Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Malé Vozokany

Malé Vozokany
Rok prvotného osídlenia územia obce Malé Vozokany nie je písomne zaznamenaný. Vznik a názov obce tiež nie je historicky dokladovaný písomnou formou. Na vznik názvu -Vozokany- existujú viaceré verzie:
- už v 9. storočí existovali tvz . služobnícke osady povozníkov, od služobníckých označení tejto časti obyvateľstva vznikli služobné typonyma Vozokany.
- okolo roku 1000 podľa zamerania činnosti obyvateľov na povozníctvo a to prevozy surovín ako dreva, kože, kostí a rohoviny, textilných vláken, hliny, kameňa a iného materialu
- podľa priezviska zemepánov ,, de Wzechen ,, , čo je písomne doložené v roku 1292, možno predpokladať, že zemepáni dostali meno podľa názvu osady
- podľa miesta , kde vozy ,,kanuli ,, do zeme pri prevoze rôznych materialov

Poloha a prírodné pomery
Obec sa nachádza v Západoslovenskom regióne 10km južne od Zlatých Moraviec a 25km východne od Nitry.Západne od rieky Žitava sa rozprestiera žitavská sprašová pahorkatina , východne od Žitavy pohronská sprašová pahorkatina , v ktorej neďaleko údolia potoka Širočina , západne od jeho sútoku s Rohožnickým potokom sa v pahorkatinnom teréne nachádza obec Malé Vozokany.

Rastlinstvo a živočíšstvo
V obci Malé Vozokany boli vysadené dva parky.
Dolný park bol založený po roku 1891.Dôkazom toho je snímka z katastrálnej mapy z roku 1891, kde v okolí kaštieľa zo severnej strany je pasienok na parcele číslo 12 a zo západnej strany od kaštieľa na parcele číslo 8 je záhrada , na ktorú sa napája menšia plocha ornej pôdy .
Vo výsadbe boli pouité v prevažnej miere domáce druhy drevín :
Javor, lipa, smrek, borovica, pagaštan, moruša, ale aj platan a orech čierny ,ďalej kríky bieleho a červeného orgovánu.
Druhý park sa nachádza v okolí horného kaštiela .Tento park bol vysadený začiatkom 20. storočia v anglickom štíle.V parku sú vysadené hlavne duby, borovice, a javory.Hoci neobsahuje žiadne unikátne jedince stromov,zachoval sa v pôvodnom stave.

Najstaršie osídlenie
História najstaršieho obyvateľstva sa nedá pre obce Malé a Veľké Vozokany uvádzať izolovane.Vývoj osídlenia popri potoku Širočina je kontinuálny a obdobný ako osídlenie najbližších riek a potokov Žitava, Nitra, Hron, Bočovka a Rohožnica.Aj územie okolo Vozokán bolo v stredoveku celé zalesnené.Najmä v blízkosti uvedených riek a potokov ,kde boli naplaveniny, vytvorili sa podmienky pre roľníctvo.Tam sa usadzovali starí Slovania – roľníci a pastieri a vznikali prvé pusty a osady.Starí roľníci si neďaľeko svojích osídiel vykopávali obilné jamy tvz. lochy /diery/.Také dva lochy boli objavené v roku 1960 v Malých Vozokanoch v časti Lásky.Tvar lochu bol v podobe okrúhlej nádoby s úzkym otvorom hore, hlboké boli asi 2m.Steny a dno lochu boli oplotené slamou a drevenými klincami.Tieto obilné jamy slúžili počas tureckých nájazdov nielen na ukrývanie obilia a potravín, ale aj ľudí.
Praveké osídlenie potvrdzuje hlinená plastika – soška osoby s nádobou z Malých Vozokán.Tento unikátny nález európskeho významu je zverejnený v knihe Slovensko hneď vedľa venuše z Moravian.Plastika pochádza zo súkromnej zbierky rodiny Botkovcov a je nateraz analófii, teda je unikátom nielen na Slovensku, ale aj v celéj stredoeurópskej oblasti.Podobné plastiky sú známe až na území Balkánskeho poloostrova a na Blízkom východe.Ide skôr o zobrazenie ženy- Venuše, predstaviteľky matriarchárnych kultov.Unikátny nález svetového významu v blízkosti potoka Širočina je pyxida, klenotnica zo slonovej kosti, nájdená v obci Čierne Kľačany.Archeologický nález vykopaný v apríli 1974 je na Slovensku jediný.Odborníci datujú uvedený predmet do obdobia 4. – 6. storočia n.l. Ide o liturgický predmet sv. Cyrila a Metóda, alebo žiakov apoštolov Slovienov?

Písomne zmienky z obdobia 13. – 19. storočia
1531
Prvé pustošenie Vozokán a okolia Turkami.Turci vypálili budovu školy vo V.Vozokanoch a odvliekli 11 obyvateľov.
1534
Obec Malé Vozokany mala 10 portov /dom s pozemkom/.
1565
Tureckými nájazdami sa svätobeňadické majetky dostali vo Vozokanoch i v okolitých obciach do zlého stavu.Zaniklo beňadické opátstvo a vozokanské cirkevné majetky prešli do vlastníctva Ostrihomskej kapituli.
1631
Obce M. a V. Vozokany boli podmanené Turkami.
1634
Vyše šesťdesiat obcí bolo poplatné Turkom.Medzi nimi aj Vozokany.
1652
V dňoch 26. – 27. augusta bola na veľkovozokanskom poli bitka medzi Turkami vedenými ostrihomským begom Kara Mustafom a vojskom vedeným Adamom Forgáčom, ktorému prišli na pomoc štyria Eszterházyovci a to Ladislav, František, Tomáš a Gašpar. Forgáčovské vojsko pozostávalo z 1000 jazdcov a 300 pešiakov, ktorí boli naverbovaní z okolia. Mustafa mal 4000 vojakov.Bitku rozhodli obyvatelia Vozokán a okolitích obcí,ktorí sekerami, cepami a vidlami napadli Turkov.
V boji z tureckej strany padlo 17 popredných veliteľov a vyše 800 turkov.Z kresťanov okrem 4 Eszterházyovcov, padlo 48 bojovníkov.
V roku 1734 dal Imrich Eszterházy, ostrihomský veľprepošt, na mieste bojišťa s Turkami, kde zahynuli Eszterházyovci, vystaviť obelisk.
História obyvateľstva obce
Kniha Christianizácia západných Slovanov s osobitným zreteľom na Slovensko uvádza , že na Veľkej Morave už v 9. storočí existovali tvz.služobné osady povozníkov studniarov, štitárov, hrnčiarov, dvorníkov, rybárov, dravcov, sokoliarov a pod.,ktorí boli sčasti slobodným obyvateľom užívajúcim pôdu občín, sčasti nevoĺníkmi, usadenými mimo panských sídel.Od služobných označení tejto časti obyvateľstva vznili služobné typonymá typu Vozokany, Voderady, Tesáre, Štitáre, Hrnčiarovce, Dvorníky, Rybany, Dravce, Sokolovce a pod.Miestne názvy osád dokazujú, že na Slovensku už okolo r. 1000 bola rozvinutá remeselná výroba.Popri obciach, ktoré mali osobitné úlohy v službách hradov, jestvovali obce zamerané na povoz, ako Vozokany.V roku 1228 sa súdili o časť chotára Vozokian svätobeňadický opát s nitrianskou kapitulou, druhú časť daroval kráľ Belo IV. kresťanským Kumánom, ktorí ju zamenili v roku 1292 so zemanmi de Vezechen“.Opäť zmienka uvádza začlenenie majetku a tým aj obyvateľstva.Kto boli kresťanskí Kumáni a kde sa vzali ? Kumáni boli kočovníci.Prví Kumáni prišli do Uhorska už v roku 1090.V roku 1206 nastal prudký vzrast mongolsko-tatárskej moci.Džingistán porazil pri rike Kalke roku 1223 aj vojská ruských kniežat spojených s kočovnými
Kumánmi.Písomne sa spomína škola vo Veľkých Vozokanoch už okolo roku 1309.Pravdepodobne mohlo ísť o cirkevnú školu.Školy, nariadil zriadiť kráľ Štefan.Predpokladáme, že škola sa nachádzala v blízkosti veľkovozokanskej fary.Daľšia zmienka o Vozokanoch je udalosť po roku 1321.Matúš Čák neuznával ani uhorského kráľa z francúzkeho rodu Anjouovcov a napadol aj kráľovský hrad v Budíne.Po smrti Matúša Čáka Trenčianského jeho niekdajší prívrženec Felician Zach sa pre nejakú príčinu ozbrojený virútil na kráľovskú rodinu Karola Roberta.Rozsekali nielen Zacha, ale vykynožili celé jeho príbuzenstvo.Pomsta stihla aj nevinného zaťa Zachovcov, mlynianského pána Kopaja.Kopajov sluha sa vtedy náhodou zatúlal do Vozokán, kde ho obyvatelia ozbíjali a zabili.Kráľ Karol Róbert bol silným vládcom Uhorska.Po roku 1328 vydal opatrenia v prospech rozvoja banských miest.Keď na jeseň 1591chcela turecká správa urobiť nový súpis ostrihomského sandžaku, odmietlo to okolo 70 obcí, medzi nimi aj Malé a Veľké Vozokany.Po nastúpení nového budínskeho miestodržiteľa Mehmeda pašu, len čo počasie umožnilo presun väčších oddielov, došlo znovu na celom pohraničí k prepadom miest a dedín, odvliekaniu ľudí a daľším narušovaniam mieru.Tekovská stolica bola najviac postihnutá.Turci plienili okolo roku 1626 po Pohroní až po Žiarskú kotlinu, roku 1627 v okolí Vrábeľ a Zlatých Moraviec.Odvliekanie ľudí nebolo spojené vždy iba s nájazdmi.Mnoho ľudí odvliekli aj sliediace skupinky Turkov alebo Martalovcov.Často to boli deti, ktoré chytili pri pasení dobytka, alebo pri poľných prácach.

