Názov: Fínska Republika (Suomen Tasavalta)
Počet obyvateľov: 5 214 512
Hustota zaľudnenia: 15 obyvateľov/km2
Rozloha: 338145 km2 (z toho 33551 km2 vnútrozemských vodných plôch)
Úradný jazyk: Fínčina, Švédčina, regionálne Lapončina
Národnostné zloženie: Fíni 93%,
Švédi 6%,
Laponci 1%,

Historický vývoj
Pôvodný obyvatelia - Laponci boli od 2.storočia vytlačovaní na sever ugrofínskymi kmeňmi, ktoré od 9.storočia čelili nájazdom Vikingov, hlavne zo Švédska.
V 12.storočí začala organizovaná expanzia Švédov.
V roku 1157 začiatok švédskej nadvlády. Okrem kolonistov aj časť Fínov prijala jazyk dobyvateľov.
V roku 1362 sa fínska šľachta zúčastnila voľby švédskeho kráľa a v rokoch 1374–1399 mala aj samosprávu.
Fínsko sa v rámci Švédska v rokoch 1397-1523 stalo súčasťou kalmarskej únie.
V polovici 16. storočia prebehla reformácia.

Súčasťou Švédska zostalo Fínsko aj po severnej vojne (1700–1721). Za napoleonských vojen v roku 1809 bolo pripojené ako autonómne kniežatstvo k Rusku formou personálnej únie.
V roku 1917 bola vyhlásená nezávislosť Fínska a po prechodnom období monarchia.
Odmietnutie sovietskych nárokov na Karéliu 1939 viedlo k agresívnosti ZSSR v takzvanej zimnej vojne 1939–1940.
V rokoch 1941–1944 sa Karélia za nemeckého vpádu do ZSSR Fínsku vrátila, ale v roku 1945 ju spolu s ďalším územím aj so základňou Porkkala opäť anektoval ZSSR.

Až v roku 1948 sa vzťahy so ZSSR normalizovali a 1955 bola Porkkala vrátená Fínsku, kým udržovalo neutralitu a tesné ekonomické väzby na ZSSR.
Počas rokov 1961–1985 sa Fínsko stalo členom Európskeho združenia voľného obchodu.
1.8.1975 bol v Helsinkách podpísaný Záverečný akt konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe.
21.9.1990 sa Fínsko jednostranne rozhodlo vypovedať povojnové dohody obmedzujúce zvrchovanosť štátu vo vojenských otázkach.
12.6.1991 parlament schválil zmenu systému prezidentských volieb.
16.1.1994 boli prvé priame prezidentské voľby, víťazom sa stal Martti Ahtisaari.
9.5.1994 sa Fínsko pripojilo k programu NATO.
16.10.1994 v referende o pripojenie Fínska k Európskej únii podporilo 57% Fínov vstup do EÚ.
19.12.1996 sa Fínsko pripojilo k Schengenskej dohode o voľnom pohybe osôb po Západnej Európe.
1.1.1999 Fínsko pristúpilo k Európskej menovej únii.

