Motto Spojených Štátov: „E Pluribus Unum“ (From many, one; Z mnohých jeden)

„Čo je Američan, tento nový človek?“ pýtali tisícky imigrantov, ktorý prišli do Ameriky v 18. storočí. „Ten je Američan, kto necháva za sebou všetky svoje staroveké predsudky a spôsoby, berie si nové od nového života, ktorý prijal, novej vlády, ktorá ho riadi a nového miesta, ktoré zastáva. Američan je nový človek, ktorý hrá podľa nových princípov... Tu sú individuality všetkých národov zmiešané do novej rasy ľudí.“
Michel Guillaume Jean de Crévecoeur

U.S.A.

Spojené Štáty Americké sú jedinou krajinou, ktorá si so samozrejmosťou prisvojila názov celého kontinentu. Narozdiel od iných krajín siaha od pobrežia k pobrežiu. USA sú treťou najväčšou krajinou na svete po Rusku a Číne. Pozostávajú z 48 kontinentálnych štátov a nekontinentálnych Aliašky a Hawaia. USA zahŕňajú aj niekoľko mimo ležiacich území ako Commonwealth of Puerto Rico, Virgin Islands of the United States, ktoré sú v Caribskom mori a ostrovy Americá Samoa, Guam v Pacifiku.
Najväčší štát je Aliaška, nasledovaná Texasom a Californiou. Najmenší štát je Rhode Island. Najviac obyvateľov má California (33,871,648) a najmenej ich žije v horách Wyomingu.

Centrálne roviny –The Central Plains sa tiahnu od kanadských hraníc, od Minesoty až po severný Texas. Príroda tu bola skutočne štedrá, mierne zvlnený povrch s úrodnou pôdou poznáme z fotografii či filmov podľa vlniaceho sa mora kukurice či pšenice. Práve tu sa nachádza známy kukuričný pás, ktorý postupuje od západného Ohia k východnej Nebraske a od stredu Minesoty až do stredu štátu Missouri. Pšeničná oblasť zaberá územie Veľkých Prérií – Great Plains – a západne oblasti hraničiece s Kanadoou – Kansas, Oklahomu, Severnú a Južnú Dakotu. Kukuričný pás sa pri sútoku Mississippi a Misouri mení na bavlníkový. Priaznivé podmienky umožnili rozvoj chovu dobytka aj obrovskú mechanizáciu. Mierne pásmo má však aj vľla nerastného bohatstva, výborné dopravné podmienky, vrátane splavných riek. 

Veľké jazerá – sú skupinkou piatich veľkých jazier v Severnej Amerike, prepojených prírodnými aj umelo vytvorenými kanálmi. Od Z na V sú to Lake Superior, Lake Michigan, Lake Huron, Lake Erie a Lake Ontario. Jazero Michigan leží celé v štátoch a ostatné na hranici USA a Kanady. Výška jazier klesá smerom na J. Huron a Michigan lečia v rovnakej výške. Erie odteká riekou Niagara, ktorá vytvára Niagarské vodopády  keď z 99 metrovej výšky padá do jazera Ontario. Ta týchto jazerách je vybudovaných množstvo prieplavov, ktoré tvoria veľkú sieť riečnej dopravy, napr sú spojené s riekou Mississipi a Mexickým zálivom. Sú na nich vybudované aj vodné elektrárne. Ktoré zásobujú elektrinou mestá ako Detroit, Cleveland, Chicago. Tieto  jazerá ľadovcového pôvodu majú enviromentálne problémy najmä so znečistením a populáciou rýb. 

Rieka Mississippi – v preklade z indianskeho jazyka jej názov znamená „Veľká voda“. Je to najväčšia a najdôležitejšia rieka Severnej Ameriky. Mississippi sa tiahne od jazera Itasca v Minesote až k Mexickému Zálivu, do ktorého sa vlieva v štáte New Orleans. Jej celková dĺžka je 5970 km.  Na Mississippi sú ekonomický závislé mnohé mestá na jej toku, napr: Mineapolis.  Najväčším jej prítokom je rieka Misouri. Rieka je poznačená počasím.  Dlhé obdobia sucha sa striedajú s náhlimi, prudkými dažďami. Je to najdivšia a najničivejšia rieka v USA. Prví objavitelia pred stáročiami s hrôzou opisovali rozvodnený živel unášajúci celé ostrovy zeme a hromady kamenia. Ešte dnes sa o naj hovorí ako o dvoch riekach: jednu tvorí voda a druhú nánosy zeme. Ľudia ju nazvali riekou odnášajúcou budúcnosť. Vláda  preto vybudovala sieť kanálov, priehrad a umelých nádrží.

Socha Slobody, symbol voľnosti bola pre mnohých imigrantov prvým pohľadom, ktorý ich vítal v Spojených. Je vysoká 93 m a stojí na ostrove slobody v New Yorskom prístave. Bola navrhnutá francúzskym sochárom Frédéric-Augustom Bartholdim a je to dar od Francúzska ako pripomienka prvého storočia nezávislosti Ameriky od Británie.
Pôvodne mala Socha Slobody stáť pri vstupe do Suezského prieplavu ako déďaleka žiariaci symbol slávy v tom čase republikánsky zameraného Francúzska. Frédéric

Bartholdi sa musel definitívne rozlúčiť s predstavou nového Rodoského kolosu keď jej vybrali miesrto v New Youku.  Jej vnútro skonštruoval  Gustav Eiffel.
V roku 1903 vtessali do jej podstavca sonet od Emmy Lazarusovej:
 „Pošlite všetkých biedou doráňaných,
deptané masy po slobode dychtivé,
čakám tých bez domova, búrkou hnaných,
stiesnený odpad krajín, nech len privíta ich
tu v zlatej bráne moje svetlo žiarivé!“