Rodiny a osobnosti
Poslednými zemianskými rodinami v Malých Vozokanoch boli rodina Bacskáyová a Botková.
Bacskadyovci pochádzali pôvodne z Trenčianskej župy, mali majetky aj v Nitrianskej župe. Do Tekova prišli začiatkom 18. storočia.Dolný kaštieľ v roku 1710 dala župa postaviť podžupanovi.Kaštieľ bol pôvodne barokoveho štýlu.Podľa Bars vármegye kozsegei v druhej polovici 18. storočia.Rokoková úprava bola na kaštieli prevedená okolo roku 1750.Je to jednopodlažná budova v pôdoryse tvaru písmena ,,L“.Arkády dvorovej fasády sú čiastočne zamurované.Pôvodná krytina na streche bol šindeľ.V tom čase mal objekt charakter jednoduchého vidieckho sídla, kde sa hlavný dôraz kládol na poľnohospodársku výrobu.Viacerí členovia tejto rodiny zastávali verejné funkcie.Pavol Bacskády bol v roku 1755-1760 podžupanom.
Rodina Botková
Botkovci boli známi už v dobe Ľudovíta I..Pôvodné majetky mali v župách Somogy, Tolna, Vas, Vesprém a Zala.Vetva, ktorú založil Dávid Botka, sa usadila na prelome 16. a 17. storočia v Bratislavskej župe.Po roku 1666, kedy sa Štefan Botka stal podkapitánom Hrušovského hradu, získala majetky príbuzenskými zväzkami s rodinami Bucsányi, Endrédy, Galas, Gyarfas, Gyori, Litassy, Sido a Varády.Menšie majetky získali v Nemčiňanoch, v Ondrejovciach a v Tekovskej župe.Štefanov syn Ladislav sa po sobáši s Katarínou Gzarfasovou usadil v Tekove natrvalo.Z manželstva jeho syna Ladislava s Jozefínou Gosztonyiovou sa narodil Teodor Botka, známy historik a verejný pracovník.

Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk