Tektonické poruchy; ich zdrojom je tepelná energia uvoľňovaná pri rádioaktívnom rozpade a gravitačnom rozrôzňovaní látok vo vnútri zeme. Horniny budujúce horstvá bývajú zvrásnené a porušené zlomami. Vrásy vznikli stlačením a zlomy naťahovaním zemskej kôry. Oba druhy tektonických porúch sú mechanické pohyby vrchnej časti litosféry vyvolané tlakovou, ťahovou alebo gravitačnou silou. Pomáhajú geológom hľadať ložiská nerastných surovín. Napríklad zlomy, ktoré vzniknú nad intrudujúcou žulou umožňujú hydrotermálnym roztokom prenikať do nadložených hornín, kde z nich kryštalizujú rudné nerasty. Po zlomoch, ktoré nevyúsťujú na zemský povrch sa môžu premiestňovať ropa a zemný plyn. Poznatky o tvorbe a zákonitostiach vrás a zlomov majú mimoriadny význam aj v baníctve. Ležaté vrásy a prešmyky často znamenajú že uhoľné sloje sa vo zvislom priereze opakujú; Zlomy porušujú súvislý vodorovný priebeh slojov; vďaka prešmykom možno viackrát jedným vrtom prevŕtať ten istý sloj.

Vrásy a zlomy sú zvyčajne dobre vyvinuté v sedimentárnych a metamorfovaných horninách , ale tvoria sa i v abysálnych (v žule a v gabre). Pohyb obrovských dosiek zemskej kôry vyvoláva na ich okrajoch silný tlak. Ak sa dosky približujú, vytláčajú horniny do prevrásnených a zlomami porušených horských pásiem. Ak sa dosky vzďaľujú, vytvárajú sa medzi nimi dlhé, zlomami obmedzené zníženiny – rifty. Vrásy; tlak a napätie v zemskej kôre rozlične prehýnajú jej vrstvy a okrem iného vytvárajú aj akési vlny nazývané aj vrásy. Časť vrásy prehnutá nahor sa volá antiklinála a časť prehnutá smerom nadol sa volá sinklinála. Oba tieto vrcholy vrás sú spojené ramenami. Veľkosť vrás môže byť od niekoľko milimetrov, až po niekoľko kilometrov. Veľká a zložitá synklinálna vrása ktorej ramená sa skladajú z ďalších malých vrás sa volá Synklinórium a veľká antiklinálna vrása sa volá antiklinórium - také sú napr. Západné Karpaty. Zlomy; ak sa horniny pod tlakom nemôžu ďalej ohýbať lámu sa a vzniká zlom. Ak sa pri tom bloky od seba odďaľujú ide o pokles ( normálny zlom ) ak sú stlačené smerom k sebe nastáva prešmyk ( reverzný zlom ). Pri vzájomnom pohybe krýh sa na zlomových plochách vytvárajú ryhy, žliabky čo umožňuje geológom určiť relatívny pohyb krýh ; či sa pohybovali vo vertikálnom smere, či sa pohybovali priamo alebo sa otáčali. Zlomy v zemetrasných oblastiach sa na povrchu prejavujú ako strmé zlomové zrázy, často takmer kolmé steny, či zlomami vymedzené riftové údolia. Zlomy sa často vyskytujú vo zvrásnených oblastiach. Niektoré zlomy či zlomové pásma vznikajú obnovením pohybov starého a do značných hĺbok zasahujúceho zlomu – to bolo zrejme príčinou ničivého zemetrasenia v Taškente roku 1966.

Magmatizmus – Je to súbor procesov súvisiacich s magmou. Sopky sú veľkolepým prejavom energie ktorá sa skrýva vo vnútri Zeme a zároveň jedným z kanálov ktorými čerpáme vedomosti o vývoji zeme a o jej vnútre. Práve zásluhou sopiek vznikla veľká časť zemského povrchu. Vrchný plášť Zeme pod kôrou je vlastne tavenina. Ak tlak mierne poklesne povedzme premiestnením jednej litosferickej dosky, horniny vrchného plášťa sa úplne roztavia čím vznikne magma. Keďže magma je oveľa ľahšia ako okolité horniny pomaly stúpa k povrchu často po zlomoch. Horniny sa môžu celkom roztaviť aj stúpaním teploty. Vedci predpokladajú že aj zhluky rádioaktívnych prvkov dokážu vyrobiť dostatok tepla na vznik magmy. Pozdĺž stredooceánskych chrbtov, kde sa vzďaľujú od seba litosferické dosky a klesá tlak, magma viac menej sústavne vystupuje na povrch oceánskeho dna a vytvára tak novú kôru. Na niektorých miestach vytvára magma magmatické krby ( ohniská ). Ak v nich nestuhne prenikne na povrch, kde sa vyleje ako láva. Na povrch vystupujúca láva sa stane ešte tekutejšou pretože pri poklese tlaku sa uvoľnia v nej rozpustné plyny a vznikajú v nej bubliny. Mnohé z plynov napr. ( sírovodík a oxid uhoľnatý ) na vzduchu horia takže teplota v kráteri stúpa a láva sa stáva ešte tekutejšou. Ak je láva viskózna, teda tečie veľmi pomaly, pohltené plyny sa zle uvoľňujú a spôsobujú explózie. Silu explózie , ako aj normálne erupcie zvyšuje voda, ktorá presakuje magme a ihneď sa mení na paru. Ak má láva kyslý charakter teda obsahuje viac SiO2 pomaly sa pohybuje Tuhne, ako vytlačené kopy, homole, ihly. Bázické lávy majú menej plynov, vodných pár i SiO2. Sú pohyblivejšie a tvoria lávové prúdy, pokrovy a ploché štítové kužele. Lávové prúdy sa navrstvujú na seba čím vlastne vzniká sopečný kužeľ– vlastné teleso sopky. Podobne sa do kužeľa navrstvujú sopečné vyvreliny. Na vrchole kužeľa vyúsťuje sopečný komín – sopúch.