Životný štýl obyvateľov
Fínsko je krajina, v ktorej je zavedená určitá forma prohibície. Ľudia, ktorí tu žijú jednajú často podľa hesla, že zakázané ovocie najviac chutí. Ľudia celý deň pracujú, chodia do školy alebo sú na cestách cez deň v žiadnom meste nikoho neuvidíte. Počas jazdy metrom sa môžete stretnúť s ľuďmi, ktorí si len tak upíjajú zo svojej fľaše. Známa je tiež mentalita Fínov, ktorá vychádza z drsnej krajiny a z nutnosti jeden druhému pomáhať. Fíni sú veľmi slušní, čestní nie sú hluční. Sú veľmi priateľský a poctiví ľudia. Protikladom tomu môže byť hustá sieť nikdy nezamknutých chatiek, v ktorých skoro vždy nájdete hromadu pripraveného dreva a sekeru. To preto, aby ste po sebe mohli rovnakú hromadu dreva zanechať ďalšiemu návštevníkovi. Zaujímavé, a pre fínsku mentalitu typické, je také pravidlo, že kto príde do chatky ako poslední, má právo na najpohodlnejšie miesto na spanie. Je to prejav gentlemanstva. Povaha Fínov je veľmi melancholická. Gramotnosť obyvateľov je 100%. Najzaujímavejšia je povaha Fíniek. Emancipácia ich zasiahla na každom kroku a svojich mužov si držia naozaj nakrátko. Ako príklad môže poslúžiť vojenská služba. Tá je pre ženy nepovinná, ale mnohé z nich si pokladajú za česť do armády nastúpiť. Na čele Fínska je žena. 48% Fínov si myslí že ženy sú rovnoprávne. Fíni majú silný zmysel pre hudbu ale táto hudba je prevažne melancholická. 33% Fínov je najviac hrdých na skladateľa Jeana Sibeliusa. Fínsko je svetovým lídrom v hustote používania počítačovej siete Internet na počet obyvateľov. Internet vo Fínsku používa 24,4 percenta obyvateľov. Fíni sú veľmi ekologicky zmýšľajúcimi ľuďmi. 44% Fínov nechce aby stúpal počet prisťahovalcov, 47% Fínov nechce zmenu podnebia, 98% Fínov vraví že Fínsko je najkrajšie a narodiť sa vo Fínsku je podľa nich výhra v lotérii. Najviac sú hrdý Fíni na sauny a mobilné telefóny. 46% Fínov považuje mesiac Júl za najkrajší.
Spôsob bývania
Opakom krásnej prírody je architektúra miest. Oblasť Fínska, až na južné a západné pobrežie, bola vždy a je len veľmi riedko osídlená. Rada miest je teda relatívne mladá a naviac v histórii Fínsko zničilo mnoho rozsiahlych požiarov. Väčšina miest v nich navždy ľahla popolom a podarilo sa zachrániť len niekoľko stavieb. Väčšina historických budov je z dreva, ako je tomu i v prípade najväčšieho dreveného kostola na svete. Čím sa ale Fínsko preslávilo, je moderná architektúra, ktorú začal hlavne v polovici 20. storočia šíriť slávny architekt Alvar Aalto. Jeho diela nájdete po celom Fínsku a väčšina z nich tvorí celé mestské centrum. Fínske mestá sú rozlohou veľmi veľké ale hustotou zaľudnenia sa rovnajú slovenským kopaniciam. Mestá sú rozdelené na štvrte, kde stoja 2-3 ks 3-4 poschodových bytoviek s nájomnými bytmi. Byty sú vybavené saunou a dvoma pivnicami teplou a studenou na víno. Tieto štvrte sú plne vybavené škôlkou, gymnáziom obchodmi, vôkol je les a o 1-2 km ďalej je taká istá štvrť. Ale prevažujú rodinné domy väčšinou z dreva pretože kamenné sú drahé. Kúrenie v dome a byte sa automaticky zapne 10´ pred naprogramovaným príchodom.

Fínska kuchyňa
Fínska tradičná kuchyňa pozostáva prevažne z rybacích pokrmov a pokrmov zo sobieho mäsa. Typické pokrmy sú ryby na rôzne spôsoby väčšinou však losos na všetky možné spôsoby spolu s hubami- najviac dubáky, kuriatka, rýdziky. Moderná doba priniesla a veľmi rozšírila ázijské pokrmy, ktoré majú vyššiu obľubu ako pôvodné jedlá. Fíni kladú veľký dôraz na to, aby potraviny boli čerstvé a boli vysokej kvality.

Tradičné oblečenie
Pôvodný obyvatelia Laponci mali svoje tradičné oblečenie vyhotovené zo sobích koží a kožušín. Konce boli lemované svetlejšími kúskami takisto ako spodky svetrov a kabátov. Kabáty mali vysoký golier, ktorý tesne priliehal na krk. Čiapky boli vysoké a široké na vrchu zakončené pásom s ornamentami. V súčasnom Fínsku sa tieto tradičné oblečenia už nepoužívajú, pretože provincia Laponsko, ktorá je považovaná za pôvodné a tradičné Fínsko, stráca postupne svoju identitu.

Sviatky
Fíni typicky ako aj obyvatelia iných európskych krajín oslavujú Vianoce veď až 44% Fínov považuje Santa Klausa za najdôležitejšiu osobnosť Fínska. Priebeh Vianoc: V ráno Štedrého večera celá rodina spolu dekoruje Vianočný stromček s prevažne zlatými zvončekmi, potom sa celá rodina usadí v saune. Poobede pijú kávu a varené víno. Na štedrovečernú večeru je losos so šalátom z červenej repy, cibule a mrkvy. 24. 6. na Jána je veľký fínsky sviatok, nepracuje sa v každom meste sa konajú oslavy. Veľmi málo obyvateľov je bez vyznania. Svadby, krstiny a iné sviatky prebiehajú ako u nás.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Fínska republika