referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Gašpar
Sobota, 29. januára 2022
Apartheid páchaný čiernym obyvateľstvom
Dátum pridania: 14.01.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: jario
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 4 259
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 17
Priemerná známka: 2.94 Rýchle čítanie: 28m 20s
Pomalé čítanie: 42m 30s
 
Veľký pochod (Great Trek)

Afrikánsky zmysel pre vlastnú národnú identitu ma svoje korene v náboženstve, holandskej reformovanej cirkvi, ktoré sem bolo prinesené prvými holandskými prisťahovalcami v 17. storočí a odvodzuje sa ďalej od náboženského výkladu dejín. Jazykom biblického Starého zákona sa Afrikánci nazývajú vyvoleným národom v južnej Afrike.
Kľúčovým momentom afrikánskych dejín je Veľký pochod, ktorý sa od doby svojho uskutočnenia stal symbolom afrikanizmu. Jednou z jeho príčin bola rastúca rozpínavosť Britov na juhu Afriky. Strastiplné putovanie na sever z Kapska trvalo 4 roky a doprevádzali ho mnohé utrpenia a nebezpečenstva. ‘Voortrekkers’ boli napádaní Matabelmi a Zulmi, ktorí im ukradli dobytok a zabili ich vodcu. Potom však Afrikánci triumfovali v bitku pri Krvavej rieke a usadili sa vo svojej zasľúbenej krajine.
Mnohí Afrikánci považujú udalosti spojené s putovaním za odkaz od Boha, že patria do južnej Afriky. V ich výklade Boh vyvolil svoj národ (volk), zaviedol ho do divočiny, potom ho zachránil pri Krvavej rieke a umožnil príslušníkom tohto národa žiť v “ich” krajine. Tento výklad sa každoročne znovu potvrdzuje a upevňuje na oslavách, ktorých sa zúčastňujú stovky Afrikáncov. Vzhľadom k týmto tradíciám panoval medzi drobnými afrikánskymi farmármi najväčší odpor proti zrušeniu apartheidu, ktorý považovali za uzákonenie práv, ktoré dal Boh svojmu “vyvolenému ľudu”.

Zamestnanci holandskej Východoindickej spoločnosti, ktorá sa zaoberala obchodom medzi Holandskom a jeho kolóniami na Ďalekom východe, vedeným cez Afriku, sa od roku 1632 začínali usídľovať v myse Dobrej nádeje. Vedeli o tom, že vo vnútrozemí sú rozsiahle plochy pôdy, len málo obývané Afričanmi. Niektorí z nich sa sem začali sťahovať z malej oblasti, ktorú Východoindická spoločnosť ovládala. Jej správa im umožnila získať rozľahlé územia za veľmi malý poplatok. Časom to však považovali za svoje právo. Ako ich počet rástol, prestala byť spoločnosť schopná ich akcie a pohyb kontrolovať. Už v roku 1772 zúrila medzi farmármi (búrmi) a Afričanmi malá “vojna”.

Konflikt medzi Holanďanmi a Britmi

Koncom 18. storočia uvrhli napoleonské vojny európske krajiny do vzájomných bojov. Keď sa v roku 1806 stalo Kapsko britskou kolóniou, britskí osadníci sa pripájali k holandským a francúzskym. Pôvodní holandskí usadlíci britskú vládu neznášali, najmä silný odpor prejavovali k prísnejším zákonom o držbe pôdy a o zachádzaní s africkými robotníkmi. (Otroctvo bolo v Británii zrušené roku 1883.) Chceli viac pôdy a právo prijímať svoje vlastné zákony. Na sever a na západ od Kapského mesta bola pôda suchá a neúrodná. Najlepšia pôda sa nachádzala ďaleko na severovýchode.

Putovanie na severovýchod

V roku 1830 niektorí búrski priekopníci odchádzali za lepšou pôdou. Od roku 1835 sa začali Búrovia na juhu organizovať do skupín a vyrážali s celými rodinami a so všetkým svojím majetkom na ťažkých nákladných vozoch, ktoré boli ťahané volmi. V priebehu ich putovania dochádzalo k mnohým zrážkam s africkým obyvateľstvom, pretože veľkú časť najlepšej pôdy už používali roľníci z domorodých kmeňov Zulu, Xhosa a Sotho, ktorí tiež chovali dobytok. Avšak ani neustále nebezpečenstvo a strádanie Búrov nezastavili. Prekročili rieky Vaal a Oranje, a na obsadenom území založili dve nové búrske republiky: Transvaal (1852) a Oranžský slobodný štát (1854).

Nové republiky a búrska vojna

Takmer všetci Burovia boli spočiatku chovateľmi dobytka. Tvrdo pracovali a ich život bol ťažký, hlavne v období sucha. Stavali si jednoduché domy z miestnych materiálov a žili podobne ako ich africkí susedia.

Burovia boli rozhodnutí zachovať si svoj spôsob života odlišný od spôsobu života Britov a Afričanov, a tiež sa prísne držať učenia holandskej reformovanej cirkvi.
Neskôr boli na ich území objavené diamanty a zlato, hlavne v Kimberley a okolo Johannesburgu. Do novootvorených lomov prichádzalo pracovať mnoho cudzích ľudí a spôsob života sa začal meniť. Burovia sa však nemienili vzdať a tak v rokoch 1899 až 1902 prebehla vojna medzi holandskými usadlíkmi a ich britskými vládcami, známa ako anglo-búrska vojna. Skončila víťazstvom Britov, ale už roku 1910 uzavreli zmluvu, na ktorej základe vznikla Juhoafrická únia, zjednocujúca všetky regióny vrátane Transvaalu a Oranžského slobodného štátu.
 
späť späť   1  |  2  |   3  |  4  |  5  |  ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.