Patrí medzi významné tradičné odvetvia poľnohospodárstva na Slovensku, i keď z plošného hľadiska je iba okrajovým odvetvím. Polohy vinohradov sú situované v najlepších podmienkach v oblastiach najteplejších regiónov, v nižších polohách slnečných pahorkatín a vrchovín, v tradičných pestovateľských oblastiach. A to hlavne na svahoch Malých Karpát a oblasti Zemplína. Ďalej sú to časti pohorí, ktoré zasahujú do Podunajskej pahorkatiny (pr. Považský Inovec, Tribeč a Krupinská Planina) a do Východoslovenskej pahorkatiny (pr. Zemplínske vrchy, Slanské vrchy). Jedným z cieľov vinohradníctva je úplné pokrytie potreby obyvateľstva v produktoch odvetvia. Tento zámer bol plnený do roku 1990, kedy bolo pri silne extenzívnom vývoji prebytkové a pokrývalo v rámci bývalej ČSFR aj potreby trhu ČR v množstve 200-tisíc hektolitrov vína ročne. V súčasnosti je v SR plocha viníc nedostačujúca pre účely zabezpečenia suroviny pre existujúci spracovateľský priemysel, pre pokrytie spotreby obyvateľstva a tiež jej využitia z hľadiska pôdnych a klimatických podmienok.

Za posledné desaťročie vinohradnícke odvetvie zaznamenalo výrazný útlm nielen v plošných výmerách, ale aj v úrodách a tým aj v produkcii. Od roku 1990 bol plošný prepad u zberových plôch cca 5-tisíc hektárov (v roku 1999 bola výmera zberových plôch rodiacich vinohradov 18 537 ha) a celková produkcia klesla z úrovne roku 1990, kedy bola 118 500 ton na úroveň 65-tisíc ton v roku 1999, čím sa dostalo toto odvetvie pod hranicu sebestačnosti. Na nedostatočnej produkcii odvetvia sa podieľa hlavne vysoký vek výsadieb (takmer 42% rodiacich výsadieb je nad 20 rokov), vysoký výpad krov, vysoké vstupné náklady, nízka rentabilita výroby a pod.

Na základe uvedeného je v súčasnosti zabezpečenie stabilizácie a následne rozvoja vinohradníckeho a vinárskeho odvetvia a tým dosiahnutie stavu sebestačnosti hlavným cieľom Slovenska. Z toho dôvodu je podporná politika SR zameraná predovšetkým na obnovu viníc a to systémom priamych dotácií.

HISTÓROIA VINIČA
Vinič hroznorodý patrí medzi najstaršie kultúrne rastliny. Väčšina autorov vedeckých publikácií uvádza, že vinič pochádza zo strednej Ázie a z Kaukazu z oblasti Čierneho a Kaspického mora. Podľa vykopávok archeológov a nálezov semien viniča sa zistilo, že vinič sa rozšíril ďalej do Egypta, Sýrie, Babylonie, potom do Číny, Palestíny a Grécka. Z Grécka sa rýchle rozšíril do Rímskej ríše a do oblastí, ktoré Rimania pri svojich výbojoch obsadzovali. Predpokladá sa, že väčšina vinohradníckych oblastí v Európe vznikla na územiach, ktoré boli obsadené Rimanmi. Tak sa rozšíril vinič do Francúzska, Portugalska a Španielska, pričom hranica bola na rieke Mosele v dnešnom Nemecku, a ďalej do Čiech a na Slovensko. Rozšírenie pestovania viniča v strednom a severnom Taliansku sa pripisuje Etruskom. V hrobkách starých Etruskov sa našli fresky, ktorých vek sa odhaduje na viac ako 2.500 rokov a obsahujú výjavy súvisiace s pestovaním viniča a výrobou vína. Našli sa aj ozdobné poháre a iné nádoby na víno.

Z historických výskumov vyplýva, že v Egypte bolo známe víno už v najstarších dobách jeho dlhej histórie, teda už pred 3.200 rokmi pred n.l. Dôkazy o tom sa našli v hrobkách faraónov, kde sa medzi rôznymi kresbami nachádzali aj kresby o pestovaní viniča, lisovaní hrozna, ako aj o príprave vína a o jeho pití. Mŕtvym dokonca dávali do hrobu džbány naplnené vínom.
Starí Egypťania verili, že víno je darom boha Ozirisa, syna boha nebies a zeme, ktorý bol víťazom nad smrťou a ktorý sa zrodil zo svojho popola, rovnako ako sa každý rok znovu zrodí hrozno viničového kra.
Je pravdepodobné, že pestovanie viniča na území Slovenska sa začalo v rokoch 276 – 282, za vlády rímskeho cisára Próbusa.

PESTOVANIE VINIČA
Hrozno je ovocím slnka a radosti. Keď ho vraj ľudia prvýkrát objavili – vyhrali. Nie je uvedené, či aj vďaka vínu, ktoré sa vyrába jeho kvasením.
Cieľom každého vinára je vyrobiť čo najkvalitnejšie víno. Aby bolo víno čo najlepšie a najchutnejšie, vyžadujú sa vhodné podmienky už pri pestovaní hrozna.
Medzi tieto podmienky ovplyvňujúce chuť a kvalitu vína patrí: