Demokratizačný proces v JAR vyvrcholil v apríli 1994 prvými multirasovými voľbami s všeobecným hlasovacím právom, ktoré vyhral Africký národný kongres (ANC) Nelsona Mandelu. Vďaka úsiliu tohto muža, ktorý sa stal prvým černošským prezidentom JAR, a dovtedajšieho prezidenta de Klerka, prešla prevratná zmena viac-menej pokojne. Obom predstaviteľom sa dostalo uznania udelením Nobelovej ceny za mier. Zástupcami nového prezidenta sa stali – bývalý premiér F. W. de Klerk a súčasný prezident Thabo Mbeki, ktorý nahradil odstúpeného Mandelu roku 1997 a taktiež prevzal vedenie ANC.

Súčastný stav v JAR

V debatách s čiernymi odznieva prísna kritika vlády za jej liknavosť. Sú netrpezliví. Stačí však nájsť odvahu a zájsť napríklad do černošského slumu tiahnúceho niekoľko kilometrov popri autostráde z centra Kapského Mesta na letisko a človek musí oceniť pozitívne zmeny.
Štát dal v tejto mimoriadne chudobnej štvrti pozostávajúcej z rôznych materiálov pozliepaných chatrčí zaviesť najskôr elektrinu, verejný vodovod a kanalizáciu a pre každé štyri obydlia jednu prefabrikovanú toaletu.
Postupne tam asfaltujú cesty, vyrástli základné školy. Abbey Tini, černošský líder v tejto štvrti, vyslovil presvedčenie, že deti terajších detí už budú najmä vďaka umožnenému vzdelaniu žiť celkom inak.
V krajine, ktorá prechádza takouto obrovskou premenou, ťažko pôjde všetko ako po masle. Hoci mnohí predpovedali, že pod vedením farebnej vlády sa krajina musí zosypať, realita je iná. Hovoria o tom aj ekonomické výsledky. Po niekoľkých rokoch stagnácie zaznamenala JAR v posledných rokoch opäť rast.

Krokov vlády v prospech roky znevýhodňovaného obyvateľstva je množstvo a ďalšie pribúdajú. Patria k nim prídavky na deti vo výške 170 randov (približne 750 Sk) či vyhlásenie minimálnych miezd vo výške 750 randov (zhruba 3 800 Sk). Oveľa ťažšie uskutočniteľný je sľub postaviť dostatok nových domov pre černošské obyvateľstvo.
Milióny chudobných ľudí dodnes žijú v slumoch na okraji miest pripomínajúcich slovenské rómske osady. Navyše, kým v čase apartheidu mohli čierni svoje obydlia stavať iba na vyhradených územiach, teraz vyrastú zo dňa na deň aj na tých najneočakávanejších miestach.
No rastú aj nové štvrte malých domčekov. Od politických zmien ich pribudlo pol druha milióna. Tie, ktoré stavia štát, sú typizované, pri individuálnej výstavbe na pozemkoch, ktorých súčasťou je aj záhrada na samozásobovanie, rozhoduje vkus a možnosti budúceho majiteľa. Keďže domov je nedostatok, ich prideľovanie, ako aj iné procesy sú spojené s obrovskou korupciou.
Možný vývoj v JAR

Po roku 1994 a po prvých multirasových voľbách, ktoré sa uskutočnili v JAR, sa zmenilo viacero faktorov ovplyvňujúcich vývoj v republike:

- kým počas rokov apartheidu malo privilégiá len biele obyvateľstvo, terajšia černošská moc akoby chcela mnoho vecí obrátiť naruby. Napríklad hlavným kritériom na vedúce štátne pozície sa stala čierna farba pleti bez ohľadu na vzdelanie a skúsenosti.

- nie vždy to funguje nielen vo vzťahu k bielym. Na vidieku sa napríklad černošskí úradníci dostávajú do rozporu s tradičnými náčelníckymi autoritami, ktoré roky neobmedzene určovali pravidlá života kmeňov.

- iným príkladom, ako môže svetom odsudzovaný apartheid fungovať naopak, je systém prijímania študentov na vysoké školy. Z desiatich deviati musia byť čierni. Pohľad takýchto ľudí na výber budúcich vzdelancov je zrejmý. Tých však, ktorí sa celé desaťročia nemali šancu dostať na univerzitu, zase opačný. Opäť záleží na uhle pohľadu.

- doposiaľ si ešte bývalá vrstva bielych farmárov zachováva veľmi silné postavenie na trhu aj keď je to na úkor ich momentálnych prijímov, biele obyvateľstvo sa čoraz viac uťahuje do svojich ulít - veľkých opevnených pevností a fariem,