Štátne zriadenie v JAR

Do 30. mája 1961 bola Južná Afrika na základe Westminsterského statusu z roku 1931 členom Commonwealthu ako domínium Juhoafrickej únie (JAU), založenej v roku 1910. Hlavou JAU bola formálne britská kráľovná, ktorú zastupoval generálny guvernér menovaný na základe návrhu vlády JAU z radov občanov JAU.

Diskriminačná rasistická politika vlády priviedla krajinu vo vnútri Spoločenstva národov do politickej izolácie, pretože viac ako dve tretiny jej členov boli vlády bývalých kolónií, ktoré požadovali odstránenie diskriminácie občanov JAU farebnej pleti. Niektoré z týchto vlád pohrozili, že zo Spoločenstva vystúpia.
Britská vláda sa snažila riešiť vzniknuté napätie politikou kompromisov a vynucovaním vzájomných ústupkov. Jej cieľom bolo zachovať členstvo JAU, do ktorej ekonomiky investovali do tej doby cez miliardu libier šterlingov a dosahovali tu vďaka politike JAU, ktorá udržovala farebných v podmienkach koloniálneho vykorisťovania, obrovské zisky. Táto politika však s prihliadnutím k dekolonizačnej vlne v ostatnej Afrike skoro vyčerpala svoje možnosti a JAU v marci 1961 opustila Spoločenstvo. Jej vláda usporiadala 5. septembra 1960 referendum, v ktorom belošské obyvateľstvo v pomere 850 458 : 775 878 hlasov rozhodlo, aby sa Juhoafrická únia stala nezávislou republikou. Na základe príslušného zákona (Act to Constitute the Republic od South Africa, No. 32 of 1961) bola krajina 31. mája 1961 vyhlásená Juhoafrickou republikou. Tento deň je štátnym sviatkom JAR.

Hlavou štátu je prezident volený parlamentom za predsednítcvo prezidenta Najvyššieho súdu alebo ním menovaného zástupcu. jeho funkčné obdobie trvá 7 rokov. K jeho právam patrí zvolávať, odkladať a rozpúšťať parlament, menovať ministrov a ich námestníkov, udeľovať vyznamenania a iné štátne pocty, menovať diplomatických a konzulárnych zástupcov, udeľovať amnestie, milosti odsúdeným na smrť, uzatvárať medzinárodné záväzky a podpisovať zmluvy, vyhlasovať mimoriadny stav, vypovedať vojnu a uzatvárať mierové dohody.
Zákonodarnú moc má parlament, ktorý sídli v Kapskom Meste. Skladá sa z prezidenta a poslaneckej snemovne. Poslaneckú snemovňu tvorí 165 členov. Výkonnú moc má vláda, ktorá sídli v hlavnom meste Pretorii. Ministri musia byť členovia poslaneckej snemovne. Vládu vytvára strana, ktorá zvíťazila vo voľbách do poslaneckej snemovne.

Obyvateľstvo JAR

Po nástupe Wiliama de Klerka do funkcie predsedu národnej strany a hneď potom prezidenta 1989 prestali postupne platiť základné rasové zákony, ktoré delili obyvateľstvo do 4 rasových skupín (bieli, čierni, Indovia a miešanci) a zakazovali zmiešané manželstvá. Podľa nich boli čierni Afričania v tzv. bielych oblastiach a mestách považovaný za cudzincov. Južná Afrika je od nepamäti osídlená prevažne obyvateľstvom čiernej pleti, ktorý majú medzi sebou veľa kmeňových, národnostných, etnických i tradičných rozdielov. Aj tak je možno čiernych obyvateľov svetadielu rozdeliť na dve základné najvýznamnejšie skupiny: národy sudánske a národy bantu. Väčšina černošského obyvateľstva sa živý primitívnym obrábaním polí a chovom dobytka, menej lovom a rybolovom. Viac než 3/4 obyvateľstva krajiny tvoria potomkovia bantusky hovoriacich

Afričanov s ktorých najpočetnejší sú Zuluovia, Khosovia a Sothovia. Bielych Juhoafričanov je menej ako 1/7, väčšina z nich pochádza z rodín dávnych európskych usadlíkov a dáva prednosť jazyku afrikaans pred angličtinou. Miešanci tvoria necelú desatinu populácie a Aziati, prevažne Indovia sú tiež nezanedbateľnou etnickou menšinou. Zbytky starobylých afrických národov sa nachádzajú hlavne v južnej Afrike kde žijú v obtiažnych podmienkach primitívnych poľnohospodárov. Počet prisťahovalcov európskeho pôvodu je malý a celkovo nepresahuje ani 3%. Po odchode veľa Európanov z krajiny severnej Afriky žije teraz práve v Juhoafrickej republike. Vypriahnuté púšte, vysoké hory, odľahlé pralesy a kraje zamorené zhubnými chorobami sú skoro neobývané, alebo majú obyvateľstva len veľmi málo. Viac než 60% obyvateľstva už žije v mestách. Afrikánčina a angličtina boli do nedávna jedinými úradnými jazykmi. Po voľbách v roku 1994 je im postavených na úroveň ďalších 7 používaných afrických jazykov. Angličtina si však zachováva výsostné postavenie univerzálneho dorozumievacieho jazyka. Asi 70% obyvateľov sa hlási ku kresťanstvu. Afrikánci sú oddanými stúpencami Holandskej reformovanej cirkvi. Niektorí čierni Juhoafričania doteraz vyznávajú tradičné africké náboženstvo a v krajine existujú tiež hinduistické a moslimské menšiny.