Rieky SR

Sila riek je obrovská, dokázali sa prerezať aj cez najtvrdšie skaly v horách. Naopak, na miestach, kde rieky opúšťajú hory a ich rýchlosť sa spomaľuje, ukladajú materiál, ktoré z nich zmyli. Zo Slovenska odtekajú rieky do dvoch morí. Väčšina slovanských riek odvádza svoje vody do Dunaja a ten sa vlieva do Čierneho mora. Len z malej časti územia pod Tatrami, zo Spiša, odtekajú rieky do Baltského mora. Do Jadranského mora, ktoré leží najbližšie(okolo 400 km) neodteká ani jedna zo slovenských riek. Nedokázali totiž prelomiť hradbu Álp. Územie Slovenska je rozvodnicami rozdelene na tri hlavne povodia: veľké povodie Dunaja, ktoré hlavná slovenská rozvodnica ďalej delí na oblasť prítokov Dunaja (Morava, Váh, Nitra, Ipeľ, Hron) a zberná oblasť Tisy so sústavou Bodrogu (Latorica, Laborec, Uh, Ondava, Topľa) a sústavou Slanej (Slaná, Bodva, Hornád, Torysa), ako tretie vystupuje malé povodie Dunajca, prítoku Visly, so svojim hlavným prítokom Poprad.
Sila riek sa prejaví aj pri každoročných povodniach. Donedávna naháňali strach najmä najväčšie rieky, preto spútali ich rieky hrádzami. Dnes viac ohrozujú životy a majetok ľudí malé, náhle rozvodnené potoky ako Svinka či Krupina. Okrem ochrany ľudí pred vodou treba myslieť aj na ochranu vody pred ľuďmi. Znečisťujeme si ju splaškami, chemikáliami a iným odpadom. Väčšina týchto nečistôt k nám nepriteká, ale vypúšťame ich sami do riek. Geografická poloha Slovenskej republiky v strednej Európe má za následok, že cez naše územie preteká len jeden veľtok - Dunaj.

DUNAJ
Dunaj je druhá najväčšia európska rieka, ktorá k nám priteká z Rakúska. Z jeho celkovej dĺžky 2 857 km je na území Slovenska 172 km dlhí úsek. Je tradičnou trasou riečnej dopravy, ktorej význam vzrástol po spojení s Rýnom a Mohanom v roku 1992. Dnes je možné plaviť sa na veľkých vnútrozemských lodiach zo Severného až do Čierneho mora. Dunaj má veľkú budúcnosť, ak vlády európskych krajín budú čoraz viac nákladnej dopravy presúvať z cesty na riečne lode. Slovensko je predsedajúcou krajinou Dunajskej komisie, má rozhodujúci vplyv pri plánovaní jej politiky a spolupráci medzi členskými štátmi. Pre svoju osobitú zemepisnú polohu je zaviazané rozvíjať riečnu dopravu. Slovensko má významný lodiarsky priemysel v Komárne, kde sa stavajú nielen riečne ale aj námorné lode. Pramení v Nemecku v Čiernom lese(Schwarzwald) a svoje najvodnatejšie prítoky priberá z Álp Tie spôsobujú, že najviac vody tečie cez Dunaj v máji, júni a júli, keď ostatné slovenské rieky už dávno odviedli najväčšie vody z roztopeného ľadu, či snehu. Na Slovensko priteká Dunaj pod hradom Devín, kde sa v divokých krútňavách spája s pomaly tečúcou Moravou. Pod Bratislavou, na mieste, kde sa Dunaj prerezal cez Malé Karpaty, vlieva do Malej dunajskej kotliny. Tam sa spomaľuje tok. V minulosti často menil koryto, lebo tiekol na svojich usadeninách vyššie, ako boli položené okolité časti krajiny.
Potom svoje brehy prelomil a tiekol po nižšej časti územia. Vytvoril tak mnoho ramien. Najväčším z nich je Malý Dunaj. Územie medzi Dunajom a Malým Dunajom sa nazýva Žitný ostrov- jeden z najväčších európskych vnútrozemných ostrovov. Dunaj naniesol pozdĺž svojho toku toľko usadenín, že odtlačil ústie Dunaja a mnoho km ďalej na východ v smere svojho toku. Brehy Dunaja dnes spevňujú hrádze. Na rieke vybudovali Vodné dielo Gabčíkovo a spútali ju preto do 20 km dlhého, prívodného kanála. V ňom tečie voda až o 20 m vyššie ako sú postavené okolité dediny a mestá. Na našom území vedie cez Dunaj takmer 7 cestných mostov.( 7. je vo výstavbe). NA celom pohraničnom úseku je maďarský breh strmší ako slovanský, spôsobuje to otáčanie Zeme a tak. Tesne pred miestom ako opúšťa naše územie, priberá ešte Ipeľ a Hron.

VÁH Váh je ľavostranný prítok Dunaja, do ktorého ústí v Komárne a pravdaže naša najdlhšia rieky. Vzniká spojením Bieleho a Čierneho Váhu, Biely vyteká z Krivánskeho zeleného plesa a Čierny pramení pri Kráľovej Lehote. Na Čiernom Váhu pri Kráľovej Lehote bola postavená najväčšia prečerpávacia elektráreň. Cez deň vyrába elektrinu a v noci sa voda (lacným prúdom) prečerpáva naspäť do vysoko položenej nádrže, aby cez deň zase vyrábala elektriku. Jeho celková dĺžka je 403 km. Na Váhu je postavených najviac priehrad, spútavajú jeho tok na 17 miestach. Žiaľ väčšina nádrží sa postupne vyplnila splaveninami a zachytáva oveľa menej vody ako pri ich výstavbe. Malebné úseky prielomov Váhu cez Veľkú a Malú Fatru boli kedysi pre pltníkov, ktorí ho splavovali najnáročnejšie. Má najväčšie povodie, viac ako 15 000 km2. Na ceste k Dunaju váh mieša svoje vody s divokými a pokojne sa valiacimi vodami bystrín či veľkých riek. Najznámejšie sú Belá, Revúca, Orava, Turiec a Kysuca. Posledné tri dali mená aj krajom, odkiaľ privádzajú svoju vodu. Orava, ktorá sa Váhu takmer vyrovná, privádza vodu zo severu rovnako ako Kysuca, Turiec zas zbiera vody z Malej a Veľkej Fatry.
NITRA Pramení na juhovýchodných svahoch Malej Fatry a vlieva sa do Váhu nad Komárnom, jej dĺžka je 197 km.

