hranicu tvorí takmer po celej dĺžke rieka Ipeľ.

2. História
Najstaršie hodnoverné zachované písomné správy o Veľkom Krtíši sú už z druhej tretiny 13. storočia. Nie je to neskoro, lebo u nás, ale i v okolitých krajinách sa začínajú pravidelnejšie a vo väčšom počte vydávať listiny až od 13. storočia. Samostný názov Krtíš sa prvýkrát uvádza v listine, vydanej kráľovskou kanceláriou dňa 9. septembra 1245. Z nej sa dozvedáme, že istý Martin Bán ešte pred tatárskym vpádom daroval rozsiahle majetky na juhu Slovenska šahanskému kláštoru a kráľ Belo IV. ich r. 1245 kláštoru opäť potvrdil. Medzi darovanými majetkami boli i dnešné Dolné Plachtince, ohraničené vtedy Krtíšskym potokom, ktorý sa v prameni označuje ako "Curtus". O pôvode slova Krtíš /lat.Curtus, Kurtus, Kurthes/ medzi historikmi, lingvistami a ďalšími odborníkmi dosiaľ niet jednoznačnej zhody a jeho riešenie zostáva i naďalej otvoreným problémom. Počas písomne doloženého obdobia vývoja prežil Veľký Krtíš niekoľkokrát roky rozkvetu, ale aj roky nepriazne a úpadku. Tatárske plienenie v polovici 13. storočia, po ktorom r. 1245 pôvodne služobnícka osada kráľovského hradu a stoličného sídla Novohrad začala zapĺňať prázdne stránky análov vlastnej histórie. Obec sa nachádzala na trase v stredoveku významnej dopravnej obchodnej tepny, známej ako "veľká cesta". V 16. - 17. storočí bolo územie vystavené násiliu osmanských hord a uhorských stavovských povstaní. V r. 1554 - 1593 bola obec Veľký Krtíš poplatná Turkom a začlenená do novohradského sandžaku. V polovici 17. storočia zničená a vyľudnená až do r. 1680. Priaznivejší vývoj osídlenia Veľkého Krtíša možno zaznamenať po zrušení poddanstva v 19. storočí. V r. 1854 - 1864 sa začína rozvoj miestneho baníctva, otvorením prvých hnedouhoľných baní v chotároch obcí Malý a Veľký Krtíš miestnymi zemepánmi Andrejom Meššom, Viliamom Sebastianim a spol. Celková nová etapa vývoja Veľkého Krtíša a zároveň aj jeho širšieho okolia začala po r. 1945, kedy sa obnovila ťažba hnedého uhlia, najskôr v Malých Stracinách, od r. 1948 v Pôtri a od r. 1962 v závode Dolina pri Veľkom Krtíši. V roku 1950 vo Veľkom Krtíši začali stavať banícke mestečko tzv. sídlisko. Rok 1960 priniesol útlm ťažby v uhoľných baniach a stagnáciu po zrušení okresu Modrý Kameň a pripojení jeho územia k väčším územným celkom.Upadal hospodársky i kultúrny život . V roku 1968 sa rozhodlo o obnovení okresu, ktorého sídlom bol určený Veľký Krtíš, spĺňajúci predpoklady ďalšieho rozvoja osídlenia. Rozvíjali sa ďalšie priemyselné odvetvia. Popri baníctve to bol strojárenský, textilný, potravinársky priemysel, stavebníctvo a iné.

3. Fyzicko-geografická charakteristika
Geológia:
Geologický vývoj územia Veľkého Krtíša prebiehal ako súčasť geologického vývoja Karpatskej sústavy. Vystupujú tu výlučne komplexy tercieru. Podložie tercieru tvoria horniny prvohôr a druhohôr. Významné horotvorné procesy v treťohorách prebehli na študovanom území v paleogéne. Vo vrchnom paleogéne sa celkove Karpatské hrebene dvíhali, pričom okraje Karpatského masívu, ktoré lemovali aj južné úpätie Karpát, sa začali prehýbať a vznikli tu viacmenej súvislé depresie. Na naše územie sa do takejto depresie v strednom oligocéne transgredovalo od juhu more, ktoré koncom vrchného burdigalu ustúpilo. Vo vrchnom burdigale sa však začali pohyby mobilnej zóny maďarského Stredohoria, preto naša oblasť poklesla a začal sa v nej nový helvétsky sedimentačný cyklus. Najprv vznikli pri severnom pobreží spodnohelvétskeho mora pobrežné jazerá, v ktorých sa usadili uhoľné sloje. Potom sa jazerá pomaly dostali do spojenia s transgredujúcim morom a vznikali lagúny, v ktorých sa sedimentovali brakické onkoforové vrstvy.
Na rozhraní helvétu a tortonu sa pre veľké napätie utvorili veľké a hlboké zlomy, pozdĺž ktorých masív začal klesať. Smer zlomov je SZ-JZ. Keďže zlomy siahajú do veľkých hĺbok, vystupovali po nich strednobázické lávy a začali sa zjavovať aj početné vulkány. Výlevy láv sprevádzali výbuchy a vyvrhovanie plastického vulkanického materiálu. Pokles pevného masívu viedol na našom území k novej tortonskej transgresii mora. Koncom tortonu more ustúpilo, lebo pokles masívu prebiehal na pozadí zdvihu celej geosynklinály, takže vnútorná priehlbina stratila spojenie s Tethydou. Južná časť územia, Ipeľská kotlina, patrí k vnútorným panvám a kotlinám vyplneným sedimentmi. Severná časť je priradená ku Krupinskej planine, vytvorenej vulkanicko-sedimentačnými formáciami. Odlišné látkové zloženie sedimentov a vulkanitov podmienili tvarovanie dvoch morfologických štruktúr: mierne zvlnenej Ipeľskej kotliny a výraznejšie členenej Krupinskej planiny. Do severnej časti územia Veľkého Krtíša zasahuje Krupinská planina. Vystupujú tu hrubo až strednezrnné epiklastické pieskovce, chaotické brekcie, bazálne tufické piesky. V strednej a južnej časti územia, v okolí rieky Krtíš, sú zastúpené fluviálne sedimenty, aleurity, íly, jemnozrné až hrubozrné piesky, eolickodeluviálne sedimenty.

Geomorfológia:
Ipeľská kotlina reprezentuje nížinu. Krupinskú planinu možno označiť ako vysočinu, zaradenú do kategórie nízkych vysočín. Rozhranie medzi nížinou a vysočinou sa u nás pokladá vrstevnica 300m. Územie okresu sa nachádza na rozhraní Ipeľskej kotliny a Krupinskej planiny. Severná časť územia má relatívnu výškovú členitosť od 101 do 108m, teda silne zvlnený až mierne rezaný reliéf. Južná časť územia má relatívnu výškovú členitosť od 31 do 100m, čiže mierne až stredne zvlnený reliéf. Na vývoj tohto územia vplývali v značnej miere zmeny podnebia v pleistocéne. V chladných obdobiach sa dostávalo pôdotokom a zmývaním zo svahom veľa hornín uvoľnených mrazovým zvetrávaním. V teplých medziľadových dobách rieky prehlbovali svoje korytá a prerezávali dná dolín, v ktorých si vyhlbovali nové. Zvyšky dien starých korýt tvoria riečne terasy. Takéto má aj rieka Krtíš. Pretože sa tieto toky premiestňovali na východ, terasové stupne lemujú len pravé strany dolín tokov a doliny tak majú asymetrický tvar. Tieto terasy v pleistocéne pokrývala spraš. Po ľavej strane rieky Krtíš môžeme nájsť zastúpenie profluviálnych sedimentov, náplavové kužele, piesčité hliny a zahlinené piesky. Na základe geologického vývoja sa územie od severu pozvoľne skláňa k juhu. Sklonitosť územia je v priemere 2°. Nadmorské výšky sa smerom na juh zmenšujú a dosahujú hodnoty 250m.n.m. a 237m.n.m. Len jeden vrchol dosahuje nadmorskú výšku nad 300m a je to Babka, 339m.n.m.

Klíma:
Systematické meteorologické pozorovania na území Slovenska sa začali robiť až v polovici 19.st., najmä však po založení Centrálneho meteorologického ústavu vo Viedni a Budapešti. Koncom 19.st. sa začalo s výstavbou zrážkomerných staníc. Patrila k ním aj stanica v Horných Plachtinciach a neskôr aj stanica vo Veľkom Krtíši. Avšak na území mesta nie je vybudovaná komplexná meteorologická stanica. Pre klimatickú charakteristiku slúžia a používali sa aj v minulosti údaje zo stanice v Želovciach, ktorá sa uvádza ako najnižšie položená stanica v nadmorskej výške 154m.n.m. a je len dolnková. Druhá stanica stanica sa nachádza v Dolných Plachtinciach, v nadmorskej výške 208m.n.m. a je ombrometrická.
Teplota vzduchu: Podľa priemernej teploty je júl najteplejším mesiacom vo všetkých polohách územia. Najvyššia priemerná teplota 22,8°C bola nameraná v rokoch 1983 a 1994. V roku 1992 bol najteplejší mesiac august, keď bola zaznamenaná priemerná teplota 23,7°C. Podľa priemernej mesačnej teploty vzduchu býva spravidla najstudenším mesiacom v roku január, no pri premenlivosti teploty vzduchu v strdnej Európe sa stáva,že v niektorých rokoch ním býva február. Najnižšia priemerná teplota v januári bla nameraná v roku 1985 -6,6°C, ale v roku 1966 bol najchladnejším mesiacom február s priemernou teplotou -8,6°C. Podľa priemernej ročnej teploty bol najteplejší rok 1994 s hodnotou 10,6°C. Najchladnejší bol rok 1978, kedy bola nameraná priemerná ročná teplota 8,3°C. V ročnom chode teploty sa vyskytujú aj na našom území určité singularity, ako napr. oteplenie začiatkom februára (hromničný odmäk) s nasledujúcim novým ochladením, ochladenie v polovici marca, ochladenie koncom 1.dekády mája (ľadoví muži), ochladenie okolo 8.júna (Medard), vrcholenie leta v polovici júla, oteplenie konco novembra, oteplenie v polovici 3.dekády decembra (vianočný odmäk) a vrcholenie zimy. Extrémne teploty umožňujú zistiť amplitúdu teploty vzduchu, určiť charakter dní podľa výskytu maximálnej prípadne minimálnej teploty dňa. Absolútne minimum teploty dosiahlo v roku 1969 -24,8°C a v roku 1987 klela teplota na -24,7°C. Najvyššie vystúpila teplota v roku 1983 v auguste na 37,0°C. Druhým najteplejším rokom, kedy extrémna teplota dňa vystúpila na 36,4°C, bol rok 1994.

Zrážky: Atmosferické zrážky majú rozhodujúci význam ako ukazovateľ podnebia. Najvyššie úhrny zrážok v okrese Veľký Krtíš boli namerané v rokoch 1970 a 1966, kedy bol ročný úhrn zrážok vyšší ako 700mm. Naopak najnižšie úhrny zrážok boli v roku 1986, kedy bol ročný úhrn 401mm. Charakteristika ročného chodu zrážok sa doplňuje na základe denných úhrnov vo všetkých mesiacoch roka. Najvyššie hodnoty zrážok sa vyskytujú najčastejšie v období letných búrok, a to v mesiaci júl a august. Najvyššie úhrny zrážok boli zaznamenané aj v miestnej kronike. V auguste roku 1936 veľká prietrž mračien spôsobila záplavy a veľké hmotné škody na celom okolí. Prietrž mračien, prudké dažde sprevádzané ľadovcom spôsobili povodne 5. až 7.mája 1984. Inak je pre Veľký Krtíš charakteristický nízky úhrn zrážok.

Veterné pomery: Vietor je dôležitým nositeľom rázu počasia, lebo často predstavuje prílev novej vzduchovej hmoty s odlišnými meteorologickými prvkami. Prúdenie vetra je ovplyvnené aj orografickými pomermi. V Ipeľskej kotline prevláda juhozápadný vietor a na druhom mieste je severovýchodný vietor. Podľa dlhodobých priemerov môžeme konštatovať, že územie okresu patrí do mierne teplej až teplej oblasti s mierne suchou a miernou zimou.

Oblačnosť: Od najmenšej mesačnej priemernej hodnoty oblačnosti,ktorá sa vyskytuje v septembri,pribúda oblačnosť po november, s maximálnymi hodnotami v priebehu roka. Potom oblačnosť postupne klesá k minimu. Ročné priemery sa pohybujú od 57% do 62%.
Slnečný svit: Ročný chod trvania slnečného svitu má maximum v júli, minimum v decembri. Decembrové priemery sú 4-6 krát menšie ako júlové.

Vodstvo:
Povrchové vodstvo: Územie okresu patrí do povodia Ipľa. Rieka Ipeľ tvorí južnú hranicu okresu Veľký Krtíš a súčasne je hraničným tokom s Maďarskou republikou. Najväčšími postrannými prítokmi Ipľa sú: Tisovník, Stracinský potok, Čebovský potok, Veľký potok, Krtíšsky potok /Krtíš/ a Stará rieka. Krtíš ako jeden z väčších pravostranných prítokov Ipľa má dve zdrojnice, a to Krtíšok a Riečku, spájajúce sa južne od Modrého Kameňa, Krtíš priberá z ľavej strany Medokýšny potok a z pravej Plachtinský potok, Plocha povodia predstavuje 238,79 km2 a tečie v dĺžke 36,5 km. Od prameňa po Malý Krtíš tečie v úzkom údolí. Od polovice Veľkého Krtíša je potok upravený v dĺžke 825 metrov. Dno je 4 m široké a svahy opevnené prefabrikátmi. Na hornom toku má Krtíš bystrinný charakter, v dolnej časti koryto Krtíša sa rozširuje asi na 5 m s hĺbkou 1-2 m. Ústí pri Selešťanoch do Ipľa.

Podpovrchové vodstvo: Zo sopečných hornín sú zastúpené andezitové pyroklastiká: tufy a tufity. Voda v týchto horninách cirkuluje po puklinách a póroch. Voda v tufoch má charakter pórovej vody. Utvárajú sa tu samostatné horizonty podzemnej vody. Z pyroklastík vyvierajú puklinové a puklinovo-vrstevnaté pramene. Predpokladá sa, že smer prúdenia podzemnej vody je S-J, ovplyvňuje ho však morfológia terénu. Neogénne sedimenty budujú celú Ipeľskú kotlinu. Striedajú sa priepustné vrstvy štrkov, pieskov s nepriepustnými ílovitými vrstvami. Striedanie priepustných a nepriepustných vrstiev a ich panvovité uloženie vytvára podmienky na vznik podzemnej vody s napätou hladinou – tzv. artézskej podzemnej vody. Na území okresu Veľkého Krtíša je niekoľko zvodnených horizontov artézskych podzemných vôd. Najbohatšie zásoby podzemných vôd sa utvárajú v aluviálnych nivách, ktorých materiál sa skladá zo štrkov, pieskov a hlín. Pramene v aluviálnych nivách sú zriedkavé, no takmer na celom území sú v nich vyhĺbené domové studne. Osobitne bohaté na podzemnú vodu je alúvium Ipľa. Okres Veľký Krtíš je pomerne bohatý na minerálne vody. Podľa teploty možno rozlíšiť v okrese studené minerálne s teplotou do 20°C a teplé alebo termálne minerálne vody s teplotou nad 20°C, no nie vyššou ako 50°C.
Pôdy:
Krajina predstavuje pedogeografickú jednotku najvyššieho rádu. Ipeľská kotlina patrí do sústavy nízkopoložených kotlín. Krupinská planina medzi sopečné pohoria. Geologická stavba, utváranie reliéfu, klimatické podmienky,povrchové a podpovrchové vody, pôsobenie rastlinstva a živočíšstva to všetko ovplyvňuje proces vzniku a vývoja pôdnych druhov, typov a ich rozloženie. V severnejších oblastiach územia okresu sa nachádzajú hnedé pôdy ilimerizované na svahových a iných delúviach, hnedé pôdy oglejené. Sú to pôdy stredne ťažké až ťažké. Smerom na juh sa bioklimatické pomery mierne menia. A nachádzajú sa tu hnedé pôdy. Pseudogleje sú viazané na oblasti styku Krupinskej planiny a Ipeľskej kotliny a často sa nachádzajú spolu s hnedými lesnými pôdami.Teda v severnejších lokalitách dominujú hnedé lesné pôdy a pôdy ilimerizované. Aluviálne nivy vodného toku Krtíšskeho potoka pokrývajú nivné pôdy glejové na aluviálnych sedimentoch. Sú to stredne ťažké pôdy. Po pravej strane sa vyvinuli hnedozeme oglejené na sprašových hlinách. Po ľavej strane vodného toku sa tiež nachádzajú pôdy hnedozeme. Na východe a severovýchode sa nachádzajú ilimerizované pôdy. Môžme teda konštatovať,že v okrese Veľký Krtíš prevládajú hnedé pôdy,ktoré sa vyvinuli na nekarbonátovom pôdnom substráte a na tieto pôdne typy sa viaže lesné spoločenstvo a rastlinstvo. Pôdy majú veľký význam aj pre poľnohospodárstvo, ktoré je v tejto oblasti intenzívne.

Rastlinstvo:
Na území okresu Veľkého Krtíša prevládajú hnedé pôdy, ktoré sa vyvinuli na nekarbonátovom pôdnom substráte a na tieto pôdne typy sa viaže lesné spoločenstvo a rastlinstvo. Dominantnou drevinou je agát biely , ktorý síce nie je pôvodnou drevinou, ale pri svojej agresivite v podmienkach tohto územia získal svoje domovské právo. Okrem drevoprodukčnej a pôdoochrannej funkcie je dôležitý pre včelárstvo. Ďalším prevládajúcim druhom je dub cerový a dub zimný. Z listnáčov sa vyskytuje aj hrab obyčajný. Ihličnaté dreviny sú zastúpené borovicou obyčajnou /sosnou/, smrekom štíhlym a borovicou čiernou. Ostatné dreviny ako buk lesný, jaseň štíhly, javor mliečny, javor horský, vŕba, osika, lipa malolistá, jelša lepkavá, topole a smrekovec opadavý zaberajú nepatrné plochy.
V lesných porastoch sa na území okresu ojedinele vyskytuje čerešňa vtáčia, orech čierny, baza čierna, dub letný a hruška obyčajná. Podrast lesných porastov a okrajový ochranný plášť tvoria kroviny zložené z trnky obyčajnej, ruže šípovej, vtáčieho zobu obyčajného, bršlenu európskeho, borievky obyčajnej a hlohu obyčajného.

Živočíšstvo:
Prevažná časť územia je súčasťou stepnej zóny a severná časť je súčasťou lesnej zóny. V biotope listnatých lesov žijú jeleň obyčajný, daniel škvrnitý, srnec hôrny, sviňa divá, líška obyčajná. Ďalším dravcom je kuna hôrna, jazvec obyčajný. Z mačkovitých šeliem tu žije mačka divá a z ostatných cicavcov tu žije zajac poľný, králik divý, veverica obyčajná, jež obyčajný, krt obyčajný a iné. Z vtákov sú najčastejšími druhmi jastrab veľký, myšiak hôrny, sova dlhochvostá, krakľa belasá, ďateľ prostredný, holub hrivnák a iné.. Z obojživelníkov sú najčastejšie ropucha obyčajná, skokan štíhly, rosnička zelená. V biotope poľných hôrok žijú bažant obyčajný, strakoš veľký, drozd čvikotavý. Charakteristickými druhmi polí, lúk a pasienkov sú hrabavka škvrnitá, prepelica poľná, jarabica poľná, zajac poľný a iné.. V blízkosti ľudských sídel žijú bocian biely, žltochvost domový, belorítka obyčajná, lastovička obyčajná, lasica obyčajná atď.

Ochrana prírody:
Územie okresu sa rozkladá na dvoch geomorfologických jednotkách a to Ipeľskej kotline a Krupinskej planine. A práve Krupinská planina a Poiplie sa stali centrom záujmu skupiny prírodovedcov, ktorí chcú dokázať jedinečnosť tohto územia a povýšiť ho na vyšší stupeň ochrany a to vytvorením chránenej krajinnej oblasti na danom území. Na území sa však nachádza niekoľko chránených prírodných výtvorov. Napr. CHPV Kamenná žena, ktorá leží v katastrálnom území obce Dolné Príbelce. CHPV Kamenný vrch, ktorý sa nachádza medzi obcami Čebovce a Kosihovce. Významnou lokalitou je aj lokalita v blízkosti Kiarovského močiara, kde sa nachádzajú významné rastlinné aj živočíššne endemity.

4. Humánno-geografická charakteristika
Obyvateľstvo:
Po skončení 2.svetovej vojny žilo podľa výsledkov prvého povojnového sčítania na území dnešného okresu 39 035 obyvateľov. Pretože okres bol typickou poľnohospodárskou oblasťou, mala táto skutočnosť veľký vplyv na triedne a sociálne zloženie obyvateľstva. Roľníci tvorili 76% z celkového počtu obyvateľov. Podľa posledného sčítania obyvateľstva má okres v dnešnej dobe 46 876 obyvateľov. Vekové zloženie obyvateľstva silne ovplyvňuje proces reprodukcie a pracovný potenciál obyvateľstva. V poslednej dobe prudko pribúda staršieho obyvateľstva a okres má vymierajúci charakter. Z celkového počtu obyvateľstva je 64% slovenskej národnosti a 35% maďarskej národnosti. Len malý podiel obyvateľstva sa hlási k inej národnosti. V okrese vzhľadom na jeho pohraničnú polohu, má väčšina obcí určitý podiel obyvateľstva s maďarskou národnosťou. V obciach, ktorých prevažuje obyvateľstvo s maďarskou národnosťou tvoria 27,4% z obcí v okrese. V okrese je značná prevaha obyvateľov, ktorí vyznávajú rímsko katolícke náboženstvo 54,5%. Evanjelickú cirkev augsburského vyznania vyznáva 13,4%. Zvyšok obyvateľstva je podľa štatistík bez udania vyznania. Okres Veľký Krtíš patrí medzi okresy s najvyššou mierou nezamestnanosti až 28,8%. Hustota zaľudnenia okresu je 78 obyvateľov na km².
Sídla:
V okrese je 73 sídel, z nich 71 je vidieckych a 2 mestské. A to Veľký Krtíš a Modrý Kameň. Veľký Krtíš prevzal funkciu okresného mesta 28. februára 1968. Počtom obyvateľov patrí medzi najmenšie okresné mestá nielen v Banskobystrickom kraji, ale aj v republike. Veľkému Krtíšu bol štatút mesta udelený v roku 1968, Modrému Kameňu v roku 1969. A dodnes je mesto Modrý Kameň najmenším mestom na Slovensku. Rozvoj mesta Veľký Krtíš začína so zahájením ťažby hnedého uhlia. V roku 1973 bola k mestu pričlenená obec Malý Krtíš. Takto vzniknuté mesto malo dve časti. A v perspektívach rozvoja majú obe časti tvoriť jeden urbanistický celok. Podľa štatistických prehľadov za rok 1997 mal okres Veľký Krtíš 46 876 obyvateľov, z toho mesto Veľký Krtíš malo 14 212 obyvateľov. Ostatné obyvateľstvo je rozptýlené len v malých vidieckych sídlach.

Priemysel:
V súčasnosti okres patrí k tzv. chudobnému juhu a prudko zaostáva za ostatnými regiónmi, čo sa prejavuje aj na percentuálnych hodnotách nezamestnanosti okresu, ktorá je v dnešnej dobe najvyššia spomedzi všetkých okresov. Príčinou je slabá infraštruktúra, nevýhodné postavenie okresu a slabá surovinová základňa. V regióne mala významnejšie postavenie len ťažba hnedého uhlia v bani Dolina, ale aj tá v súčasnosti stratila význam z dôvodu vyťaženia surovinového bohatstva. Baňa pomaly, ale isto dožíva. V nedávnej minulosti mal význam pre okres tiež strojársky priemysel, pretože tu fungovala pobočka LIAZ, ktorá však po páde železnej opony skrachovala. Ale do roku 2006 sa plánuje znovuotvorenie a dostavba komplexu. V meste Veľký Krtíš sa nachádza textilný závod Pleta. Závod sa zameriava na šitie pleteného ošatenia.

Dominantné postavenie v okrese má potravinársky priemysel. Reprezentuje ho najmä pekárenská, mliekarenská výroba, mäsospracujúce a vinárske závody. Mliekarenská výroba je sústredená v obci Malý Krtíš. Mliekarenské výrobky sa predávajú pod značkou Sole a Babička. Významný vinársky závod je v meste Veľký Krtíš. Víno značky Movino. Ale významné vinárske oblasti ležia aj na juhu okresu. V obciach Opatovská Nová Ves, Čebovce. Mäsospracujúci závod je umiestnený v Modrom Kameni a tiež v obci Bušince. Pekárenská výroba je sústredená v obci Malý Krtíš a tiež v meste Veľký Krtíš, kde sa nachádzajú známe pekárne Ber to a Snella zamerané na výrobu cereálii. V obciach Modrý Kameň, Veľký Krtíš tiež dominuje výroba tyčiniek. Obec Bušince je známa svojimi cestovinárňami.
Spracovanie dreva zabezpečuje závod Bučina vo Vinici. A tiež súkromné firmy v meste Modrý Kameň. V obci Pôtor sa nachádza závod na výrobu autoplachiet IKE.

Poľnohospodárstvo:
Na území okresu sa vyskytujú lesy na pomerne malých plochách. Orná pôda zaberá najväčšiu plochu. V Ipeľskej kotline je vyše 50% ornej pôdy, v Krupinskej planine polia zaberajú nad 20% plochy. Okres má výhodnú polohu a klimatické podmienky na rozvoj poľnohospodárstva. V minulosti za existencie socialistického bloku poľnohospodárstvo prekvitalo, ale v dnešnej dobe je na tom horšie. Rastlinná výroba je zameraná prevažne na pestovanie obilnín, kŕmnych plodín, cukrovej repy, zemiakov a viniča. Z obilnín má najväčší podiel pšenica, potom jačmeň a kukurica. Z technických plodín najvýznamnejšie miesto zaujíma repka. Tou najvýznamnejšou plodinou, ktorá ma v okrese stále významnejšie postavenie je hrozno. Zo živočíšnej výroby má prevahu chov hydiny. Na druhom mieste je chov ošípaných, potom chov hovädzieho dobytka a oviec. Chov ošípaných a hovädzieho dobytka v okrese nachádza dobré podmienky, najmä pre dobre rozvinutú krmovinovú základňu. Z rozdelenia hrubej poľnohospodárskej produkcie a trhovej poľnohospodárskej produkcie medzi rastlinnú a živočíšnu výrobu vyplýva, že v okrese Veľký Krtíš prevláda všeobecne rastlinná výroba, ktorá sa zúčastňuje na hrubej poľnohospodárskej produkcii 44% a na trhovej poľnohospodárskej produkcii 37%.

