Jaskyne Slovenského krasu a Aggtelekského krasu

Bezprostredne pri pahorkoch na južnom okraji Slovenského rudohoria su rozsiahle planiny celkom iného charakteru ako okolité vrchy. Sú súčsťou asi 500 km2 veľkej chránenj prírodnej oblasti Slovenského krasu. Ústredné postavenie majú dve planiny, vypínajúce sa do výšky 500 m nad dolinami; ich nadmorská výška presahuje až 800 m. V dolomitických a druhohorných vápencových oblastiach, kde žilo celkovo iba okolo 900 ľudí, teda na rozsiahlejších ľudoprázdnych územiach, je veľa typických krasových útvarov. Zosunom jaskynných priestorov vznikli najmä doliny a livikové prehĺbeniny, okrem toho rozsiahle škrapové a karové polia, skalné zlomy, komíny a šachty, hlboké až 180 m. Dve riečky – Slaná a Štítnik – pretínajú planiny hlbokými brázdami, a hoci samy vyvierajú mimo tejto oblasti, priberajú množstvo vody z početných podzemných prítokov. Typický krasový porast – krovie a nízke stromy – je v podstate dielom človeka kde sa tu odlesnením získali pastviny, oblasť však rýchlo skrasovatela a prestala byť fúnkčna

V oblasti Slovenského krasu je sedem jaskýň, z nich su dve kvapľové – Domica a Gombasecká jaskyňa. Jedna od druhej sa značne líšia. Gombasecká jaskyňa, dlhá asi 1,5 km, bola objavená až roku 1952 a vyznačuje sa početnými brkovitými stalaktitmi, dlhými až 2,5 m, no s hrúbkou asi 0,5 cm. Oproti tomu Domica so svojou celkovou dĺžkou okolo 21 km predstavuje prekrásny labyrint chodieb, sál a podzemných tokov, utvárajúcich jazierko, kam sa dá dostať na člnkoch. Známa bola už koncom 18. storočia. Má viacero mien, čo je podmienené tým, že od roku 1919 je na územi dvoch štátov. Po vzniku Československa zostali dve tretiny jaskyne v Maďarsku. Kde dostala názov Baradla, neskôr Aggteleker. Oddelená slovenská časť jeskyne dostala meno Domica.

Medzi slovenskými jaskyňami je zopár ľadových, väčšinu však predstavujú kvapľové. Kvaple majú tie najrozmanitejšie tvary a farby.

Aragonitové jaskyne sú v Európe len štyri : dve vo Francúzku, jedna na Ukrajine a a jedna na slovensku - Ochtinská aragonitová jaskyňa objavená roku 1954. Nachádza sa pri obci Ochtiná kúsok západne od od Rožňavy. Svojrázne vytvarované usadeniny, sčasti podobné gigantickým ježom, sú veľmi pôsobivé. Vznikli inak ako bežné kvapľe, teda nie odkvapkávaním preniknutej povrchovej vody. Vďaka neobyčajne vlhkému vzduchu (takmer hmle) v jaskyni môže vo vodnatých roztokoch prebehnúť kryštalizácia na uhličitan vápenatý, a rombické kryštáliky pôsobia potom dojmom inovatte.

V roku 2000 bolo prírodné dedičstvo rozšírené o Stratenskú jaskyňu a Dobšinskú ľadovú jaskyňu. Obe jaskyne kedysi tvorili jeden jaskynný systém . Až v štvrtohorách, v malom pleistocéne, risskej ľadovej dobe (asi pred 200 tisíc rokmi) došlo k zrúteniu stropov podzemných priestorov v mieste dnešného prepadliska Duča a tým aj k trvalému prerušeniu spojenia týchto jaskýň. Tým sa vytvorili aj vhodné klimatické podmienky pre vznik ľadovej výplne Dobšínskej ľadovej jaskyne

Ľadovcová výplň NPP Dobšinská ľadová jaskyňa
Táto slávna ľadová jaskyňa ma niekoľko tvári. Tu najkrajšiu ukazuje začiatkom leta, keď sú v nej popri trvalých ľadových výtvoroch aj neroztopené cencúľe, ktoré sa v zime vytvorili na skalnatých klenbách. Značnú časť jaskyne tvoria rozsiahle podzenmné priestory, ktoré tvoria jednú obrovskú dutinu, klesajúcu od vchodu do hĺbky 70 m. v súčsnosti je značná časť spominaného priestoru vyplnená ľadom a takto rozdelená na samostatné priestory. Ľadová masa dosahuje hrúbku vyše 20 m a obsah ľadu sa odhaduje na 145 000 m3 čím patrí táto ľadová jaskyňa medzi najväčšie svojho druhu na svete.. Večšia časť jaskyne je kvapľová. Tvoria ju prevažne horizontálne chodby a siene s typickými riečnymi formami. Objavil ju 15.7.1870 banský inžinier Eugen Rzffinyi so spoločníkmi Andreasom Mégom a Gustavom Langom a už v roku 1871 ju sprístupnili verejnosti. Roku 1887 bola prvou jaskyňou v Európe s elektrickým osvetlením.

Stratenská jaskyňa je svojou doteraz preskúmanou dĺžkou 18,5 km, druhá najdlhšia jaskyňa na Slovensku. Jaskyňa vyniká najmä mohutnosťou podzemných priestorov. Rozprávkový dóm s objemom 79 000 m3 je najväčší jaskynný priestor v bývalom ČSFR. Chodby dosahujú šírku 10 až 30 m, výšky 5 až 27 m. Veľkolepú kalcitovú výzdobu reprezentujú najmä tvary bielej farby a často veľkých rozmerov. Každá časť jaskyne ma charakteristický druh výzdoby. Časté sú brčká (s hustotou až vyše 1 000 brčiek na m2) i večšie stalaktity a záclony, ale najmä stalagmity, veľké kopy, pagody a iné tvary, ako čipkové jazierka, kaskády a veľké jazerá (najväčšie, Stalagmitové, má plochu 320 m2). Pozoruhodné sú výskyty hemisferoidov – jaskynných perál tvaru pologule, aragonitové kryštalické útvary, excentriká, sadrovec.


Za posledných 10 rokov počet nehnuteľných kultúrnych pamiatok mierne vzrástol. Nárast, väčší, či menší, môžme pozorovať pri všetkých druhoch s výnimkou historických pamiatok, kde po prehodnotení v roku 1991 klesol ich počet o 43%.