Potom svoje brehy prelomil a tiekol po nižšej časti územia. Vytvoril tak mnoho ramien. Najväčším z nich je Malý Dunaj. Územie medzi Dunajom a Malým Dunajom sa nazýva Žitný ostrov- jeden z najväčších európskych vnútrozemných ostrovov. Dunaj naniesol pozdĺž svojho toku toľko usadenín, že odtlačil ústie Dunaja a mnoho km ďalej na východ v smere svojho toku. Brehy Dunaja dnes spevňujú hrádze. Na rieke vybudovali Vodné dielo Gabčíkovo a spútali ju preto do 20 km dlhého, prívodného kanála. V ňom tečie voda až o 20 m vyššie ako sú postavené okolité dediny a mestá. Na našom území vedie cez Dunaj takmer 7 cestných mostov.( 7. je vo výstavbe). NA celom pohraničnom úseku je maďarský breh strmší ako slovanský, spôsobuje to otáčanie Zeme a tak. Tesne pred miestom ako opúšťa naše územie, priberá ešte Ipeľ a Hron.

VÁH Váh je ľavostranný prítok Dunaja, do ktorého ústí v Komárne a pravdaže naša najdlhšia rieky. Vzniká spojením Bieleho a Čierneho Váhu, Biely vyteká z Krivánskeho zeleného plesa a Čierny pramení pri Kráľovej Lehote. Na Čiernom Váhu pri Kráľovej Lehote bola postavená najväčšia prečerpávacia elektráreň. Cez deň vyrába elektrinu a v noci sa voda (lacným prúdom) prečerpáva naspäť do vysoko položenej nádrže, aby cez deň zase vyrábala elektriku. Jeho celková dĺžka je 403 km. Na Váhu je postavených najviac priehrad, spútavajú jeho tok na 17 miestach. Žiaľ väčšina nádrží sa postupne vyplnila splaveninami a zachytáva oveľa menej vody ako pri ich výstavbe. Malebné úseky prielomov Váhu cez Veľkú a Malú Fatru boli kedysi pre pltníkov, ktorí ho splavovali najnáročnejšie. Má najväčšie povodie, viac ako 15 000 km2. Na ceste k Dunaju váh mieša svoje vody s divokými a pokojne sa valiacimi vodami bystrín či veľkých riek. Najznámejšie sú Belá, Revúca, Orava, Turiec a Kysuca. Posledné tri dali mená aj krajom, odkiaľ privádzajú svoju vodu. Orava, ktorá sa Váhu takmer vyrovná, privádza vodu zo severu rovnako ako Kysuca, Turiec zas zbiera vody z Malej a Veľkej Fatry.
NITRA Pramení na juhovýchodných svahoch Malej Fatry a vlieva sa do Váhu nad Komárnom, jej dĺžka je 197 km.

HRON
Hron pramení pod Kráľovou holou v Tatrách, do Dunaja ústí pod Štúrovom. Hron obteká Nízke Tatry z juhu a Váh zo severu. Zbiera vodu všetkých riek zo stredu Slovenska. Hradbu pohorí preráža na mieste, ktoré sa nazýva Slovenská brána, medzi Štiavnickými vrchmi a Pohronským Inovcom. Hron je druhá najdlhšia rieka Slovenska.

IPEĽ
Ipeľ je dlhá rieka na juhu Slovenska, ktorá má väčšinu roka málo vody. Keďže je na tomto území slbá zrážková činnosť, často takmer stráca vodu. Najviac vody je v Ipli, keď sa sneh na horách topí a prichádzajú skoré jarné dažde. Jeho prameň sa nachádza vo Vepoských vrchoch, jeho dĺžka je 140 km. Jeho časť tvorí hranicu s Maďarskom.

SLANÁ Slaná je pravostranný prítok Tisy, ktorý pramení v Stoliockých vrchoch. Jej celková dĺžka je 229 km, ale na Slovensku je to iba 110 km. Do Maďarska vchádza pod Lenartovcami.

BODVA Je to ľavostranný prítok Slanej, prameniaci v Bolonských vrchoch
HORNÁD Je tiež prítok Slanej, ktorý pramení pod Kráľovou holou, pod Vykartovcami. Hornád sa vlieva do Dunaja po 179 km. Od Kráľovej hole tečie cez Slovanský raj, kde vytvára jeden z najkrajších prielomov na Slovensku. Lemuje ho turistický chodník( fakt je to tam pekné- bola som tam) a pre odvážnych poskytuje nebezpečnú vodnú cestu. Najkratšia rieka Slovenského rudohoria tečie cez Košica a južne od nich až po naše hranice s Maďarskom. Jeho pravostranný prítok je neznáma( aspoň podľa mňa, ale Vy ju určite poznáte- p.uč.) rieka Hnilec. Jeho najvýznamnejší ľavostranný prítok je aspoň známa rieka, prameniaca v Levočských vrchoch- Torysa.
BODROGJe to pravostranný prítok Tisy, ktorý vzniká sútokom Ondavy a Latorice a ich prítokov Topli a Laborca s riekou Uh