Kultúrne a prírodné dedičstvo je neoceniteľným a nenahraditeľným vlastníctvom každého národa, ale aj celého ľudstva. Strata spôsobená chátraním alebo zmiznutím ktorejkoľvek z týchto najvzácnejších hodnôt znamená ochudobnenie dedičstva všetkých národov sveta. Vzhľadom na výnimočnosť si zaslúžia špeciálnu ochranu proti nebezpečenstvám, ktoré ich čoraz viac ohrozujú.
V snahe napraviť túto situáciu a zabezpečiť, pokiaľ to bude možné, náležitú identifikáciu, ochranu, zachovanie a prezentáciu svetového dedičstva sa konala v Paríži 17. októbra až 21. novembra 1972 Generálna konferencia UNESCO, ktorá na svojom sedemnástom zasadaní, majúc na pamäti, že kultúrnemu dedičstvu a prírodnému dedičstvu v stále väčšej miere hrozí zničenie nielen v dôsledku tradičných príčin rozkladu, ale aj na základe meniacich sa sociálnych a ekonomických podmienok, ktoré situáciu vyhrocujú ešte hrozivejšími javmi poškodenia alebo zničenia a berúc do úvahy ďalšie okolnosti, prijala 16. novembra 1972 Dohovor o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva.

Pre Československú federatívnu republiku nadobudol platnosť 15. februára 1991 na základe jej listiny o prijatí dohovoru. Dohovor je uverejnený v Zbierke zákonov pod č. 159/1991. Dohovor dopĺňa programy ochrany dedičstva na úrovni štátov a umožnil založenie ”Výboru svetového dedičstva ” a ”Fondu svetového dedičstva”, ktoré pôsobia od roku 1976. Výbor svetového dedičstva stanovuje na základe nominácií predložených členskými štátmi, kultúrne a prírodné dedičstvo s výnimočnou univerzálnou hodnotou, ktoré má byť chránené na základe Dohovoru a zapísať ho do Zoznamu svetového dedičstva. Výbor monitoruje stav ochrany kultúrneho a prírodného dedičstva zapísaného v tomto Zozname a v prípade naliehavej potreby rozhoduje, ktoré zo zapísaných budú preradené do Zoznamu svetového dedičstva v ohrození. Výbor ďalej stanovuje, akým spôsobom a za akých podmienok budú môcť byť čo najúčelnejšie využité zdroje Fondu svetového dedičstva na pomoc členským štátom pri ochrane ich kultúrneho a prírodného dedičstva.

Podľa Dohovoru (Čl.1.) sa za kultúrne dedičstvo považujú:
Pamätníky - architektonické diela, diela monumentálneho sochárstva a maliarstva, prvky alebo štruktúry archeologickej povahy, nápisy, jaskynné obydlia a kombinácie prvkov, ktoré majú výnimočnú (svetovú) hodnotu z hľadiska dejín, umenia alebo vedy
skupiny budov - skupiny oddelených, alebo spojených budov, ktoré majú z dôvodov svojej architektúry, rovnorodosti alebo umiestnenia v krajine výnimočnú (svetovú) hodnotu z hľadiska dejín, umenia alebo vedy
lokality - výtvory človeka alebo kombinované diela prírody a človeka a oblasti zahŕňajúce miesta archeologických nálezov majúce výnimočnú (svetovú) hodnotu z dejinného, estetického, etnologického alebo antropologického hľadiska.

K augustu 2003 obsahuje Zoznam svetového dedičstva (príloha č.1.) 754 lokalít zo 169 členských štátov Dohovoru o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva, z toho:
-582 kultúrnych,
-149 prírodných a
-23 zmiešaných.

Spomeniem aspoň zopár najznámejších miest a pamiatok, ako je hrobka Tádž Mahal v Indii, Pyramídy v Gíze a Dashure, Thébske chrámy v Egypte, Veľký bariérový útes v Austrálií, Čínsky múr, Athénsky Acropolis a kláštory Meteora v Grécku, pozostatky perského kráľovského mesta Persepolis v Iráne, Hatra v Iraku, Izraelaká Masada, Šikmá veža v talianskej Pise, Skalný chrám Petra v Jordánsku, megalitické chrámy na Malte, mexický Teotihuacan, mesto Cusco a Machu Picchu v Peru, tuniské Kartágo, Stonehenge a Hadrianov múr vo Veľkej Británii či Grand Canyon a Mesa Verde v USA. Myslím si, že pre ilustráciu o aké významné miesta ide určite postačí.