HRON
Hron pramení pod Kráľovou holou v Tatrách, do Dunaja ústí pod Štúrovom. Hron obteká Nízke Tatry z juhu a Váh zo severu. Zbiera vodu všetkých riek zo stredu Slovenska. Hradbu pohorí preráža na mieste, ktoré sa nazýva Slovenská brána, medzi Štiavnickými vrchmi a Pohronským Inovcom. Hron je druhá najdlhšia rieka Slovenska.

IPEĽ
Ipeľ je dlhá rieka na juhu Slovenska, ktorá má väčšinu roka málo vody. Keďže je na tomto území slbá zrážková činnosť, často takmer stráca vodu. Najviac vody je v Ipli, keď sa sneh na horách topí a prichádzajú skoré jarné dažde. Jeho prameň sa nachádza vo Vepoských vrchoch, jeho dĺžka je 140 km. Jeho časť tvorí hranicu s Maďarskom.

SLANÁ Slaná je pravostranný prítok Tisy, ktorý pramení v Stoliockých vrchoch. Jej celková dĺžka je 229 km, ale na Slovensku je to iba 110 km. Do Maďarska vchádza pod Lenartovcami.

BODVA Je to ľavostranný prítok Slanej, prameniaci v Bolonských vrchoch
HORNÁD Je tiež prítok Slanej, ktorý pramení pod Kráľovou holou, pod Vykartovcami. Hornád sa vlieva do Dunaja po 179 km. Od Kráľovej hole tečie cez Slovanský raj, kde vytvára jeden z najkrajších prielomov na Slovensku. Lemuje ho turistický chodník( fakt je to tam pekné- bola som tam) a pre odvážnych poskytuje nebezpečnú vodnú cestu. Najkratšia rieka Slovenského rudohoria tečie cez Košica a južne od nich až po naše hranice s Maďarskom. Jeho pravostranný prítok je neznáma( aspoň podľa mňa, ale Vy ju určite poznáte- p.uč.) rieka Hnilec. Jeho najvýznamnejší ľavostranný prítok je aspoň známa rieka, prameniaca v Levočských vrchoch- Torysa.
BODROGJe to pravostranný prítok Tisy, ktorý vzniká sútokom Ondavy a Latorice a ich prítokov Topli a Laborca s riekou Uh
POPRAD A DUNAJEC Poprad a Dunajec na severe Slovenska ako jediné rieky na našom území odvádzajú svoje vody do Baltského mora. Dunajec si už v dávnych časoch obľúbili pltníci. Dnes je splavovanie tejto rieky na pltiach turistickou atrakciou( boli sme tam v poslednej ŠvP).
V náročnom skalnatom teréne vznikajú na riekach často vodopády. Prekonávajú nerovnosti povrchu a rôzne prekážky. Tie im do cesty postavia najčastejšie vysoké pohoria. U nás sú preto najvyššie vodopády v Tatrách. Najviac vodopádov sa však nachádza v Slovanskom raji, kde prekonávajú prekážky vápencových brál.
V podzemí sa rieky ohrievajú a na povrch sa dostávajú často oveľa teplejšie, ako je okolitý vzduch. Takýmito riekami sú napríklad Teplica alebo Kováčovský potok. Pre svoje liečebné účinky ich ľudia vyhľadávajú odpradávna. Tieto rieky nezamŕzajú ani v zime.

Medzi neobvyklé rieky sa zaraďujú podzemné rieky. Takými na Slovensku sú napríklad Styx v Slovanskom krase lebo Borinský potok v Malých Karpatoch. Obidve rieky si vymleli koryto v tvrdých vápencoch pod zemou a na svojej ceste vymodelovali jaskyne.
Slovensko je bohaté na podzemne zdroje podpovrchovych vôd významných najmä pre pitné účely a veľmi významné sú zdroje minerálnych a termálnych vôd, ktorých výskyt a využívanie radí Slovensko na popredné miesta v Európe. Najväčšie zásoby podzemných vôd sú v nižinných oblastiach Podunajska a Východného Slovenska s výskytom mohutných naplav štrkov a štrkopieskov. Z ďalších sú najväčšie zásoby podzemných vôd v krasových oblastiach, na území s rozlohou 3 200 km2 (najmä v Slovenskom krase, Nízkych Tatrách, Muránskej planine, Strážovských vrchoch, vo Veľkej Fatre a Malých Karpatoch). Bohatý výskyt minerálnych vôd je podmienený zložitou tektonickou stavbou. Ich výskyt je prevažne viazaní na tektonické zlomy na hraniciach geomorfologických celkov. Poskytujú kvalitné minerálne, chemicky rôznorodé, stolové i dietetické vody. Termálne vody sú viazane najmä na hlboké sedimentačné panvy a hlboké zlomy, preto sú viazané najmä na nížiny a kotliny. Využívané sú na zdravotné účely a rekreáciu, ich využívanie však nezodpovedá ich možnostiam.