Juhoafrická republika

Rozloha: 1 223 200 km2
Počet obyvateľov: 42 327 458
Hlavné mesto: Pretória (niekde sa uvádza aj Kapské Mesto a Bloemfontein.)  

Úradný jazyk: angličtina a afrikánčina (9bantuských jazykov)

Hlavné náboženstvá: kresťanské 58% iné 42%

Zriadenie: pluralitná demokracia

Mena: rand

Gramotnosť dospelých: 82%

Priemerná dĺžka života: 63 rokov

Juhoafrické výšiny s plochými vrcholmi sú obkolesené úrodnými, nízko ležiacimi pobrežnými nížinami so šírkou 55-240 km. Veľkolepé Dračie vrchy sa vypínajú do výšky 3482 m. Dolina rieky Limpopo tvorí severnú hranicu krajiny. Vnútri Juhoafrickej republiky leží samostatné horské kráľovstvo Lesotho. Podnebie je zväčša suché a slnečné, s priemernou ročnou teplotou ovzdušia 17 stupňov celzia  

Púšte, trávnaté oblasti a kroviny
Púšť Kalahari na severe prechádza do susednej Botswany. Väčšinu centrálnej plošiny zaberajú suché trávnaté oblasti nazývané Highveld. Kaina Middleveld na severozápade je naj priaznivejšia na chov dobytka než na pestovanie plodín, lebo jej chudobné pôdy už počas slabých dažďov podliehajú erózii. Na severovýchode plošiny sa rozprestiera Transvaalska kotlina, kde roľníci pestujú citrusové ovocie, kukuricu a tabak. Slony, levy, leopardy, veľké stáda antilop a zebier žijú v pichľavých krovinách Transvaalu alebo ich chránia v Krugerovom národnom parku.

Prírodné zdroje
Juhoafrická republika je bohatá na prírodné zdroje, najmä na nerastné suroviny. Vyváža viac diamantov ako ktorákoľvek iná krajina a je najväčším svetovým producentom zlata, platiny, chrómu a, mangánu. Má aj veľké zásoby zemného plynu, uhlia, medi, železa, azbestu, striebra, niklu a uránu. Je najpriemyselnejšou krajinou Afriky a mohla by byť jednou z najbohatších krajín na svete. Môže vyprodukovať dostatok obilia a mäsa pre svoju populáciu. 3tvrtina z národného bohatstva pochádza z priemyslu, výroby chemikálií, textilu a strojov.

Politika Apartheidu
Z bohatstva juhoafrických prírodných zdrojov malo úžitok len málo obyvateľov. Bol to dôsledok apartheidu, ktorú uplatňovala biela vláda od r. 1950. Podľa nej boli čierni oddelení od bielych a mali menej práv. Viedlo to k chudobe černochov, tvoriacich takmer ¾ populácie. Proti krutosti apartheidu protestovali mnohé krajiny a uvalili na Juhoafrickú republiku sankcie obmedzujúce jej zámorský obchod. 
Následok Apartheidu
V r. 1990 sa za vlády prezidenta F. W. Klerka začal systém apartheidu rúcať. V r. 1994 sa uskutočnili prvé všerasové voľby, ktoré posilnili černochov a vo vláde získali väčšinu. Napriek radosti z dosiahnutia rovnosti musela mladá demokracia čeliť mnohým problémom, napr. 2 milióny detí tu nenavštevujú školy, 1/2 obyvateľstva naďalej žije v príbytkoch bez elektriny, 12 miliónov ľudí nemá prístup k zásobám čistej vody a 1/3 populácie nemá zamestnanie. Priepasť medzi bohatými a chudobnými podmieňuje násilnú mestskú kriminalitu.

Boj o územie
Prvými obyvateľmi Južnej Afriky boli Hotentoti a Krováci. Približne v roku 300 po Kr. sa do oblasti prisťahovali bantuské kmene, ako sú Zuluovia, Khosovia a Sesotovia. Po Holanďanoch, ktorí sem priplávali v r. 1652, nasledovali ďalší Európania. V r. 1806 Briti okupovali pobrežné územia obývané holandskými farmármi nazývanými Búri alebo afrikánci a osídlili ich. V snahe udržať si nezávislosť a získať nové územia Búri uskutočnili v r. 1834-1838 tzv. veľké putovanie do vnútrozemia. Tam založili slobodné štáty Transvaalskú republiku, Oranžsko a Natalsko. Po objavení zlata a diamantov na tomto území sa odohrali dve vojny medzi Búrmi a Britmi. V r. 1904 Búri túto vojnu nakoniec prehrali, čo viedlo v r. 1910 k zjednoteniu krajiny.

Budúcnosť
V Juhoafrickej republike žije 77, 4% černochov, 12, 2% belochov, 8% tvoria miešanci a 2, 4% prisťahovalci z Ázie. Vláda zamýšľa vybudovať tzv. dúhovú spoločnosť, v ktorej budú všetci ľudia žiť v harmónii. V Juhoafrickej republike majú sviatky, v ktorých sa oslavujú ľudské práva, rodina, sloboda, pracujúci, mládež, ženy, odkaz minulosti a dobrá vôľa.         

Juhoafrická republika susedí (od východu) s Mozambikom, Zimbabwe, Botswanou a Namíbiou. Takisto aj s Lesothom a Svazijskom, ktoré v nej ležia.

Lesotho

Hlavné mesto: Maseru

Rozloha: 30 355km2

Počet obyvateľov: 2 050 000

Úradný jazyk: Anglický, soto

Hlavné náboženstvá: kresťanské 85%, tradičné 15%

Zriadenie: pluralitná demokracia

Mena: loti

Gramotnosť dospelých: 78%

Priemerná dĺžka života: 60 rokov

Toto hornaté kráľovstvo úplne obklopuje Juhoafrická republika. Je to jediná africká krajina, ktorej celé územie má nadmorskú výšku 1000m. Najväčším prírodným bohatstvom Lesotha je voda. V súčasnosti sa uskutočňuje veľký hydroenergycký projekt, ktorý pokryje všetky enerketycké potreby Lesotha a poskytne veľké množstvá vody JAR. Zatiaľ je Lesotho hospodársky závislé od svojho bohatého suseda.

Spriadanie Mohéru

Hornatý terén Lesotha je ideálny na chov kôz, ktorých mohérová vlna sa vysoko cení. Ženy na kolovrátkoch spriadajú mohér do priadze, z ktorej tkajú jemné látky na šaty a iné výrobky.
Svazijsko

Hlavné mesto: Mbabane

Rozloha: 17 363 km2

Počet obyvateľov: 908 000

Úradný jazyk:   svazijský, anglický

Hlavné náboženstvá: kresťanské 58%, tradičné 42%

Zriadenie: absolútna monarchia

Mena: lilangeni

Gramotnosť dospelých: 77%

Priemerná dĺžka života: 57 rokov

Svazijské kráľovstvo leží v tieni svojho mocného suseda, Juhoafrickej republiky, od ktorého závisí hospodársky i dodávkami energie. Hlavou exportnou plodinou Svazijska je cukrová repa, ale vyváža sa i celulóza , uhlie a azbest.

Svazijský kráľ má veľkú moc, zasahuje do vedenia štátu a vymenúva časť členov parlamentu. Jeho silu dokumentuje aj jeho titul ngwenyama, čo v preklade do slovenčiny znamená lev.