Lokality svetového dedičstva v SR

21 členný Výbor svetového dedičstva schválil a zapísal do Zoznamu svetového dedičstva doteraz 5 lokalít na území SR, z ktorých štyri sú lokality kultúrneho dedičstva:
-Pamiatková rezervácia ľudovej architektúry Vlkolínec v prírodnom rámci (Kolumbia - Cartagena, 1993)
-Spišský hrad s okolitými kultúrnymi pamiatkami - Spišská Kapitula, Spišské Podhradie, kostol sv. Ducha v Žehre (Kolumbia - Cartagena, 1993),
-Banská Štavnica s technickými pamiatkami jej okolia (najmä 23 vodných nádrží - tejchov) (Kolumbia - Cartagena, 1993)
-Historické jadro mesta Bardejov vrátane židovského suburbia (Austrália - Cairns, 2000) zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva je od 30.11. 2000 na základe rozhodnutia 24. zasadnutia Výboru pre svetové dedičstvo pri UNESCO
a z prírodného dedičstva:
-Jaskyne Slovenského krasu a Aggtelekského krasu spolu s Maďarskom, (Nemecko – Berlín, 1995) s rozšírením o Dobšinskú ľadovú jaskyňu a Stratenskú jaskyňu (Austrália – Cairns, 2000) podľa časti nominačného projektu Rokliny Slovenského raja, predloženého 26.6.1997

BANSKÁ ŠTIAVNICA
Rýchly rozkvet a sláva slobodného kráľovského mesta Banská Štiavnica priamo súviseli s jeho bohatými rudnými žilami a možnosťami ich exploatácie. Priamym dôkazom významu mesta je nielen jeho značná rozloha už v románskom období ale i výstavnosť architektúry. Reprezentatívny stred mesta, ktorý sa doformoval v priebehu 16. storočia, charakterizujú popri rozsiahlych goticko-renesančných meštianskych domoch i mestská radnica a neskorogotický kostol sv. Kataríny. V rovnakom období bol vybudovaný aj fortifikačný systém, z ktorého sa dodnes zachovala Piargská brána. Neoddeliteľnou súčasťou pamiatkového fondu mesta sú i rozsiahle komplexy technických diel, ktoré súvisia s ťažbou a spracovaním polymetalických rúd: šachty, štôlne, ťažobné veže, klopačka, dômyselný vodohospodársky systém kanálov a tajchov tvoriaci súčasť krajinárskeho prostredia, ako aj objekty prvej Baníckej a lesníckej akadémie v Európe.

SPIŠSKÝ HRAD
Jedinečnému urbanisticko-krajinárskemu komplexu stredného Spiša dominuje ruina Spišského hradu. Hrad patrí k najväčším fortifikačným stredovekým komplexom v strednej Európe. Jeho protipól tvorilo už v románskom období sídlo cirkevnej správy – Spišská Kapitula, ktorá je charakterizovaná impozantným dvojvežím katedrály sv. Martina. Tieto centrá moci a správy Spiša prepája svojou zástavbou podhradská osada, neskôr mestečko s typickými renesančno-barokovými meštianskymi domami, dnešné Spišské Podhradie. K uvedeným pamiatkovým komplexom sa pričleňuje obec Žehra so svojím včasnostredovekým kostolíkom sv. Ducha a vzácnymi nástennými maľbami. Intektná zachovalosť pamiatkových súborov typických pre obdobie stredoveku, spolu s okolitým prírodným rámcom travertínového územia, vytvára ojedinelý kompozičný celok.

VLKOLÍNEC
Osada Vlkolínec predstavuje typ dedinského stredovekého sídla s drevenou architektúrou horských a podhorských oblastí, s nenarušenou zástavbou zrubových domov uprostred krajinárskeho zázemia tvoreného úzkymi pásikmi polí a pasienkov, zo severu chránená masívom Sidorovo. Uprostred tradičnej zástavby sa v centre obce zachovala zvonica z roku 1770, studňa, kaplnka Panny Márie z roku 1875 a škola. Studňa a zvonica sú vybudované tradičnou technikou a pokryté šindľom ako všetky pôvodné strechy domov a hospodárskych stavieb. Vlkolínec bol v rámci karpatského regiónu vyhodnotený ako najlepšie zachovaný reprezentant svojho druhu, ktorý dotvára okolitá scenéria chránenej krajinnej oblasti Veľká Fatra.

