Ekonomika: Arménsko sa pomaly spamätáva z prírodných a humánnych katastrof, ktoré krajinu v 80. a 90- tych rokoch postihli. Zemetrasenie v roku 1988 ťažko poškodilo infraštruktúru. Predlžujúca sa vojna o Náhorný Karabach, v ktorej bolo Arménsko zapojené, viedla k blokáde hlavných obchodných ciest krajiny. Dve nepredpokladané kruté zimy, skombinované s nedostatkom paliva kvôli blokádam, vyústili do zomierania a stavu blízkemu hladomoru.
Arménsko bolo menej ekonomicky pripravené na samostatnosť ako väčšina postsovietskych krajín. Roky sovietskeho centrálneho plánovania vybudovali v Arménsku priemyselnú základňu, ktorá bola vysoko závislá na obchode s ostatnými sovietskými štátmi. Takisto bol závislý od dodávok palív. Blokády od Turecka a Azerbajdžanu a nestabilná situácia v Gruzínsku reálne odrezala Arménsko od svetových trhov. Nedostatok paliva a neschopnosť predávať produkty zapríčinili zatvorenie množstva závodov. Hrubý domáci produkt (HDP), ktorý meria hodnotu výrobkov a služieb vyprodukovaných v krajine, sa prepadol o 60 % medzi rokmi 1991 a 1993.
Arménsko má silnú tradíciu vo vzdelávaní a v podnikateľstve. Krajina s malými prírodnými zdrojmi, ako je Arménsko, je odkázaná na kvalifikovanú pracovnú silu, a to je hlavnou výhodou Arménska. Vláda Arménska hľadá cestu k trhovej ekonomike liberalizáciou cien a implementáciou agresívneho privatizačného programu. Od roku 1995 inflácia, kvôli ktorej rástli ceny o 20 % za rok, sa dostala pod kontrolu a HDP začalo opäť rásť.

Poľnohospodárstvo: Význam poľnohospodárstva vzrástol v Arménsku po prepade priemyslu. Hlavné plodiny zahŕňajú ovocie a zeleninu, ktorá rastie na Araratskej rovinev juhozápadnom Arménsku. Táto je zavlažovaná vodou pochádzajúcou z rieky Arax. Zemiaky, obilie a dobytok sa pestujú resp. chovajú vo vyšších polohách. Arménsko je známe kvaslitou svojho ovocia a hrozna rastúceho blízko Jerevanu, z ktorých sa vyrába značkový koňak a rôzne likéry. Počas sovietskej éry boli farmy v Arménsku organizované v štátom riadených spolkoch. Po vyhlásení nezávislosti vláda rýchlo vrátila väčšinu fariem súkromným vlastníkom. Produkcia hneď vzrástla, no poľnohospodárstvo padlo za obeť ekonomickému úpadku krajiny. Blokády obmedzili export poľnohospodárskych produktov, rozvoj fariem trpel nedostatkom palív a pohonných hmôt, nedostatočným zavlažovaním a absenciou bankových úverov na nákup umelých hnojív a vybavenia.

Ťažba surovín: Arménsko produkovalo zhruba jednu tretinu molybdénu v Sovietskom zväze a ná jednoznačné zásoby medi a zinku. Taktiež je dôležitá produkcia priemyselných minerálov. Arménsko bolo najväčším probucentom perlitu v bývalom ZSSR a produkuje množstvá hliny, stavebného kameňa a polodrahokamov. Takisto ťaží menšie množstvo zlata.
Arménsko musí dovážať prakticky všetku naftu a zemný plyn. Táto závislosť od zahraničných dodávateľov spôsobila ekonomické útrapy, keď boli zavreté hranice počas politických problémov. Avšak aktuálne prieskumy objavili množstvo ropy a zemného plynu, ktoré ležia hlboko pod Arménskom. Krajina preto potrebuje pomoc zahraničia, aby mohlo pomýšľať na ťažbu z týchto zdrojov.

Priemysel: Počas sovietskej éry bolo územie Arménska industrializované a začlenené do sovietskeho ekonomického systému. Väčšina priemyslu závisela na surových materiáloch alebo čiastočne dokončených výrobkoch z iných sovietských republík, ktoré boli zároveň primárnymi trhmi pre arménske výrobky. Závody produkovali výrobky dennej potreby, ako tkaniny a obuv, chemikálie, spracované kovy a lasery a elektroniku pre vojsko. Ekonomické blokády a problémy s nimi spojené zapríčinili priemyselný výpadok. Priemyselná výroba sa začala rozbiehať po upokojení politickej situácie v roku 1994. No strata trhov po páde ZSSR a stále pomalý proces privatizácie je brzdou tomu, aby sa priemysel vrátil na tie pozície a aby nabral takú silu, ako mal kedysi.