Epiplatformové orogénne oblasti sú pásma druhorodej orogenézy na platformách. Vulkanické pohoria tvoria pásma široké 100-200 km a dlhé niekoľko tisíc kilometrov. Účinky endogénnych a exogénnych procesov na zemský povrch sú v podstate protichodné. Endogénne procesy, najmä tektonické, podmieňujú predovšetkým vznik výrazných nerovností, od ktorých závisí napr. aj rozloženie pevnín a morí. Exogénne procesy rozčleňujú vyzdvihnuté časti povrchu a v konečnom dôsledku zarovnávajú nerovnosti zapríčinené endogénnymi procesmi. Výsledkom spoločného pôsobenia endogénnych a exogénnych procesov na zemskom povrchu je súhrn tvarov nazývaný reliéf. Pri prevahe endogénneho činiteľa vznikajú najmä veľké formy zemského povrchu morfoštruktúry, ako horské pásma, panvy, nížiny ap. Ak pri modelácii prevláda exogénny činiteľ, vznikajú menšie formy, morfoskulptúry, napr. morény, pieskové presypy, riečne terasy. Najvýraznejšími prvkami v súčasnom reliéfe pevnín sú rovinoplatformové a horské oblasti. Rovinoplatformové oblasti zahŕňajú rovinné časti starých i mladých platforiem a zaberajú asi 64% rozlohy kontinentov. Prevládajú medzi nimi rovinné povrchy štruktúrneho pôvodu. Tvoria ich takmer horizontálne ležiace vrstvy sedimentovaných hornín. Tieto oblasti sú istom zmysle symetricky rozložené; na severnej pologuli je to oblasť severoamerická, východoamerická a sibírska, na južnej pologuli juhoamerická (brazílska), africko-arabská a austrálska. V rámci platformových rovín sa vyskytujú jednotlivé nížiny aj vysočiny, plošiny a vysoko vyzdvihnuté masívy. Celkove však je výšková amplitúda povrchu asi 10- až 20-násobne menšia ako v horských oblastiach. Vyskytujú sa roviny v malej nadmorskej výške (100-300m) i vo väčšej (400-1000m), vyzdvihnuté neotektonickými pohybmi.
Horské oblasti zaberajú asi 36% rozlohy kontinentov. Rozlišujú sa mladé, resp. epigeosynklinálne horské systémy, ktoré vznikli vyvrásnením geosynklinál mladých orogenetických zón (pohoria na juhu Eurázie, na západe Severnej a Južnej Ameriky), a epiplatformové horské systémy, ktoré sa vytvorili na mieste starých zarovnaných oblastí rozličného veku v dôsledku omladenia pri neotektonických pohyboch zemskej kôry (napr. Ťaň-šan, Kchun-lun, pohoria južnej Sibíri, Skalnaté vrchy a i.). Epiplatformové horské systémy majú oveľa väčšiu rozlohu ako epigeosynklinálne, čo je dôsledkom obrovského rozšírenia epiplatformovej orogenézy počas neotektonickej etapy vývoja zemskej kôry. Detailnejšia tvárnosť rovinovoplatformových i horských morfoštruktúr pochádza od exogénnych procesov.