Kultúrne dedičstvo v krajine ako súčasť životného prostredia tvorí špecifické a nenahraditeľné bohatstvo štátu, je dokladom umenia, vedy, techniky, vzdelanosti a celkového vývoja spoločnosti. Štát, jeho orgány, obce, všetky organizácie a občania sú povinní kultúrne dedičstvo chrániť, starať sa oň a vytvárať podmienky pre jeho zachovanie a zodpovedajúce spoločenské využitie. Základným právnym nástrojom ochrany a využitia kultúrneho dedičstva je zákon SNR č. 27/l987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti v znení zákona NR SR č.200/l994 Z.z
Právna ochrana pamiatkového fondu

Medzi základné právne predpisy usmerňujúce činnosť vlastníkov a dotknutých orgánov a organizácií pri nakladaní s kultúrnymi pamiatkami je Zákon č. 27/ 1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti v znení neskorších predpisov a Vyhláška MK SSR Č. 21/1988 Zb. Tieto špeciálne právne predpisy pre ochranu a využívanie kultúrnych pamiatok určujú aj spôsob starostlivosti o kultúrne pamiatky, ktoré sa základne delia na nehnuteľné kultúrne pamiatky NhKP a hnuteľné kultúrne pamiatky HKP.

Z týchto právnych predpisov pre vlastníkov, správcov a užívateľov ako právnických aj fyzických osôb vyplýva povinnosť na vlastný náklad sa starať o KP, o ich zachovanie, údržbu, chrániť ich pred poškodením, ohrozením a znehodnotením. Musia si počínať tak, aby nespôsobili nepriaznivé zmeny stavu kultúrnych pamiatok alebo ich prostredia a neohrozovali tým ich zachovanie.

Štátnu pamiatkovú starostlivosť vykonávajú orgány štátnej pamiatkovej starostlivosti, ktorými sú ministerstvo kultúry a príslušné orgány miestnej štátnej správy. Ministerstvo kultúry je ústredným orgánom štátnej správy pre kultúrne pamiatky, ktorého odbornou zložkou v tejto oblasti je Odbor pamiatkovej starostlivosti v Sekcii kultúrneho dedičstva. Výkon a koordináciu všetkých odborných činností v oblasti ochrany pamiatkového fondu zabezpečuje Pamiatkový ústav, ktorý vznikol 1.1.1951. Výkon štátnej správy na úseku štátnej pamiatkovej starostlivosti zabezpečujú orgány miestnej štátnej správy t. j. príslušné odbory okresných a krajských úradov.

Ochrana kultúrnych pamiatok prináša teda obmedzenia predovšetkým ich vlastníkom. Okrem povinnosti dáva však súčasná legislatíva vlastníkom kultúrnych pamiatok aj určité úľavy. Vlastníkom kultúrnych pamiatok sú každoročne prideľované prostriedky na obnovu z Ministerstva kultúry SR prostredníctvom „Štátneho fondu kultúry PRO SLOVAKIA“ na základe žiadosti vlastníkov a taktiež z fondov, ktoré prideľujú Okresné a Krajské úrady. Štátny fond kultúry Pro Slovakia bol zriadený a svoju činnosť vykonáva podľa zákona SNR č.95/1991 Zb. o Štátnom fonde kultúry Pro Slovakia a zákonom NR Slovenskej republiky tak ako bol vyhlásený v Zbierke zákonov č. 169/1994.

Prostriedky fondu Pro Slovakia sa podľa schváleného rozpočtu a použiteľných prostriedkov používajú okrem iného na obnovu a spoločenské využitie kultúrnych pamiatok, historických knižných fondov, archívov a iných kultúrnych hodnôt, predovšetkým celonárodného a regionálneho významu.

Kultúrne pamiatky sú výberovou skupinou hnuteľných a nehnuteľných vecí ako významných dokladov historického vývoja spoločnosti, jej spôsobu života a prostredia od najstarších dôb po súčasnosť. Sú prejavom tvorivej práce človeka v rôznych odboroch ľudskej činnosti a pre ich historické, umelecké‚ vedecké a iné hodnoty je potrebné chrániť ich ako kultúrne pamiatky (KP).
Táto výberová skupina je súčasťou kultúrneho dedičstva, ktoré je súborom všetkých historických a kultúrnych hodnôt vytvorených predchádzajúcimi generáciami bez ohľadu na dobu a miesto ich vzniku. Kultúrne pamiatky sú zapísané a evidované v Ústrednom zozname kultúrnych pamiatok Slovenskej republiky, pričom štyri lokality s mimoriadne významnými KP a ich súbormi sú zapísané aj v Zozname svetového a kultúrneho dedičstva UNESCO.

Za kultúrne pamiatky (§ 2 ods. 1 zákona SNR č. 27/1987 Zb.) sa vyhlasujú také nehnuteľné a hnuteľné veci, prípadne ich súbory,
a)ktoré sú významnými dokladmi historického vývoja, životného spôsobu a prostredia spoločnosti od najstarších dôb po súčasnosť, ako prejavy tvorivých schopností a práce človeka v najrôznejších odboroch ľudskej činnosti pre ich revolučné, historické, umelecké, vedecké a technické hodnoty
b)ktoré majú priamy vzťah k významným osobnostiam a historickým udalostiam.

Evidencia pamiatok v základnom členení sa delí na
-hnuteľné kultúrne pamiatky a
-nehnuteľné kultúrne pamiatky.

Na Slovensku máme 12 722 nehnuteľných a 14 591 hnuteľných pamiatok, z toho 72 národných kultúrnych pamiatok.

Ďalšie rozdelenie evidencie pamiatok je:
-územné rozdelenie (kraje, okresy, mesta a obce),
-druhové členenie (architektúra, zvlášť ľudová architektúra, archeológia, historická zeleň, technické pamiatky, pamiatky histórie a výtvarné pamiatky),
-členenie podľa typu (kostoly, meštianske domy, kaštiele, hrady a pod.)

Okrem prehľadov podľa rozdelenia sú zaujímavé prehľady, ktoré prezentujú:
-stavebno – technický stav pamiatok
-vlastníctvo - vlastnícku formu
-nárast, resp. úbytok pamiatkového fondu.

Okrem ochrany pamiatok - objektov ako solitérov chránime pamiatkový fond aj plošne v chránených územiach - pamiatkových rezerváciách a pamiatkových zónach:
-Mestské pamiatkové rezervácie (MPR)
-Pamiatkové rezervácie ľudovej architektúry (PRĽA)
-Pamiatkové zóny mestské a vidiecke (PZ)
-Pamiatkovo chránené parky (HZ) – súčasť PR a PZ
-Národné kultúrne pamiatky