Irak – Bagdad:
        Majú tu pôvod niektoré z starovekých civilizácii (Sýria, Babylon a Sumer). Moderný iracký štát vznikol v 1920 a vytvorila ho po okupácii v I sv. vojne vláda Veľkej Británie.
        Je potencionálne jednou z najbohatších krajín na svete. Má obrovské ložiská ropy (10% sv. zásob) a zemného plynu. Produkuje 922 miliónov barelov ropy a 3,1 biliónov kubických metrov zemného plynu. Je obdarený množstvom vody z dvoch hlavných riek Eufrat a Tigris.

        Je politicky aktívna krajina a snaží sa o pričlenenie nie úplne arabských krajín. Má citlivé vzťahy s jeho susedom Iránom – to viedlo v 1980  medzi nimi k vojne. Irak (Saddam Hussein) napadol Irán v septembri 1980. Irán podporoval Kurdov v Iraku v ich vzbure. Vojna skončila v auguste 1988 a k zastaveniu bojov prispela United Nations. Vojna bola jedna z najdlhších a najdeštruktívnejších v 20. storočí s viac ako z miliónom obetí. Navzdory dĺžke a nákladnosti, ani Irak ani Irán z nej nemali značné teritoriálne a politické zisky. Základné problémy, ktoré rozdeľovali krajiny zostali nevyriešené.

        Severná hornatá časť sa nazýva Al Jazíra. 50% krajiny je obrábateľných a sú tam malé zásoby soli, uhlia, síry a sadry. Vegetácia je skromná. J, JZ a Z je púštnatý. Krajina má málo stromov okrem datlových paliem a topoľov. Zo zvierat tam žijú gepardy, gazely, antilopy, divoké somáre, vlci, hyeny, šakaly, divoké prasatá, zajace a netopiere.
        Irak má zničené ŽP a infraštruktúru mnohými vojnami.
        Najväčšie mestá sú Bagdad, Basra a Mausil. Rafinérie Bagdad, Basra, Hadithah, Khanaqin, Kirkuk, a Al Qayyarah. Blízko Bagdadu sa skvapalňuje zemný plyn At Taji.
        Chovajú kozy, ovce, dobytok, hydina a významný je arabský plnokrvník. Lov rýb, výroba je málo rozvinutá (potraviny, textil, odev, obuv, nábytok, cigarety a stavebné materiály.

Irán – Teherán:
        Hornatá krajina, má najvyšší vrch západných Himalájí Demávend (5670m).
        Obyvateľstvo moslimovia, veľa storočí bol strediskom islamskej vetvy Šítov. Medzi etnické skupiny patria Šíti a Kurdi
        Bol monarchiou od 1501 do 1979 a vládol tam šach alebo kráľ až sa šítsky kňazi vzbúrili a založili Islamskú republiku

        Buky, duby a divé pistácie. Väčšina prirodzenej vegetácie bola nahradená kultúrnymi plodinami; zo zvierat vlci, líšky, divé kozy, medvede, divé ovce, púštne tigre a gazely.

        Patrí medzi krajiny s veľkými zásobami ropy a zemného plynu. Zásoby ropy a zemného plynu sú najmä v juhozápadnej provincii Khuzestan a v Perzskom zálive. Má tiež jedno z najväčších ložísk medi na svete. Zásoby sú po celej krajine, najmä v strede a okolo miest  Kermán a Yazd. Ťaží sa tu aj bauxit, uhlie, Fe(Zahedán, Mašhad), Pb, Zn. od roku 1913 bol Irán hlavným vývozcom ropy

        Obrábateľná pôda je 10,4%, 6% sú pastviny. Zaoberajú sa aj rybolovom a ťažbou dreva.
        ŽP znečistené urbanizáciou a industrializáciou (znečistenie vzduchu autami a továrňami spôsobuje respiračné problémy
        Ekonomika je založená na ťažbe ropy a zemného plynu; 60% štátneho rozpočtu je z tohto a 40% z daní a poplatkov. Ekonomiku nepriaznivo ovplyvnili vojna s Irakom a vojna v zálive.
        Pestujú ryžu, pšenicu, jačmeň, zemiaky,  strukoviny, zelenina, ovocie, krmivá (lucerna a ďatelina), olejové semiačka, orechy aj vlašské, mandle, pistácia, vlna, cukrová trstina, cukrová repa, bylinky a korenia (rasca, šafran), čaje a tabak. Produkujú med a chovajú priadku morušovú, od ktorej získavajú hodváb.

Kuvajt – Kuvajt:
        Islamská konštitučná monarchia. Jediný značný prírodný zdroj Kuvajtu je ropa, je to hlavný ekonomický produkt
        ekologickú katastrofu spôsobila vojna v zálive. Jazerá ropy sa vyliali do pôdy a kontaminovali ju takisto ako aj vody Perzského zálivu. Škodlivé látky sa dostali do vzduchu, vody, pôdy a potravín. 
        Ropa umožnila vybudovanie dobrého školstva, bezplatného zdravotníctva a majú menšie dane. 1/10 z celkovej ťažby ropy pochádza odtiaľto.