Doprava:
Na území okresu Veľký Krtíš je rozvinutá najmä cestná doprava. A to najmä automobilová a autobusová. Nachádzajú sa tu prevažne cesty II. a
III. triedy, ktoré nemajú väčší význam. Jediné významnejšie cestné spojenie je spojenie Zvolena s hraničným priechodom Balašské Ďarmoty a spojenie Košíc a Bratislavy cez mesto Veľký Krtíš. Tento okres patrí k jednému z mála okresov, kde osobná železničná doprava nemá takmer žiadny význam. Železničná doprava sa využíva len v malej miere a to len na prevoz nákladov. K spojeniu východu zo západom cez naše územie chýba 59km trate. Dostavanie by prinieslo oživenie hospodárskej sféry regiónu.

Cestovný ruch:
Vo všeobecnosti sa dá povedať, že okres VK sa doteraz javil ako územie, ktorého význam z hľadiska celoštátneho cestovného ruchu bol malý. Preto sa v posledných rokoch venuje veľká pozornosť na rozvoj okresu aj v tejto oblasti. Na území okresu sa však pár atraktívnych miest pre cestovný ruch nachádza. Nedalo by sa nespomenúť kúpalisko pri Dolnej Strehovej, kde je vybudovaných 5 bazénov a z toho 2 bazény s termálnou vodou. Kúpalisko poskytuje široký sortiment služieb. Možnosti letnej rekreácie a oddychu v príjemnom prostredí. V Dolnej Strehovej sa nachádza aj kaštieľ, v ktorom možno navštíviť Okresné vlastivedné múzeum a Pamätnú izbu Imricha Madácha, ktorý sa v tejto obci narodil. V obci Mula je pozoruhodná stavba kostola z roku 1910. Kostol je prvou železobetónovou stavbou tohto druhu vo vtedajšom Uhorsku. Pozoruhodná je aj kúria v Leseniciach, ktorá pochádza z prvej polovice 17. storočia. Postavená je v renesančnom slohu a klasicisticky bola prestavaná v roku 1795. Jedinou pamiatkou svojho druhu v okrese je hrad v Modrom Kameni, v ktorom sa nachádza jedinečné múzeum hračiek. V budúcnosti sa plánuje výstavba termálnych kúpeľov v stredisku Šóšar pri obci Želovce. V obci Horné Plachtince sa plánuje výstavba hotelového komplexu s lyžiarskymi vlekmi. Plánuje sa tiež zefektívnenie a výstavba nových turistických chodníkov v tejto oblasti.

Služby:
Centrom všetkých služieb okresu je mesto Veľký Krtíš, ktoré je nielen centrom kultúrneho života v okrese, ale aj dôležitým centrom zdravotníctva a školstva. Potrebnú zdravotnícku starostlivosť pre obyvateľov okresu poskytuje Nemocnica s poliklinikou vo Veľkom Krtíši, ambulantné zariadenia. Výdaj liekov v okrese zabezpečujú lekárne. Sociálnu starostlivosť zabezpečuje Ústav sociálnej starostlivosti Čeláry-Kirť a domov dôchodcov vo Veľkom Krtíši.
V súčasnosti je v okrese VK viac ako sto školských zariadení. Väčšinou ide o materské a základné školy. V okrese sa nachádzajú len tri stredné školy a to Gymnázium Augusta Horislava Škultétyho vo Veľkom Krtíši, Poľnohospodárske odborné učilište v Želovciach a Stredná priemyselná škola vo Veľkom Krtíši.