Banská Štiavnica

Územný vývoj tohto mesta, vtesaného medzi strmé kopce (Paradajz, Šobov, Glanzen-berg, Kalvária), sa podriadil topografickým podmienkam. A tak je pre mesto príznačné jeho do kopca stúpajúce trojrohé námestie, kde si bohatí banskí podnikatelia postavili domy, ktorých veľkomeštianska architektúra výrazne kontrastuje s charakterom domov širokého okolia s priechodnými dvormi, poznačených poľnohospodárskym spôsobom života. V tomto voľakedy slobodnom kráľovskom meste, dnes ležiacom mimo hlavných dopravných tepien, viac–menej nepriemyselnom a s iba asi 10 000 obyvateľmi, možno už len pri dobrej vôli tušiť jeho niekdajšie bohatstvo. V časoch svojho rozkvetu malo mesto štvornásobok obyvateľov a ťažilo sa tu až do 15 000 kg striebra ročne. V tunajších baniach sa presadzovali tie najprogresívnejšie európske ťažobné metódy – využitie vodnej energie na pohon banských strojov, prvé použitie výbušniny, prvá mechanizácia podzemnej dopravy.

Svoj um tu uplatnili vynikajúci banskotechnickí odborníci. Nezabudnuteľné zásluhy na tom má najmä Matej Kornel Hell. V čase keď štiavnickým baniam hrozila prvá vážna kríza, dokázal presadiť v banskej technike prevratné tachnické reformy. Zaslúžil sa o nástup vodnej energetiky v pohone banských stojov a zasadil sa o vybudovanie umelých jazier („teichov“), ktoré sa stali energetickou základňou fungovania baní.
Dobrá povesť mesta viedla roku 1733 k založeniu baníckej školy, ktorú Mária Terézia roku 1762 povýšila na Banskú akadémiu, prvú na svete. Roku 1786 sa v blízkych kúpeľoch Sklené Teplice konal prvý montanistický (banský) kongres a trochu neskôr bol v Banskej Štiavnici prvý celosvetový chemický kongres.

Spomedzi domov sa žiada uviesť mimoriadne pekný a nápadný Fricov dom, kde pôvodne žila rodina Fritza von Friedenlieba a neskôr sídlilo vedenie Banskej akadémie. Nemožno zabudnúť na Pischlov dom, kde sa Andrej Sládkovič zoznámil so svojou zbožňovanou a nezabudnuteľne ospievanou Marínou. Pozornosť si zaslúži aj Hellenbachov dom, neskôr Banský súd, od roku 1927 múzeum, ďalej Jonášou dom a ubytovacím hostincom „U jeleňa“, kde prenocoval Jozef II., ďalej Bosányiho dom a napokon domy známich rodín Baumgartnerovcov, Obereignerovcov, Limbacherovcov a Rubigallovcov-Rothanovcov. Posledné dve z uvedených rodových sídiel sa vyznačujú nádhernými portálmi.

V žiadnom inom meste Slovenska nie je na domoch toľko nemeckých nápisov; mnohé z nich vyznievajú ako metafizické výroky. Niektoré zasa majú votívny obsah.

V spodnej časti námestia stojí úchvatný trojičný stĺp od Dionýza Stanettiho, hrdo hlásajúci, že stál mesto 64 000 guldenov. Námestie uzatvára kostol sv. Kataríny z konca 15. storočia, ktorý mnil svoju tvár v závislosti od dobových štýlov – od doznievajúcej gotiky po empír. Z gotických pamiatok sa tu okrem kríža, krstiteľnice a madony zachovala socha sv. Kataríny a socha sv. Barbory, ktorá sú dnes umiestnené v múzeu.

K mestu neoddeliteľné patrí aj Starý zámok. Stojí na jednom z tých kopcov, kvôli ktorým sa mesto muselo stiesňovať. Zaujímavé osudy zámku sa začali postavením baziliky na prahu 13. storočia. Táto bazilika bola na prelome 15. a 16. storočia goticky prestavaná, pričom sa však ponechali románske arkády, oddeľujúce od seba jej tri lode. Už vtedy obohnali kostol vysokým múrom. Vzhľadom na hroziace turecké nebezpečenstvo sa celý komplex roku 1546 začal prestavovať na mohutnú pevnosť – prestavba sa uskutočnila v priebehu troch rokov. Klenby kostola zbúrali, arkády sa zamurovali takže zo strednej lode vzniklo vnútorné nádvorie. Vysoké gotické okná nahradili strieľňovými otvormi, rozdelenými na tri poschodia. Z pôvodného objektu zostal nezmenený iba karner, dnešná Kaplnka sv. Michala a veža, roku 1777 prestavaná na dominantnú vyhliadkovú mestskú vežu. Bašta Himmelrech, pochádza zo 14. storočia, ešte dlho po zaniknutí pôvodnej funkcie slúžila ako väzenie.

V časoch keď sa starý mestský kostol stal pevnosťou, vyrástla v meste druhá mestská pevnosť Nový zámok. Táto neveľká pevnosť na kopci pri Piagarskej bráne bola pôvodne postavená v rokoch 1546 – 79. Povesť hovorí, že sa o to zaslúžila bohatá vdova, dedička kráľovského majetku, ktorá týmto bohumilým činom umlčala všetkých čo jej vyčítali neviazaný spôsob života. Táto niekoľko poschodová vežovitá stavba so štyrmi kruhovitými baštami, mienená ako protiturecká pevnosť, dostala neskôr pomenovanie Panenská zámoček a vychádza z mena kopca na ktorom pevnosť stojí. Neskôr sa tu udomácnil hasičský zbor. Ktorý obyvateľom každú štvrť hodinu fanfárou oznamoval presný čas. Oba zámky sú dnes v správe Slovenského babského múzea.

Neoddeliteľnou súčasťou pamiatkového fondu mesta sú i rozsiahle komplexy technických diel, ktoré súvisia s ťažbou a spracovaním polymetalických rúd: šachty, štôlne, ťažobné veže, klopačka, dômyselný vodohospodársky systém kanálov a tejchov tvoriaci súčasť krajinárskeho prostredia, ako aj objekty prvej Baníckej a lesníckej akadémie v Európe.