História obyvateľstva obce
Kniha Christianizácia západných Slovanov s osobitným zreteľom na Slovensko uvádza , že na Veľkej Morave už v 9. storočí existovali tvz.služobné osady povozníkov studniarov, štitárov, hrnčiarov, dvorníkov, rybárov, dravcov, sokoliarov a pod.,ktorí boli sčasti slobodným obyvateľom užívajúcim pôdu občín, sčasti nevoĺníkmi, usadenými mimo panských sídel.Od služobných označení tejto časti obyvateľstva vznili služobné typonymá typu Vozokany, Voderady, Tesáre, Štitáre, Hrnčiarovce, Dvorníky, Rybany, Dravce, Sokolovce a pod.Miestne názvy osád dokazujú, že na Slovensku už okolo r. 1000 bola rozvinutá remeselná výroba.Popri obciach, ktoré mali osobitné úlohy v službách hradov, jestvovali obce zamerané na povoz, ako Vozokany.V roku 1228 sa súdili o časť chotára Vozokian svätobeňadický opát s nitrianskou kapitulou, druhú časť daroval kráľ Belo IV. kresťanským Kumánom, ktorí ju zamenili v roku 1292 so zemanmi de Vezechen“.Opäť zmienka uvádza začlenenie majetku a tým aj obyvateľstva.Kto boli kresťanskí Kumáni a kde sa vzali ? Kumáni boli kočovníci.Prví Kumáni prišli do Uhorska už v roku 1090.V roku 1206 nastal prudký vzrast mongolsko-tatárskej moci.Džingistán porazil pri rike Kalke roku 1223 aj vojská ruských kniežat spojených s kočovnými
Kumánmi.Písomne sa spomína škola vo Veľkých Vozokanoch už okolo roku 1309.Pravdepodobne mohlo ísť o cirkevnú školu.Školy, nariadil zriadiť kráľ Štefan.Predpokladáme, že škola sa nachádzala v blízkosti veľkovozokanskej fary.Daľšia zmienka o Vozokanoch je udalosť po roku 1321.Matúš Čák neuznával ani uhorského kráľa z francúzkeho rodu Anjouovcov a napadol aj kráľovský hrad v Budíne.Po smrti Matúša Čáka Trenčianského jeho niekdajší prívrženec Felician Zach sa pre nejakú príčinu ozbrojený virútil na kráľovskú rodinu Karola Roberta.Rozsekali nielen Zacha, ale vykynožili celé jeho príbuzenstvo.Pomsta stihla aj nevinného zaťa Zachovcov, mlynianského pána Kopaja.Kopajov sluha sa vtedy náhodou zatúlal do Vozokán, kde ho obyvatelia ozbíjali a zabili.Kráľ Karol Róbert bol silným vládcom Uhorska.Po roku 1328 vydal opatrenia v prospech rozvoja banských miest.Keď na jeseň 1591chcela turecká správa urobiť nový súpis ostrihomského sandžaku, odmietlo to okolo 70 obcí, medzi nimi aj Malé a Veľké Vozokany.Po nastúpení nového budínskeho miestodržiteľa Mehmeda pašu, len čo počasie umožnilo presun väčších oddielov, došlo znovu na celom pohraničí k prepadom miest a dedín, odvliekaniu ľudí a daľším narušovaniam mieru.Tekovská stolica bola najviac postihnutá.Turci plienili okolo roku 1626 po Pohroní až po Žiarskú kotlinu, roku 1627 v okolí Vrábeľ a Zlatých Moraviec.Odvliekanie ľudí nebolo spojené vždy iba s nájazdmi.Mnoho ľudí odvliekli aj sliediace skupinky Turkov alebo Martalovcov.Často to boli deti, ktoré chytili pri pasení dobytka, alebo pri poľných prácach.

Rodiny a osobnosti
Poslednými zemianskými rodinami v Malých Vozokanoch boli rodina Bacskáyová a Botková.
Bacskadyovci pochádzali pôvodne z Trenčianskej župy, mali majetky aj v Nitrianskej župe. Do Tekova prišli začiatkom 18. storočia.Dolný kaštieľ v roku 1710 dala župa postaviť podžupanovi.Kaštieľ bol pôvodne barokoveho štýlu.Podľa Bars vármegye kozsegei v druhej polovici 18. storočia.Rokoková úprava bola na kaštieli prevedená okolo roku 1750.Je to jednopodlažná budova v pôdoryse tvaru písmena ,,L“.Arkády dvorovej fasády sú čiastočne zamurované.Pôvodná krytina na streche bol šindeľ.V tom čase mal objekt charakter jednoduchého vidieckho sídla, kde sa hlavný dôraz kládol na poľnohospodársku výrobu.Viacerí členovia tejto rodiny zastávali verejné funkcie.Pavol Bacskády bol v roku 1755-1760 podžupanom.
Rodina Botková
Botkovci boli známi už v dobe Ľudovíta I..Pôvodné majetky mali v župách Somogy, Tolna, Vas, Vesprém a Zala.Vetva, ktorú založil Dávid Botka, sa usadila na prelome 16. a 17. storočia v Bratislavskej župe.Po roku 1666, kedy sa Štefan Botka stal podkapitánom Hrušovského hradu, získala majetky príbuzenskými zväzkami s rodinami Bucsányi, Endrédy, Galas, Gyarfas, Gyori, Litassy, Sido a Varády.Menšie majetky získali v Nemčiňanoch, v Ondrejovciach a v Tekovskej župe.Štefanov syn Ladislav sa po sobáši s Katarínou Gzarfasovou usadil v Tekove natrvalo.Z manželstva jeho syna Ladislava s Jozefínou Gosztonyiovou sa narodil Teodor Botka, známy historik a verejný pracovník.