USA - Centrálne štáty
Centrálne štáty USA známe kovbojmi a rančami sú hlavnou obilnou zásobarňou krajiny a jej ropnou základňou. Táto rozsiahla oblasť vysoké pohoria, úrodné roviny a mississippský riečny systém. Najväčšie polia s ropou a zemným plynom ležia v Texase a v Oklahome, uhlie sa ťaží vo Wyomingu a v Montane. V Skalnatých vrchoch sa nachádzajú významné národné parky, napríklad Yellownstonský národný park a Glacier, ako aj bohaté náleziská nerastných surovín. Horúce letá a chladné zimy, silné krupobitia a tornáda, spôsobujú v tejto oblasti vežké výkyvy počasia.
Niekožko sto tornád ročne postihuje aleju tornád,oblasť prechádzajúcu cez Kansas, Oklahomu a Missouri. Vznikajú, keď sa horúci vzduch od Mexického zálivu stretne so studeným a suchým vzduchom z Kanady. Silné búrky známe ako veterné smršte prechádzajú mestami a vidiekom. Ničia všetko, čo im príide do cesty. Tornáda môžu dosiahnuť rýchlosť až 180 km/h.

Dobytok sa chová na Vežkých prériach a úpätiach Skalnatýchh vrchov. V lete kovboji ženú dobytok na čerstvé pastviny, v zime ich zaháňajú späť na ranč, aby sa predali na dražbe. Takto si zarábajú na živobytie. Hollywoodske filmy urobili z kovbojov hrdinov, ale život v sedle nebýval žahký. Mzda bola nízka a muži často trávili aj 15 hodín na konských chrbtoch vystavení horúčavám i prudkým dažďom. Dnes sú ranče menšie, kovboji a kone sa na pastviny prepravujú nákladiakmi a trajlermi.
Cintoríny v New Orleanse sú postavené nad úrovňou zeme, aby sa nepoškodili, keď sa rozvodní rieka Mississippi. Tieto cintoríny sa volajú miesta mŕtvych.

Mohutná rieka Mississippi pramení v Minesote na severe krajiny, preteká prérijnými a horskými štátmi USA a vytvára obrovskú deltu pri ústí do Mexického zálivu.
Patrí k najrušnejšim riekam sveta. Aj pre nákladné lode je splavných takmer 2.900 km. Mississippi preteká aj cez Iowu, kde tvorí prirodzenú hranicu so štátmi Illinois a Wisconsin. Na jej dolnom toku sú časté záplavy.
Dnes býva väčšina Američanov v mestách a vežkomestách, ale začiatkom tohto storočia dvaja z piatich dospelých žili na farmách. Ešte vždy existuje veža malých miest, kde žije menej ako 10.000 obyvatežov. Tieto mestá väčšinou ležia v požnohospodárskych oblastiach. Farmári tam chodievajú na nákupy, do kostola alebo do školy.

Na obrovských rovinách medzi Skalnatými vrchmi a riekou Mississippi, ktoré boli kedysi domovom miliónov bizónov, sa dnes pestuje obilie. Farmári na vežkých prériach dopestujú viac obilia a kukurice než kdekožvek inde na svete. Požnohospodárstvo je vysoko mechanizované, na zber zrna sa využívajú obrovské kombajny. V suchších oblastiach sa môže pôda obrábať iba vtedy, keď je zavlažovaná z prírodných podzemných rezervoárov, aquiferov.

USA sú druhým najväčšim producentom ropy na svete a jej najväčším spracovatežom. Ropu objavili v Texase začiatkom 20.storočia. Štátu priniesla vežké bohatstvo. Dnes je Texas hneď po Aljaške na druhom mieste v ťažbe ropy. Ťaží sa tu aj magnézium, železo a urán.

USA - Východné štáty
Táto oblasť sa vďaka vynikajúcim prístavom, úrodnej pôde a bohatým náleziskám nerastných surovín stala jednou z najhustejšie obývaných častí krajiny. Na východnom pobreži sa totiž v 16.storoči usadzovali prvousadlíci z Európy. Dnes sa tu nachádzajú najväčšie mestá krajiny, ako napríklad New York, Washington, ale aj historicky dôležité priemyselné centrá, napríklad Chicago, Detroit a Cleveland ležiace pri Vežkých kanadských jazerách. Smerom na juh sa nachádzajú oblasti, kde farmári pestujú bavlnu, tabak, zeleninu a rastliny, z ktorých sa získavajú jedlé oleje.

USA má ústavu – súbor zákonov, ktoré predpisujú, ako sa má krajina spravovať. Vláda sídli vo Washingtone. Tu v Bielom dome sídli aj prezident s rodinou. Prezident je hlavou štátu a volí sa každé štyri roky. Biely dom bol domovom všetkých prezidentov USA už od roku 1800. Prestavali ho po požiari spôsobenom vojnou v roku 1812.

New York, pôvodné miesto pri ústí rieky Hudson, kde sa obchodovalo s kožušinami, je dnes metropolou finančníctva. Wall Street, ulica, ktorá pôvodne viedla súbežne s múrmi starého mesta, je sídlom najväčšej burzy na svete. Každodenne sa tu predá a kúpi viac ako 100 miliónov akcíi. New York je mestom, o ktorom sa s obžubou vravieva, že nikdy nespí, že mnohí sa tu zabávajú až do rána. Mesto je povestné aj múzeami, divadlami, reštauráciami a parkmi. V New Yorku pri vstupe do prístavu stojí Socha Slobody. Je to dar Francúzska Američanom z roku 1884 a symbolizuje slobodu. New York charakterizujú žlté taxíky, ktoré bežne vidno na uliciach Manhattanu, ale aj v štyroch ďalších mestských štvrtiach.