referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Božidara
Nedeľa, 1. augusta 2021
Podiel Slovenska na svetovom kultúrnom dedičstve
Dátum pridania: 26.10.2006 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: sykora
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 8 270
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 25.7
Priemerná známka: 2.99 Rýchle čítanie: 42m 50s
Pomalé čítanie: 64m 15s
 
Spišský Hrad

Jedinečnému urbanisticko-krajinárskemu komplexu stredného Spiša dominuje ruina Spišského hradu. Hrad patrí k najväčším fortifikačným stredovekým komplexom v strednej Európe. Jeho protipól tvorilo už v románskom období sídlo cirkevnej správy – Spišská Kapitula, ktorá je charakterizovaná impozantným dvojvežím katedrály sv. Martina. Tieto centrá moci a správy Spiša prepája svojou zástavbou podhradská osada, neskôr mestečko s typickými renesančno-barokovými meštianskymi domami, dnešné Spišské Podhradie. K uvedeným pamiatkovým komplexom sa pričleňuje obec Žehra so svojím včasnostredovekým kostolíkom sv. Ducha a vzácnymi nástennými maľbami. Intektná zachovalosť pamiatkových súborov typických pre obdobie stredoveku, spolu s okolitým prírodným rámcom travertínového územia, vytvára ojedinelý kompozičný celok.

Hradný kopec bol osídlený už v 5. a 4. storočí pred n.l.. Na rozhraní stredoveku a novoveku žilo na hrade okolo 2 000 osôb (panstvo, služobníctvo a ozbrojenci). Vznikol pravdepodobne v 12. storočí na mieste slovanského hradiska, písomné doložený roku 1209. Hrad bol od 12. do 18. storočia pevnosťou. Odolal aj útokom Tatárov v 13. storočí. Pôvodný kráľovský hrad patril od roku 1465 Zápoľským, neskôr Thurzovcom a Csákyovcom. Na piatich nádvoriach sú zrúcaniny objektov z 13. až 17. storočia. V roku 1780 vyhorela odvtedy stratil význam. Najstarším objektom bola veľká obytná veža zachovaná len v základoch, postavená pred rokom 1 200.

Ďalším významným objektom románskeho hradu je obranná veža vysoká 19.25 m s obvodom 40 m a rytiersky palác. Areál hradu po rozsiahlej rekonštrukcii sprístupnili roku 1983, a to dolné nádvorie (predhradie – cvinger) o rozlohe 4 000 m2. V ňom dominujú základy kruhovej pevnosti, ktorú postavili Jiskrové vojska po dobytí hradu, a základy kultovej stavby z čias púchovskej kultúry, základy polkruhového barbakanu z 2. polovice 14. storočia a základy hospodárskych budov zo 17. storočia. V zrekonštruovaných priestoroch renesančnej arkádovej chodby, západného gotického paláca a gotickej kaplnky sú expozície dejín osídlenia hradného brala, historických zbraní, stredovekého súdnictva a sakrálneho umenia.

Z výhliadkovej terasy je nádherný pohľad na okolie, ktorému dominuje Spišské Podhradie a Spišská Kapitula. Ta bola europskou kuriozitou – výlučné kňazská osada z 13. storočia, sídlo spišského prepošta, od roku 1776 spišského biskupa. Obývali ju len kňazi – prevazne kanoníci – a ich služobníctvo. Až do roku 1948 samostatná obec, vtedy ju pričlenili k Spišskému Podhradiu. Celá Spišská Kapitula je obohnaná zachovalými hradbami vybudovanými v rokoch 1662 až 1665, je tam len jedna ulica s dvomi vstupnými bránami. Po oboch stranách je 10 gotických domov kanoníkov z 15. storočia s renesančnými a gotickými úpravami. Neskoro renesančný biskupský palác z roku 1652 s barokovými úpravami a hodinová veža z roku 1739. V strede je najhodnotnejší objekt – dvojvežová neskororománska katedrála sv. Martina postavená v rokoch 1245 až 1273, s gotickými úpravami. Roku 1488 až 1493 k nej postavili neskorogotickú pohrebnú poschodovú kaplnku Zápoľských. Mimoriadne hodnotný je interiér so svojimi neskoro gotickými oltármi, plastiky (medzi nimi vzácna románska plastika biely lev), reliéfne epitafy, zvony a nesmierne vzácna je gotická freska z roku 1317 znázorňujúca korunováciu uhorského kráľa Karola Róberta.

 
späť späť   3  |  4  |   5  |  6  |  7  |  ďalej ďalej
 
Zdroje: Správa o stave životného prostredia SR 2001, , www.culture.gov.sk, , Divy Světa, Knižní klub s.r.o., Praha 1993, E.Hochberger, K.Kállay, Divy Slovenska, Ikar a.s. 2003, V.Adamec, N.Jedličková, Slovensko – turistický lexikón, Šport, 1991, Ing.K.Hric a kol., Slovenský raj – turistický sprievodca ČSFR, Šport, 1991, Enviromagazín 4/2000, Agenda 21 a ukazovatele trvalo udržateľného rozvoja. MZP SR, Bratislava, 1996, Dohovor o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva, Zákon č.27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti v znení neskorších predpisov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.