Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Kategórie chránených území

Kategórie chránených území
- tvoria základ územného systému ekologickej stability(ÚSES)
- ochrana reprezentatívnych, vzácnych a zriedkavých ekosystémov s prirodzeným charakterom
- veľký počet chránených druhov
- Zákon NRSR 287-1994- Zákon o ochrane krajiny a prírody: záchrana prírodného dedičstva, zachovanie a udržanie rozmanitosti foriem života na Zemi, racionálne využívanie prírodných zdrojov, udržať ekologickú stabilitu
- 5 stupňov stability: veľkoplošné
1, Chránená krajinná oblasť(CHKO)- nad 1000ha; ekosystémy významné pre biodoverzitu a ekologickú stabilitu; charakteristický vzhľad krajiny; vyhlasuje Ministerstvo životného prostredia
- 14ks: Vihorlat, Kysuce, Poľana, Latorica, Ponitrie, Záhorie, Biele Karpaty, Malé Karpaty, Východné Karpaty, Horná Orava, Štiavnicke vrchy, Strážovské vrchy, Cerová vrchovina, Dunajské luhy
2, Národné parky(NP)- nad 1000ha; s prvkami prirodzenej prírodnej krajiny- pôvodná, alebo čo najmenej pozmenená; vysoká hodnota ekologickej stability; chránené a ohrozené druhy; najvýznamnejšie prírodné dedičstvo; 3.stupeň ochrany; vyhlasuje vláda
- 9ks: TANAP, NAPANT, NP Poloniny, Pieninský NP, NP Malá Fatra, NP Veľká Fatra, NP Slovenský raj, NP Muránska planina, NP Slovenský kras
maloplošné
3, Chránený areál(CHA)- do 1000ha; ekosystémy pre zachovanie diverzity; 4. stupeň ochrany
- 191 CHA: Arborétum Mlyňany, Trnavské rybníky, Pieninské Lipy
4, Prírodné rezervácie(PR)- do 1000ha; areály ohrozených druhov; pôvodná málo pozmenená príroda; vo všetkých krajinných typoch; 5.(najvyšší) stupeň ochrany
- 383ks PR- Žibrica, Breznianska skalka, Čingovské hradisko
- štát môže vyhlásiť aj za národné- NPR- 231ks- Belianske Tatry, Bradlo, Devínska kobyla
5, Prírodné pamiatky(PP)- do 50ha; bodové alebo líniové maloplošné ekosystémy; vedecký, kultúrny, krajinotvorný význam
- 232ks- Bešeňovské travertíny, Beckovské hradné bradlo
→NPP- 60ks- Belianska jaskyňa, Dobšinská ľadová jaskyňa
Plocha všetkých chránených území v SR- 1/3 územia; tvoria kostru územnej ekologickej stability
Druhová ochrana a ochrana drevín mimo lesa

- ohrozené, veľmi ohrozené, vzácne- zakázané loviť a zbierať→finančná pokuta
chránené rastliny: Plesnivec alpínsky, Astra alpínska, Horce, Zvonček maličký, Črievičník papučkový, Veternica narcisokvetá, Rumenica turnianska, Kosatec rakúsky, Včelník rakúsky, Poniklec obyčajný, Borovica limba, Borovica kosodrevinatá
chránené živočíchy: Drop fúzatý, Orol skalný, Jež bledý, Netopiere, Obojživelníky, Medveď, Rys, Vlk, Svišť, Bobor
Ochrana stromov: všetky stromy, kt. majú vo výške 130cm majú obvod viac ako 50cm→všetky chránené, aj kry a porastené kroviny- ak dosahujú viac ako 10m2→chránené
Územný systém ekologickej stability
- zabezpečuje zachovanie bohatstva, rôznorodosti života v krajine
tvoria ho: ●vyhlásené chránené územia
●ekologicky významné územia bez osobitnej úpravy- lesy, vodné plochy, parky
●ostatné vhodné prírodné prvky- lúčno-pasienkové územia, kopaničiarske územia- extenzívne využ. Krajina
Základ: skladbové prvky ÚSES- biocentrá, biokoridory
1, Biocentrá. Najkvalitnejšie prvky s najväčšou ekologickou stabilitou(PR); umožňujú existenciu druhov a spoločenstiev prirodzeného genofondu krajiny(rozmnožovanie, úkryt, výživa, prirodzený vývoj…)
2, Biokoridory a interakčné prvky. Zabezpečujú migráciu a výmenu genetických informácií a prepojenie rôznych ekosystémov biocentier- rieka, vzdušné trasy
Cieľ ÚSES: 1, vymedzenie kostry ekologickej stability(súbor všetkých ekologicky stabilných častí územia bez ohľadu na ich funkčné vzťahy)
2, dosiahnutie priaznivého stavu ekologickej kvality územia(aby aspoň ½ územia tvorili ekologicky stabilizujúce prvky- lúky, lesy, pasienky, vodné plochy, močiare…)
Ochrana prírody a krajiny- základ starostlivosti o životné prostredie
Legislatíva na úseku ochrany ŽP v SR

- legislatívu predstavuje systém platných právnych noriem, ktorými sa chráni ŽP
1, Všeobecné právne normy platné pre všetkých občanov- Ústava- čl. 44 a 45
a, Každý má právo na priaznivé životné prostredie
b, Každý je povinný chrániť ŽP
c, Nikto nesmie ŽP ohrozovať ani poškodzovať
d, Štát dbá o šetrné využívanie a starostlivosť o ŽP
Zákon o ŽP z roku 1992- vychádza z princípu trvalo udržateľného rozvoja
Zákon o štátnom fonde ŽP SR z roku 1991
Zákon o ochrane zdravia z roku 1994
Zákon o posudzovaní vplyvu na ŽP z roku 1994
Zákon EIA(1994)- všetky zámery, kt. môžu negatívne ovplyvniť ŽP, majú byť včas odborne posúdené za účasti verejnosti
Zákon NRSR č. 287/1994 Zz. O ochrane prírody a krajiny- platný od 1.1.1995

- zavádza systém komplexnej ochrany prírody a krajiny; nahradil najstarší zákon SNR č.1/1955 Zz. O štátnej ochrane prírody a niekoľko sto ďalších predpisov
- zaviedol nové kategórie chránených území ŠPR→PR; mení počet a typy chránených území
2, Právne normy na ochranu jednotlivých zložiek ŽP
- zákon o ochrane ovzdušia; zákon o vodách; zákon o ochrane pôdneho fondu; zákon o odpadkoch
Zákon o ochrane prírody č. 543/2002 Zz.- dopĺňa zákon č. 287/1994 o kategórie území európskeho významu, o druhy eu, významu , chránené krajinné prvky(CHKP) a chránené vtáčie územia(CHVÚ) s výskytom biotopov druhov vtákov eu. Významu a biotopy sťahovavých vtákov
- zoznam vtáčích území na návrh MŽP SR schvaľuje vláda a zasiela komisii EÚ
- stanú sa súčasťou súvislej eu. Sústavy chránených území
CHKP- významný krajinný prvok, ktorý plní funkciu biocentra, biokoridoru alebo interakčného prvku, najmä miestneho alebo regionálneho významu
- vyhlasuje OÚ vyhláškou

Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk