Energetika: Arménsko bolo tradične závislé od dodávok zemného plynu z Azerbajdžanu, na ktorého báze dopĺňalo svoje energetické zdroje. Azerbajdžan odrezal dodávky plynu po tom, čo v roku 1989 Arménsko podporilo separatistické snahy Arménov v Náhornom Karabachu. To spôsobilo Arménsku ekonomické problémy. Od tejto doby záviselo Arménsko iba na hydroelektrárňach, ktoré sa stali jediným zdrojom elektrickej energie. Avšak hydroelektrárne nepokrývali potreby štátu, treto sa vláda v roku 1995 rozhodla znovuotvoriť atómovú elektráreň v Metsamore, jedinú atómovú elektráreň v Zakaukazsku. Elektráreň bola zatvorená kvôli ničivému zemetraseniu v roku 1988. V roku 1988 Irán a Arménsko uzavreli dohodu, podľa ktorej Irán mal dodávať Arménsku zemný plyn počas 20 rokov. Dohoda bola podmienená postavením plynovodu medzi týmito krajinami.
V roku 2001 tepelné elektrárne na zemný plyn vyprodukovali 42 % všetkej arménskej elektriny. Väčšina plynu bola dovezená z Turkmenistanu. Zhruba 27 % elektriny bolo vyrobených v hydroelektrárňach, a jediná arménska jadrová elektráreň vyprodukovala 31 % elektrickej energie.

Obchod: Sovietske centrálne plánovanie zdegenerovalo arménske obchodné vzťahy, sprvilo ho vysoko závislé na výmenách s ostatnými republikami ZSSR. Znovuobnovenie obchodných vzťahov nebolo možné mnoho rokov po osamostatnení. Politická nestabilita a uzavretie hraníc prekazilo veľa obchodov s bývalými štátmi ZSSR. Turecko uzavrelo svoje hranice s Arménskom zo sympatie s Azerbajdžanom a tým uzavrelo Arménsku najlepšie východisko smerom na západné trhy. Preto sa Irán začal postupne stávať najlepším obchodným partnerom Arménska, a to aj napriek tomu, že samotný Irán bol značne izolovanou krajinou. Postupný návrat k stabilite v regióne je prísľubom pre Arménsko, ktoré je z geografického hľadiska predurčené stať sa významným obchodným centrom v regióne.

Mena: Po rozpade ZSSR si Arménsko ponechalo ako menu ruský rubeľ. Od polovice roku 1993 však prestala Ruská Centrálna Banka akceptovať ruble vytlačené pred týmto rokom. Tento čin zapríčinil masívny prílev rubľov do Arménska a iných bývalých sovietskych republík, v ktorých rubeľ stále platil ako obeživo. Toto spôsobilo vysokú infláciu. Z toho dôvodu arménski lídri zaviedli svojú vlastnú menu, nazývanú dram, a to v novembri 1993. Dram bol pôvodne ocenený na 200 rubľov za 1 dram. V roku 2001 bol kurz dramu voči doláru priemerne 555 dramov za 1 dolár

Vláda: Arménska ústava bola schválená v referende v roku 1995 a tým nahradila predošlú ústavu z éry Sovietskeho zväzu z roku 1978.Zaručuje, že Arménsko je nezávislý demokratický štát a garantuje ochranu základných ľudských práv a slobôd. Volebné právo majú všetci obyvatelia, ktorí ku dňu volieb dovŕšili 18 rokov.
Nová ústava dáva prezidentovi, ktorý je hlava štátu, široké prezidentské právomoci. Prezident je volený priamou voľbou na funkčné obdobie piatich rokov, pričom môže byť zvolený maximálne na dve funkčné obdobia. Prezident vymenúva predsedu vlády, ktorý predsedá rade ministrov. Členovia rady ministrov sú menuvaní prezidentom na odporúčanie ministerského predsedu.
Arménsky parlament sa nazýva Národný Snem. Je to jednokomorový legislatívny orgán pozostávajúci zo 131 členov, ktorí sú volení na 4 ročné volebné obdobie.
Arménska ústava zaručuje nezávislé súdnictvo.