Biologická História Územia Slovenska

Pri pohľade na horopisnú mapu Slovenska vidíme, že prevažnú časť jeho územia budujú morfologicky výrazné a pretiahnuté horské chrbty, ktoré sa dvíhajú z rozsiahlych nížin a kotlín a sú rozbrázdené nepravidelnou sieťou horských bystrín, potokov a riek. Celé územie Slovenska patrí k horskej karpatskej sústave, ktorá je priamym pokračovaním veľkého systému – Álp.
Karpaty majú oblúkovitý tvar a tiahnú sa okrem nášho územia aj na území Poľska, Rumunska,. Svojimi výbežkami zasahujú aj do Juhoslávie a Bulharska. Karpaty sa rozdeľujú na Západné, Východné a Južné. Územie Slovenska budujú Západné Karpaty. Môžeme ich rozdeliť na dve základné časti: vnútorné—staršie a vonkajšie—mladšie Karpaty. Hranicou medzi nimi tvorí bradlové pásmo, ktoré z geologického hľadiska je velmy charakteristickým prvkom Západných. Je to pomerne úzky- 20 km pás morfologicky veľmi výrazných, rôzne veľkých kopcov—bradiel, budovaných druhohornými, prevažne jurskými a spodnokriedovými vápencami. Začína sa na západe pri Podbranči neďaleko Myjavy, tiahne sa údolím Váhu a Oravy, odtiaľ prechádza do Poľska a v Pieninách sa vracia na naše územie, pokračuje k Hanušovciam, Humennému a odtiaľ do Zakarpatskej Ukrajiny. Tvrdé vápencové bradlá tvoria ostré skaly. Na stavbe vnútorných Karpát sa zúčastňujú horniny od najstaršieho veku po najmladšie, na stavbe vonkajších Karpát len horniny druhohorného a treťohorného veku. Geologický vývoj Západných Karpát bol veľmi zložitý., neprebehol naraz, ale vo viacerých etapách. Geológovia dokázali, že tam, kde sa dvíhajú dnešné pohoria, tam ešte v nedávnej geologickej minulosti, asi pred 140 miliónmi rokov, bol hlboký praoceán s množstvom najrozličnejších živočíchov a rastlín, ktoré sa zachovali ako skameneliny v usadeninách týchto praoceánov. Najstaršou vývojovou etapou v Západných Karpatoch je predprvohorná etapa. V rozsiahlom mori – geosynklinále, ktorá sa rozprestierala na území dnešných Karpát , sa usadzovali vrstvy piesočnatých a ílovitých sedimentov, ktoré sa navzájom striedali. takýto vývoj vrstiev označujeme za flyšový. Sedimentácia bola veľmi nepokojná , pretože prebiehala za stáleho klesania a vertikálnych pohybov morského dna. Po prvom-assyntskom –vrásnení, vynorení a premene sedimentárneho komplexu a po jeho erózii vznikla na našom území v ďalšom , v staropalezoickom období nová morská panva-ďalšia kaledónska etapa.

Počas tejto etapy sa usadzovali vrstvy pieskovcov, piesočnatých bridlíc, kremencov, bridlíc, vrstvičky tmavých rohovcov a šošovky vápencov.
V období devónu táto oblasť opäť poklesla a bola zaliata morom, na jeho dne, tvorenom zvrásnenými horninami gelnickej skupiny, znovu sa usadzovali pieskovce a bridlice.
Na konci devónu bolo dnešné územie Slovenska zasiahnuté- variským vrásnením, pri ktorom boli rakovecká a harmónska skupina zvrásnené a slabo metamorfované.
Naše územie sa stále menilo, opísané prvohory boli len malou zložkou celéj zmeny , až do dnešnej podoby. Neustále vrásnenie, pohyb platný, sopečnú činnosť atď. môžeme spoznávať podľa krásnych pohorí, rozmanitosť rastlinstva, skamenelín.