Pružné napätie môže prekročiť kritický bod aj v horninových vrásach, takže sa pretrhnú a vznikne zlom. Seizmické zemetrasné vlny sa šíria z ohnísk všetkými smermi, podobne ako zvukové vlny pri výstrele z pušky. Existujú dva hlavné typy seizmických vĺn; pozdĺžne a priečne. Pozdĺžne vlny vyvolávajú v horninovom prostredí cez ktoré prechádzajú, chvenie častíc v smer svojho šírenie. Priečne vlny vyvolávajú chvenie častíc kolmo na smer svojho šírenia. Pozdĺžne vlny sa šíria 1,7 krát rýchlejšie ako priečne, preto ich seizmografy na seizmických staniciach zaznamenajú ako prvé. Seizmológovia, ktorý skúmajú zemetrasné javy nazývajú tieto vlny primárne. Priečne zase sekundárne. Napokon rozoznávajú ešte tretí typ vĺn dlhé vlny ( long wave ) alebo povrchové vlny. Práve ony vyvolávajú ničivé otrasy. Veľkosť zemetrasenia sa meria Richterovou stupnicou v ktorej každá jednotka zodpovedá 30 násobku zemetrasnej energie predchádzajúcej jednotky. Otrasy 2.

Stupňa človek prakticky nepocíti, kým 7 stupeň je spodnou hranicou zemetrasení s ničivými následkami. Zemetrasenia sa smutne preslávili pustošivými následkami, ktoré spôsobili otrasy zeme ale aj obrovské prílivové vlny zvané Tsunami. Vyvolávajú ich seizmické otrasy dna morí či oceánov. Dĺžka Tsunami dosahuje až 200 km, rýchlosť na voľnej hladine je až 800! Km/h. Ak vlny narazia na mierne stúpajúce pobrežie, spomalia sa zato však narastú do výšky. More najprv ustúpi ale potom sa vráti späť v sériách 15- 30 metrov vysokých vĺn, ktoré prenikajú ďaleko do vnútrozemia. Zemetrasenie na západnej Sicílií roku 1968 načisto zničilo väčšinu budov v meste Gibellina a okolitých dedinách a vyžiadalo si 224 ľudských životov. Tí čo prežili sa ocitli uprostred zrúcaných stavieb. Pri silnom zemetrasení najviac ohrozujú obyvateľov padajúce múry budov. Zničené inžinierske siete sa menia semeniská rozličných chorôb a nákaz. Najničivejšie zemetrasenia od roku 1965 sa odohrali : 1970 Peru ( 66 794 ľudských životov ) 1976 Guatemala ( viac ako 16 000 obetí ) Čína ( viac ako 100 000 obetí )

V polovici 60. Rokov v meste Denver štátu Colorado v USA bola do vrtu napumpovaná odpadová voda čo vyvolalo rad menších neničivých zemetrasení. Vtedy sa ujala myšlienka urobiť hlboké vrty pozdĺž seizmického zlomu a napumpovať do nich vodu, a uvoľniť tak napätie v horninách niekoľkými slabšími neničivými otrasmi. Človek tým môže predísť ničivému otrasu, ovládnuť nebezpečné sily. Aby však vedel kde presne treba zasiahnuť musí vedieť kde presne sa chystá zem otriasť. Tesne pred zemetrasením je zem na jednej strane zlomu pružne deformovaná, čo možno geodeticky merať teodolitom alebo laserovým lúčom. Na meranie porušenosti sa používajú aj sklonomery. Informácie z meracích zariadení umiestnených pozdĺž seizmoaktívneho zlomu zaznamenávajú družice, ktoré ich odosielajú do riadiacich centier. Vedci preto vedia zistiť aj veľmi malé pohyby zeme, a značiť miesta kde sa hromadí pružné napätie v horninách. Iná metóda sa zakladá na meraní obsahu vody v horninách; keď na horniny pôsobí tlak zväčšujú sa v nich póry, takže nasávajú viac vody. Keďže podzemné vody sa zúčastňujú na vzniku zemetrasení, je veľmi dôležité poznať hladinu podzemnej vody v oblasti náchylnej na otrasy. Nebezpečenstvo zemetrasení však možno do istej miery znížiť aj vhodnými opatreniami. Napríklad veľké budovy v oblastiach ohrozenými zemetraseniami by sa mali stavať na železobetónových “pltiach“ ktoré by pri prechode zemetrasných vĺn doslova plávali, a ulice by mali byť dostatočne široké v pomere k výškam budov, Mnoho ľudí zahynulo pod troskami budov ktoré s zrútili do ulíc.