BARDEJOV
Sídlo s názvom Bardejov, ležiace na krajinskej ceste z Uhorska do Poľska sa spomína v zázname ipatijevského kronikára už v roku 1241, mestské privilégiá udelil Karol Róbert nemeckým obyvateľom, ktorí sa usadili v blízkosti uvedeného slovenského sídliska na prelome 13. a 14. storočia až v roku 1320. Vtedy bol už Bardejov opevnený s obdĺžnikovým trhovým námestím, ktorého severnú stranu utváral rímsko-katolícky farský kostol sv. Egídia zo začiatku 14. storočia, prestavaný v prvej polovici 15. storočia na trojlodie. Napriek regotizačným úpravám exteriéru kostola podľa projektu I. Steindla po požiari v roku 1878 sa v kostole zachovalo unikátne interiérové vybavenie. Najpozoruhodnejší z neho je súbor 11 gotických krídlových oltárov. Dominantou námestia je symbol samostatnosti mestskej samosprávy – neskorogotická radnica zo začiatku 16. storočia. renesančné portály a arkier na západnej strane jej však dávajú punc prvej renesančnej stavby na Slovensku. Osobitnú pozornosť si zasluhuje opevnenie budované od polovice 14. storočia, ako jedno z najdokonalejších gotických mestských opevnení. Väčšina bášt pochádza z 15. a začiatku 16. storočia, monumentálne barbakány sú výsledkom tretej etapy výstavby, ktorú vyvolalo hroziace turecké nebezpečie.
Meštianske domy majú svoj základ v bohatom 15. storočí, v jeho prvej polovici bolo v meste už približne 500 domov. Charakterizuje ich ukončenie vysokými štítovými, resp. strmými valbovými strechami a pôvodne gotická dispozícia, neskôr upravená na dvojtraktovú. Niektoré domy boli upravené v renesančnom a barokovom slohu, pričom zmeny vyvolávala buď potreba obnovy po požiaroch, alebo rozširovanie obytnej funkcie na úkor hospodárskej. Bardejovské meštianske domy, obkolesujúce grandiózne trhové námestie sú predstaviteľmi rozvinutej meštianskej kultúry.

JASKYNE SLOVENSKÉHO KRASU A AGGTELEKSKÉHO KRASU
Slovenský kras ako krajinný celok v juhovýchodnej časti Slovenského Rudohoria. Územie tvorí obrovské súvrstvie triasových vápencov a dolomitov. Charakteristické sú pomerne vysoko položené náhorné plošiny, lemované strmými svahmi spadajúcimi do priľahlých kotlín, tiesňav a kaňonovitých dolín tokov Slanej, Štítnika, Zádielského a Turnianského potoka. Planiny sú posiate množstvom lievikovitých závrtov, vyvieračiek, krasových jám, vyvýšeniny medzi nimi pokrývajú škrapové polia. Vznikla tu sústava jaskýň a priepastí. Celkove je tu evidovaných 47 jaskýň a 55 priepastí. Z nich sú verejnosti sprístupnené Domica, Gombasecká, Jasovská a Ochtínska aragonitová jaskyňa. Z priepasti je sprístupnená 91 m hlboká Silická ľadnica. V roku 2000 v austrálskom Cairns, bola lokalita rozšírená o Dobšinskú ľadovú jaskyňu, vrátane Stratenskej jaskyne a jaskyne Psie diery ako jedného jaskynného systému vo vrchu Duča v Národnom parku Slovenský raj .

Lokality v SR navrhované na zápis do zoznamu svetového dedičstva
Medzi navrhované lokality, príp. zaradené do výberu na nomináciu do svetového dedičstva k roku 2003 patria:
v rámci kultúrneho dedičstva:
1.Tokajská vinohradnícka oblasť (pričlenenie k schválenej Tokajskej vinohradníckej oblasti v Maďarsku),
2.Drevená sakrálna architektúra v Karpatoch (predpokladaný spoločný návrh s Poľskom, Maďarskom a Ukrajinou),
3.Pamätník Chatama Sófera v Bratislave,
4.Gemerské a abovské kostoly so stredovekými nástennými maľbami (predpokladaný spoločný návrh s Maďarskom),
5.Limes Romanus – rímske pamiatky na strednom Dunaji (predpokladaný spoločný návrh s Rakúskom a Maďarskom),
6.Komárno – protiturecká pevnosť (predpokladaný spoločný návrh s Maďarskom),
7.Historické jadro mesta Košice,
8.Pamiatky a krajina Spiša (rozšírenie svetového kultúrneho dedičstva Spišský hrad a pamiatky okolia o histor. jadro mesta Levoča a dielo Majstra Pavla)
v rámci prírodného dedičstva:
1.Karpatské pralesy,
2.Prírodné rezervácie Tatier (predpokladaný spoločný návrh s Poľskom)
3.Krasové doliny Slovenska (na základe výberu rôznych typov krasových dolín rozšírenie a dopracovanie nominačného projektu Rokliny Slovenského raja, predloženého 26.6.1997),
4.Dunajská prírodná a kultúrna krajina (predpokladaný spoločný návrh s Českom, Rakúskom a Maďarskom),
5.Mykoflóra Bukovských vrchov,
6.Gejzír v Herľanoch.
Okrem toho bola predložená nominácia pre rok 2003 Prirodzených lúčno-pasienkárskych lokalít Slovenska. Ide o kultúrnu krajinu Slovenska reprezentovanú šiestimi lokalitami:
a)Liptovská Teplička,
b)Podpoľanie,
c)Orava,
d)Zamagurie,
e)Bocianska dolina,
f)Horehronie.