ODRODA VINIČA
Vinič patrí do rodu Vitis, ktorý má veľa druhov. Najväčší význam pre výrobu vína má Vitis vinifera (vinič hroznorodý), ktorý má niekoľko tisíc odrôd. Každá odroda má svoju vlastnú chuť, arómu, prípadne korenitosť, ktoré potom prechádzajú do vína a dávajú mu odrodový charakter. Okrem odrody viniča sa vyžaduje aj vhodný podpník, do ktorého sa odrodový vinič zaštepí. Podpníkový vinič patrí tak ako Vitis vinifera do podrodu Euvites, pričom najčastejšie sa používa Vitis berlandieri, riparia alebo rupestris, ktoré sú odolné proti voške viničovej.

ZDRAVOTNÝ STAV HROZNA
Dobrý zdravotný stav hrozna je veľmi dôležitý, ak chceme získať kvalitné víno. Hrozno musí byť zdravé, dobre vyzreté, preto sa musí vinič počas vegetácie ošetrovať dovolenými prostriedkami. Nahnité alebo inak poškodené hrozno stratí charakteristickú chuť a vôňu odrody. Iná situácia je, keď je hrozno napadnuté ušľachtilou plesňou Botrytis cinerea a nastane tvorba hrozienok. Považuje sa to za výhodu a na tomto princípe je založená výroba niektorých vín, napríklad tokajských.

DOBA ZBERU HROZNA
Podľa nového vinárskeho zákona sa z hrozna čistých odrôd, ak má menej ako 160 gramov cukru na jeden liter muštu, môže vyrobiť len stolové víno. Aby sme víno mohli považovať za kvalitné, musí mušt obsahovať 160 gramov cukru na jeden liter muštu. Vína osobitnej kvality vyžadujú najmenej 190 gramov cukru na jeden liter muštu i viac. Z toho vyplýva, že doba zberu je veľmi dôležitá a pre vinohradníka je výhodné, ak oberá hrozno čo najneskôr, aby dosiahlo čo najväčšiu cukornatosť.

MNOŽSTVO ÚRODY
Čím je menšia úroda na jednom kre, tým má víno viac charakteristických vlastností, lepšiu chuť a kvalitu. Pri nadmerných úrodách sa silno zníži charakter odrody vína. V niekoľkých krajinách (napríklad Francúzsko) je úroda hrozna z jedného hektára obmedzená na určité množstvo. Keď sa množstvo hrozna na jeden hektár prekročí, víno sa automaticky preradí do nižšej cenovej skupiny.

POLOHA VINOHRADU
Pre vinohrady sú najlepšie polohy na svahoch. Podľa možností na južných, kde sa získava oveľa viac slnečného svitu ako na rovinách. Veľmi výhodné sú aj svahy chránené lesným porastom pred vetrami, ako na príklad svahy riečnych a jazerných údolí. Poloha vinohradov je jedným z kritérií pri uznávaní kvality hrozna.

PODNEBIE
Rôzne druhy viniča prežívajú aj v extrémnych teplotných podmienkach. Väčšina odrôd viniča, ktoré sa používajú na výrobu vína, správne vegetuje a rastie len v miernych pásmach. Najdôležitejšie oblasti na pestovanie viniča nájdeme na severnej a južnej pologuli od 30° do 50° zemepisnej šírky (Slovensko 47°44` - 49°37` SZŠ). V týchto oblastiach je priemerná ročná teplota 10° až 20°C. Viniču sa nedarí, ak je priemerná ročná teplota nižšia ako 10°C.
K dôležitým podmienkam patria aj vodné zrážky. Vinič síce vydrží aj väčšie sucho, pretože má hlboké korene, ale určité množstvo vody potrebuje.